Krieda v kropeničke

Tajomstvá krútia sa medzi nami

Michal Patarák

Pavol píše: „zo zjavenia som sa dozvedel tajomstvo“ a hovorí o tom ako o dare. O tomto tajomstve sa potom s vierou delí s inými, ktorí tiež uverili, hoci im sa už nikto nezjavil.

Aj mnohí z nás medzi nich patria. O tomto tajomstve si len prečítame a niekedy tomášovsky krútime hlavou. Chceme sa ho totiž dotknúť.

Paradox viery je v tom, že zjavenie v žiadnom prípade nie je možné evokovať našou túžbou alebo modlitbami, nemožno ho pritiahnuť sem k nám. Nie sme jeho režisérmi. Nemôžeme mať to tajomstvo inak, než len tak, že ono má nás. Sme vpletení do jeho tkaniny, i keď sme neboli jeho privilegovaným svedkom.

Odhaľuje sa vo svete medzi nami, do ktorého je možné vstúpiť iba stlačením neviditeľnej kľučky.

Galette des rois

Mária Bruneau

Na Tri krále sa vo Francúzsku jedáva marcipánová galeta, v ktorej je zamiesená aj jedna fazuľa. Keď sa ti do nej podarí zakusnúť, vyfasuješ na hlavu kráľovskú korunu. Aby bolo servírovanie kóšer, najprv najmladší odíde pod stôl a vykrikuje mená, komu ktorú porciu. Boli aj časy, keď som pod stolom sedávala ja.

Každý chce byť kráľ, preto pekárne dnes dávajú do cesta už aj druhú fazuľu a do sáčika druhú korunu (pre kráľovnú). Galety mám rada, lebo pripomínajú pocestných, čo sa u nás zastavia z lyžovačky. Oschýnajúce stromčeky, čo už zapadli do rodiny. A lebo mám rada teplý marcipán a ich obmeny ako jablková, vianočková, preklenú Vianoce až po Hromnice.

Na Tri krále si dávam predsavzatia. Dávam si ich asi tridsať, preto vždy v niečom uspejem. Tento rok si ale dám jedno väčšie ako ostatné. ‘Nech neinterpretujem ostatných (štýly, názory, spôsoby), len podľa toho, čo vyvolávajú vo mne.’ Preto, že je to nonsens, a preto, že každý chce byť kráľ. Pretože všetci sme spoluúčastníkmi a absolútne nikto sa nespráva len podľa toho, aký z neho budem mať pocit ja.

Každý sa správa, ako sa správa, pre milión vlastných dôvodov, ale nikdy nie len preto, ako na nás zapôsobí. Lebo, po prvé, málokto je tak solidárny, a po druhé, nikto netuší, čo presne sa premelie v našej hlave, kým si on len niečo pomyslí.

Tak s týmto ráčim prestať. Nech je aj váš rok nový a marcipánový!

C plus M plus B

Verona Šikulová

Odrazu je dôležité príbeh žiť, vyrozprávať, a vtedy, vyrozprávaný, možno aj s nepresnosťami a fabuláciami sa stáva naozajstným príbehom, On kráľom a my, čo sme počuli alebo čítali „poddanými“, na ktorých si nenárokuje, alebo dobre, hej! História sveta, aj hystéria, jeho svetabôle, aj boľačky… Môj tato Vinco vravieval, že život celý je adventom, ak advent je čakanie. A krásna, múdra Aténa miláčikovi Oddyseovi pošepla, aby nezúfal, že cesta dáva jeho životu zmysel, je súčasťou cieľa, možno ona je zmyslom jeho života, hoci niekedy: „Naše životy jsou truchlivé jak pláč“/Edison, V.Nezval/.

Idem do kostola medzi svojich rodákov, spolu s nimi si budem máčať prsty v kropeničke, ktorú vyhladkali a utľapkali prsty našich predkov, na kriede si svätú vodu domov prinesiem a nad rám dverí ňou napíšem C plus M plus B, to aby som sa nebála a aj si spomenula. Trebárs na tieto dni plné krásnych slov a milostí.

Namiesto novoročného vinšu opäť zacitujem z Edisona, lebo tá báseň by mohla byť aj oslavou svetla. Aj náš list je básňou, ktorá prezrádza tajomstvo o tom, že v najhlbších a najtemnejších tmách svetlo je a možno ani netreba hľadať vypínač, je blízko nás, svieti a zohrieva.

Naše životy jsou jako noc a den na shledanou hvězdy ptáci ústa žen na shledanou smrti pod kvetoucím hlohem na shledanou sbohem na shledanou sbohem na shledanou dobrou noc a dobrý den…

Pokračovať v debate ste vítaní na Facebooku:

Nenechali ste si uniknúť seriál komentárov k liturgickým čítaniam. Používame v ňom tradične na mieru vypočítané úryvky z Biblie pre aktuálny deň a hovorovo ich tlmočíme pre každého, kto nesrší práve fundovanou teológiou a azda by sa aj rád trochu vyznal. Môžu to byť kľúče k súkromným alebo celospoločenským problémom, aj ak znejú značne zákulisne, lebo nie sú bežne dostupné nezainteresovaným alebo majú chronicky nepríťažlivú reputáciu. Touto iniciatívou oprašujeme tisíceročné texty, aby sme zistili, čo v nich toľkí pred nami videli, vidieť mohli alebo vidieť chceli. Keď aj rozprávame rovnakou formou ako naši oponenti, či predkovia, hovoríme niečo úplne iné. Tak sa stáva štýl komunikácie vo všetkých sférach základom nesprávneho spracovania informácií. A neživiť nedorozumenia je predsa prvým predpokladom skutočných riešení.

Autori 
Mária Bruneau, pôvodne servisná manažérka v IBM, má tri deti (jedno s Downovým syndrómom), píše, žije vo východnom Francúzsku. 
Michal Patarák, psychiater vo Fakultnej nemocnici F.D.Roosevelta, má tri deti, píše, prednáša, žije na strednom Slovensku.
Pišta Vandal Chrappa, muzikant, spisovateľ a moderátor v Slovenskom rozhlase, má jednu dcérku, žije v Jure. 
Verona Šikulová, spisovateľka, pracuje v Malokarpatskej knižnici v Pezinku, má dve deti, píše, moderuje, žije v Malých Karpatoch. A ako bonus komentáre hostí z alebo mimo fachu.