Krehkosť života

Zdroj foto:Fragility Of Life by Steve Goad

V týchto dňoch intenzívne premýšlam nad zmyslom života. Tentokrát sa to začalo s diskusiou pod jedným blogom. Uprostred povinností a preplneného harmonogramu sa človek zastaví a pár minút venuje tým veľkým otázkam, na ktoré nie sú ani malé odpovede.

 Nedeľa

Známy spisovateľ  Pišťanek sa rozhodol ukončiť svoj život.  Pomaly, ako tieň z nočnej tmy sa vynárajú informácie, fragmenty z jeho života. Tí, odvážnejší(?)  zbehlí v kreatívnom myslení, už vedia čo ho k tomu viedlo, prečo sa tak rozhodol. Tí skromnejší, sa len ticho prizerajú a kladú si tie otázky, ktoré ťažia a pália zároveň.

Pondelok

Je pondelok ráno, na nete sa začínaju objavovať správy o nešťastí v NY, kde v dome uhorelo sedem súrodencov, matka a ôsmy súrodenec sú v ohrození života. Otec smúti. Samotná predstava mi roztrasie kolená, predstava siedmich súrodencov a pocity matky. Je to sústo, ktoré sa zhltnúť nedá. Rana od osudu, ktorá zloží každého. Či sa rodičia pozdvihnú z prachu ako bájný vták félix, ostáva už len túžba—-modlitba

Utorok

Lietadlo so 144 pasažiermi a 6 členným personálom, stroskotalo vo Francúzkych Alpách. Na palube lietadla je 16 špolužiakov strednej školy z Nemecka, známy spevák, matka so 17 mesačným bábätkom a  130 ďalšich príbehov, ktorí už v príletovej hale nezamávajú.

Streda

Čítam si blog a diskusiu pod článkom o Pištankovi, v príspevkoch srdcervúce riadky ľudí, ktorí spoznali to najtemnejšie peklo, keď  každodenne balancujú medzi životom a smrťou. To, že hodina má tisíce minút poznajú tí, ktorí sa ocitli v pekle.

Štvrtok

Otec, 39 ročný Číňaň sedí na moste a plánuje skočiť. Dôvodom je, že nemá prostriedky na zaplatenie nájmu. Privolaní záchranári po neuspešných pokusoch dostať ho do bezpečia, zavolajú jeho ženu a dvojročného syna. Zúfalstvo malého chlapca, jeho plač, hlas donúti otca zmeniť svoje rozhodnutie.

A každý deň je plný príbehov s tragickým koncom. Niekedy sa nešťastie deje v našich kruhoch a dotýka sa nás priamo, inokedy sú to len správy, ktoré len prebehnú ako temný mrak nad našou oblohou, a slnko  nám svietí opäť.  A tak premýšlam viac ako inokedy o živote, o jeho krehkosti, zmysle, význame a tisícoch ďalších drobností.  Hovorí sa, že človek pokiaľ je nažive, ešte stále nenaplnil svoj osud, ešte jeho beh-poslanie trvajú, ešte musí niečo zažiť, prežit, precítiť alebo vykonať, povedať. Toto je tá lahšia strana mince, tá druhá, ktorá vyplýva z tohto je, že tí, ktorí odišli, svoj beh dokončili. Fatalistický postoj alebo alternatíva, že nehody a náhody sú korením života, resp. podstatou života. Život a smrť je súhra štastia  a smoly a ovplyniť vieme len malé drobnosti.

Neviem ako to je, môj svetonázor sa mení každým novým poznatkom, zážitkom. Viem len jednu vec, že život je veľmi krehká vec. Slová, smsky, ktoré tisíckrát vyslovime-  ako

“ …uvidíme sa neskôr…“

„…hneď prídem…“

„…neskôr sa porozprávame…“

„….o chvíľu som doma….“

… nie sú až tak pevné a garantované ako sa nám zdajú, 150 ľudí už nepovie, «tak som doma». Nešťastia sa dejú a strach o život určite nie je odpoveďou. Väčšina z nás by uvítala ak by deň mal 25 hodín, aby postíhala všetky svoje povinnosti a možno aj vám sa stáva tak ako mne, že v tom zhone zabúdam na krehkosť života. Snažime sa postarať sa o blizkých a zlepšiť to, čo sa dá.   Staré príslovie hovorí : ”Plakal som, pretože som nemal boty, a potom som uvidel človeka, ktorý nemal nohy.”

Niekedy odpoveď na tie najťažie životné otázky sa skrýva v pevnejšom objatí a vďačnosti za to, že máme svojich blízkych v bezpeči. Vďačnosť vedie k skromnosti aj súcitu – nie ľútostí nad tými, ktorí majú ťažké obdobie. Lútosť nie preto, že nevieme ich príbeh, ich osud. Ale, súcit pretože ten otvára srdce. Súcit zbližuje a bízkym predsa nikto nechce ublížiť.