Denník N

„Kresťan“ Mazurek v Poľsku

Podobne ako vlani, aj tento rok si Milan Mazurek zarečnil na pochode nacionalistov v Poľsku. Hoci jeho reč bola v porovnaní s tou jeho vlaňajšou ako cez kopírák, predsa len tu boli dva rozdiely. Keď sa vlani Mazurek zadúšal kresťanstvom, ešte nebolo všeobecne známe, že on kresťanom nie je. A čo sa týka druhého rozdielu, vlani ho do Poľska sprevádzali dve osoby, ktoré tento rok chýbali. Prečo? Dozviete sa v blogu.

Začnime privítaním. Moderátor uviedol Mazureka slovami: „Zo Slovenska k nám prišiel Milan Mazurek, líder slovenských národovcov.“ Nedá mi nepristaviť sa hneď na začiatku. Nepripadá vám toto oslovenie ako vyložená nespravodlivosť k zaslúžilým lídrom z nášho slovenského nacionalistického košiara? Ak je Mazurek, ktorému ešte tečie mlieko po brade, lídrom, sú potom Kotleba, Magát, Švec, Mišún či Kopáč iba nejaké béčka? Neurazia sa? Nebudú žiarliť? Ako keby svárov medzi našimi roduvernými nebolo dosť. A teraz ešte toto.

Vráťme sa však k hlavnému hrdinovi pompézneho predstavenia. Ten naozaj nešetril na hlasovej intenzite, a jeho chraplák by mu závidela nejedna hviezda death metalu. Začal oslovením: „Zdravím vás, moji poľskí bratia a sestry!“ Malé upozornenie pre tých, národne vlažnejších, nech vás nemýlia domnelé pravopisné chyby. Vo videu je pri transkripcii zvukového záznamu prejavu lídra slovenských nacionalistov, použitý „praví áryjskí pravopys,“ taký typický pre túto nekultúrnu subkultúru.

Po oslovení, Mazurek  pokračoval: „Už po druhý raz mám česť hovoriť na tomto úžasnom zhromaždení a obdivovať vieru, presvedčenie a silu poľského národa. Poľsko je vzorom pre celú Európu! Ste vzorom pre všetkých kresťanov a pre všetkých vlastencov. Prišiel čas spojiť všetkých nacionalistov v celej Európe. Spoločne proti neomarxistom z Európskej únie a islamistom, ktorých primitívna kultúra sa nemôže rovnať našej kresťanskej európskej kultúre. Ukážme celému svetu a tým, ktorí nenávidia Európu, že nie sme porazení, že držíme spolu ako bratia a nikdy nevzdáme náš boj. Všetci islamisti nech vidia, že nie sú tu vítaní, že budeme brániť naše slovanské ženy a rodiny a že naša slovanská zem im nepatrí. A nech všetci islamisti vedia, že my nikdy, nikdy nezradíme našu kresťanskú vieru! Bratia a sestry, Slovensko je s vami! Sme zviazaní našou slovanskou krvou a navždy budeme bratmi. Boh, česť a otčina ! Ďakujem vám.

Moderátor pred rozjasaným publikom pokračoval: „Veľmi pekne ďakujeme kolegom zo Slovenska. Sme veľmi potešení týmito slovami. Zdôraznenie veľkého boja kresťanstva, zdôraznenie veľkého boja tradícií. A preto teraz zakričme trikrát jasne: „Nie islamské, nie sekulárne, ale len katolícke Poľsko… Ukážme jasný odpor k všetkým škodlivým trendom, ktoré prichádzajú zo západu! A preto teraz trikrát zakričme: Nie červené, nie dúhové, iba národné Poľsko!

Chudák moderátor. Keby tak vedel, že Mazurek nielen právoplatne a pred svedkami vystúpil z ním velebenej katolíckej cirkvi, ale že dokonca kedysi napísal: „kresťanstvo považujem za príčinu väčšiny zla v Európe…A kresťanstvo nepovažujem za európske… Je mi z neho zle,“ Čo by na to pán moderátor povedal? Nestratil by ilúzie o slovenských nacionalistoch? A ak bolo Miňovi kedysi zle z kresťanstva, nám je zas zle zo záberov z Poľska, ktorá nám pripomínajú skôr Sauronov Mordor, ako zhromaždenie kresťanských vlastencov.

