Krehkosť bytia
situačná poézia prinesená životom
Krehkosť bytia
býva
neznesiteľná,
zisťujúc,
v priebehu svojho žitia
divá,
pominuteľná.
Navyše,
ako v búrke vietor,
loďou emócia kolíše.
Topí sa v záplave pohľadov,
hľadajúc vlastný priestor.
Ťahajúc vlasy odtieňov sivej,
z dobrodružných pokladov.
Lapajúc ducha tam,
kde želaním je fyzika,
tápajúc po blízkosti
s pocitom, že sa ma to netýka.
Roztopaš vyprázdnila vzájomnosť,
za hranicami premeny myšlienky v slovo
zasekla sa
úprimnosť.
Úprimná krehkosť s márnou snahou zmeniť skupenstvo.
Vyparená v kolobehu povinností.
Hoci zlostí,
bolí.
Sme? Nie. Len sme
boli.
