Krátko o Ukrajincovi

Tento víkend som mal to (ne)šťastie piť s partiou Ukrajincov (stratil som podstatnú časť svojej pečene). Miesto tejto medzinárodnej párty neupresním, môžem spomenúť snáď len to, že sme boli ubytovaní v lesoch, v krásnej chate, ktorá sa nachádza na konci sveta, ale o to viac oceníte ten pokoj a nevšednú krásu prírody navôkol vás. Okrem Ukrajincov tam boli ešte Maďari, Poliaci a Slováci. Účelom tejto akcie bol biznis. Alebo chľastačka. Alebo oboje, veď jedno nevylučuje druhé.

Zmeškal som síce prvý deň tejto akcie, ale neľutujem, že som prišiel počas toho dňa druhého. A opäť som zažil niečo krásne a pri tom tak jednoduché. Niečo, čím som si uvedomil skutočnosť, ktorá by mala byť každému z nás známa. Je to prostý fakt, ktorý by mal mať každý morálne a empaticky založený človek ako súčasť svojho charakteru. Súčasť človeka samého.

Začali sme večer tak nejako piť všetci. Nikto netušil ako to prišlo, je to jeden z tých vzácnych okamihov, keď zoberie fľašu do rúk spontánne jeden človek a pod vplyvom očakávania celého zabávajúceho sa spoločenstva začne z tejto fľaše zapĺňať jeden pohárik za druhým. Vlastne je to také očakávanie všetkých prítomných a nakoniec tomu teda jednotlivec podľahne v duchu tej predožranovskej atmosféry.

Tak sa to stalo aj v našom prípade. Je irelevantné, kto bol tým človekom, ktorý začal nalievať a týmto činom tak rozprúdil zábavu, ktorá trvala do skorého rána. Mne ide v skutočnosti len o jeden okamih z tohto večera a neskorej noci.

Pilo sa, spievalo sa, postupne všetci spoločensky unavení prítomní (ne)alkoholici unavene odišli do svojich postelí. Poslednými ľuďmi, ktorí tam ostali boli traja Ukrajinci, ktorých mená si nepamätám (dajme tomu, že to boli Jevgenij 1, 2 a 3) a môj otec spolu so mnou. Pod vplyvom alkoholu, ktorý koloval v mojom tele som sa opýtal Ukrajincov otázku, na ktorú som pribudajúcim promile naberal odvahu: „Ako beriete situáciu medzi Vami a Rusmi?“

Jevgenij 1: „Putin durak!“

Jevgenij 2: „Krym je naš!“

A potom prišiel ten najkrajší okamih večera a celej noci. Okamih krajší ako spievanie, pitie, tancovanie, fajčenie, ako čokoľvek. Jevgenij 3 odpovedal, ako by mal odpovedať každý z nás na otázky takéhoto druhu. Tou odpoveďou som hneď na mieste vytriezvel. Bolo to ako facka. Bola to odpoveď, ktorou ma vlastne prinútil uvažovať nad tým, prečo sú ľudia také svine a prečo nemôže byť každý, ako on.

Jevgenij 3: Vsi ljudi ya lyublyu. Rus, Slovak, Poljak, Madjar, v toy chas yak meni y miy sim´yi shcho ne robyť pohano, neryshyty či khtos Rus či Ukrayis´kyy!“

Preklad: všetkých ľudí mám rád. Rus, Slovák, Poliak, Maďar, pokiaľ niekto neublíži mne a mojej rodine, nebudem riešiť, či je niekto Rus, či Ukrajinec.

Krásne, jednoduché.

Príjemnú nedeľu prajem.