Prejdime teraz k druhej časti. V Mazurekovom tohoročnom sprievode naozaj chýbali minimálne dve osoby. Bývalý prešovský okresný predseda, František Maňkoš a Mazurekov otec, Milan Mazurek starší.

Nie, neboli chorí, ani im nič náhle neprišlo do cesty. Akurát obidvaja nie sú už od leta nielen funkcionármi, ale ani členmi Kotlebovej strany. Prečo? Najlepšie bude ak to vysvetlia sami. František Maňkoš už 21. augusta toho roku napísal: „…ako bývali člen ĽSNS mozem povedat ze stranu nepovazujem za pro narodnu ani proti systémovu a uz vobec nie za serióznu. ci na strane bezneho človeka…a tak nejako ako bývali člen a funkcionár trochu viem o čom hovorím.“

A Mazurekov otec,  Milan Mazurek starší, sa pridal po voľbách: „No viete, ja už v ĽSNS nie som od leta, kedy som bol odstránený aj s množstvom ďalších skvelých ľudí, ktorí sa pričinili dosť veľkou mierou o úspech ĽSNS v parlamentných voľbách. Žiaľ, doplatili sme na chorobnú paranoju a neprekonateľné ego vedenia, ktoré nedovoľuje prijať žiaden iný názor, okrem, svojho, aj keď ten je mnohokrát zlý…Ľudia v týchto voľbách nastavili ĽSNS zrkadlo, ale bojím sa či to zvolení predstavitelia vôbec pochopia, alebo či zase sklopia uši a ďalej budú slepo, poslušne a sfanatizovane plniť príkazy aj keď vedia, že kopec z toho je doslovná sprostosť, provokácia, alebo rozmar, za ktorý nakoniec budú prenasledovaní a trestaní práve oni, alebo ich blízki a nie ten, kto to vymyslel a nariadil…

Už 5. novembra napísal: „Citát Magáta v ktorom je 100% pravdy“ a zdieľal jeho status: „Za debakel si môže ĽSNS sama, nehľadajte vinníkov nikde. Celé roky mali čas sa obklopiť schopnými ľuďmi, miesto toho sa obklopili hlupákmi, ktorí nevedia na verejnosti sformulovať ani polorozumnú vetu. Nafasovali zelené tričká a začali žiť svoj autonómny sen vládcu vo svojom regióne. Týmto ľuďom chýbalo nie vzdelanie, ale vedomosti a schopnosť ísť s kožou na trh. Ľudia prestali voliť tričká, chcú osobnosti a tie ĽSNS nemá. Dosadení kamaráti z dediny, ktorí si obliekli zelené tričko aby mohli kandidovať nemali výtlak a ľudia, ktorí ho mali, boli stranou odvrhnutí.

A 6. novembra v komentári u Štefana Juríka pokračoval: „Prečo sa tu teraz každý ľutuje a píše mezmysli??? Každý a jeden z kandidátov vedel, že do čoho ide a proti komu ide. Tak čo tu teraz vypisujú sprostosti, že to bolo nespravodlivé, že neprišli ľudia atď. Prečo nenájdu v sebe aspoň trošičku POKORY a neuznajú si prehru? Prečo sa nepozrú v prvom rade na seba a tam nezačnú hľadať, že kde mohli spraviť chybu. Všetci vedia, kde je problém, ale žiaľ málokto má gule ho pomenovať…“ Pri čítaní nedokážem potlačiť otázku. Vzťahuje toto pán Mazurek starší aj na svojho synáčika?

Páni František Maňkoš a Milan Mazurek starší, neboli jedinými odídenými či odídencami z Kotlebovej strany. Obidvaja však boli blízki predsedovi prešovského krajského klubu ĽSNS, Milanovi Mazurekovi. Rozmýšľam či mu nevadí byť lídrom, funcionárom a členom strany, ktorá odvrhla jeho otca a priateľa. Ale to je konečne vec jeho svedomia. Len či aj to nie je také isté ako jeho kresťanstvo?

Teraz najčítanejšie

Ján Benčík

Nakoľko mi nie sú ľahostajné pomery na Slovensku, píšem na webe Denníka N blogy o tom, čo považujem za nebezpečné. Píšem o konšpirátoroch, kremeľských trolloch, pravicových aj ľavicových antiliberálnych extrémistoch. Niektorí ľudia ma za to majú úprimne radi, iní ma rovnako úprimne nenávidia. A niektorí sa mi dokonca vyhrážajú. Beriem to ako niečo, čo súvisí s tým, čo robím.