Denník N

Kríza tulipánov alebo Ako Holanďania a Turci (ne)zvládli predvolebnú a predreferendovú kampaň

Kríza, ktorá vypukla medzi Tureckom a Holandskom má z pohľadu boja proti radikalizmu, extrémizmu a narastajúcemu nacionalizmu v Európe najhoršie možné načasovanie. Otázne je, komu tieto nepokoje v skutočnosti pomôžu viac: či holandskej extrémnej pravici, necelý týždeň pred parlamentnými voľbami, alebo tureckej vláde uprostred kampane pred referendom, ktorá má za cieľ zmeniť politický systém krajiny z parlamentnej na prezidentskú republiku.

O tom, že niektoré mestá v Nemecku, Holandsku, Rakúsku či Švédsku rušia plánované politické zhromaždenia tureckej vlády, informovali médiá po celý týždeň. Napätá situácia vyvrcholila v piatok, 10. marca, keď holandskí predstavitelia stiahli povolenie na pristátie letke tureckého ministra zahraničných vecí, Mevluta Cavusoglua s tým, že jeho prítomnosť v krajine so sebou nesie „risk ohrozenia verejného poriadku a bezpečnosti“.

Skupiny stoviek nahnevaných Turkov, ktorí v Holandsku žijú, vyšli následne v sobotu, 11. marca do ulíc Rotterdamu, kde mal minister vystúpiť a zablokovali cesty v okolí tureckého konzulátu. Holandské policajné zložky proti demonštrantom zasiahli. Pripomínajúc práve turecké protivládne demonštrácie ostatných rokov, použili aj hrubú silu, obušky a vodné delá. Priam čerešničkou na torte narastajúcej diplomatickej krízy včerajšej noci v Rotterdame bol zákaz vstupu na ambasádu pre tureckú ministerku rodiny, Fatmu Betul S. Kaya a jej následné vyhostenie do Nemecka.

Turecko pred referendom

© Twitter

16. apríla sa v Turecku uskutoční referendum, v ktorom majú Turci potvrdiť rozhodnutie vlády, zmeniť politický systém krajiny. Tureckému parlamentu sa už pred časom podarilo schváliť zákony, ktoré majú z parlamentnej republiky vytvoriť republiku prezidentskú. Na zmenu ústavy ale potrebuje vláda, ktorá zmeny presadzuje, odsúhlasenie aj v ľudovom referende. Ak sa väčšina obyvateľov vysloví za, úradujúci prezident Erdogan sa stane hlavou zákonodarnej aj výkonnej moci, s právomocou menovať a odvolávať ministrov i vice prezidenta. Okrem iného sa má zmeniť počet členov parlamentu z 550 na 600, funkčné obdobie parlamentu predĺžiť zo 4 na 5 rokov a mnohé mechanizmy v súdnictve či armáde prejsť bezprecedentnými transformáciami.

Z pohľadu tureckej vlády je referendum zásadným krokom pre posilnenie demokracie v krajine, zaistenie vhodnej politickej kontinuity, či bezpečnosti. Uprostred politických zhromaždení po celej krajine, ktoré vládna strana AKP organizuje, sa intenzívne začala diskutovať aj sila podpory Turkov, žijúcich v zahraničí. Ich odhadovaný počet sa dnes len v Európe pohybuje okolo 8 až 10 miliónov.

Turecká vláda si je viac ako vedomá podpory, ktorú získavajú od Turkov, žijúcich v zahraničí. Nakoľko turecké zákony umožňujú dvojité občianstvo, mnohí Turci sa môžu zúčastňovať na demokratickom riadení krajiny nielen v štáte, kde žijú, ale stále aj vo svojom rodisku, či rodisku svojich predkov – v Turecku. Voľby a referendá ostatných rokov, ktoré Turci organizovali, ukázali, že krajania najmä v Nemecku, Rakúsku, či Holandsku patria vo väčšine medzi podporovateľov vládnej strany a prezidenta Erdogana. Snahy zorganizovať politické zhromaždenia za účasti predstaviteľov tureckej vlády boli preto logickým krokom zanietencov a podporovateľov kladného výsledku referenda.

Holandsko pred parlamentnými voľbami

Budúcotýždňové parlamentné voľby v Holandsku majú naštartovať tohoročnú volebnú sezónu v Európe. Rovnako, ako vo Francúzsku, či Nemecku budú aj Holanďania rozhodovať o tom, ako migračná kríza a narastajúce vlny nacionalistických politík transformujú pro-európske vlády. 15. marca to v 17-miliónovom Holandsku bude najmä o tom, či radikálna pravicová Strana slobody (PVV) svojrázneho blondiaka Geerta Wildersa, ktorá dnes v holandskom parlamente ovláda len 12 kresiel, získa dostatočný počet hlasov na to, aby zostavovala novú vládu.

Anti-islamská a silne nacionalistická strana pod Wildersovým vedením kroky úradujúceho premiéra Marka Rutteho voči tureckej strane už podporila. A práve domáca politika a snaha Rutteho vládnej Ľudovej strany slobody a demokracie (VVD) získať v poslednej chvíli podporu niektorých potenciálnych Wildersových voličov sa podľa mnohých zrkadlí aj v neštandardných krokoch proti Turkom a vláde v Ankare.

Prešľapy na oboch stranách
Reakcia holandskej strany v Rotterdame sa na prvý pohľad zdá prehnaná. Je samozrejmé, že krajina nemusí súhlasiť s politickou kampaňou inej krajiny na jej území. „Nemecko, či Holandsko nie sú tureckým bazarom, aby si sem chodil svoju politiku predávať kto a ako chce,“ vyjadril sa pre tureckú štátnu televíziu TRT istý nemecký analytik. Na druhej strane je ale zjavné, že nejde len o bežný zahraničnopolitický spor vo všedný deň ani v krajine tulipánov.
Internet i turecké televízie si okrem iných všimli najmä video, na ktorom turecká ministerka s holandským policajtom vyjednáva o tom, či ju príslušník vpustí v Rotterdame na tureckú ambasádu. V medzinárodných vzťahoch, ktorým stále kraľuje diplomacia, je takéto stretnutie a dohadovanie sa vysoko postaveného predstaviteľa štátu s miestnym dôstojníkom viac ako neštandardné a svedčí len o napätej a nezvládnutej situácii na oboch stranách.
Protesty a strety s políciou, ktorú turecké mainstreemové médiá intenzívne monitorovali celú noc, bolo možné očakávať. Najmä turecká opozícia preto špekuluje, či reakcie v Holandsku žijúcich Turkov neboli umelo vyvolané. Turecká vláda by však v tomto prípade kalkulovala priam majstrovsky. Bez toho, aby sa politici dostavili do krajiny, uskutočnili tam svoje plánované zhromaždenia. Podľa holandskej strany ale neboli dodržané požadované procedúry a Turci ich pri prípravách nielenže nedostatočne informovali, ale dokonca zavádzali.
Už dnes bolo od viacerých predstaviteľov tureckej vlády možné počuť vyhlásenia o fašizme a nacizme voči Turkom v Európe. Objavila sa tiež správa o tom, že plány uskutočniť zhromaždenie vo švédskom Štokholme prekazil Turkom miestny majiteľ priestorov, ktoré si plánovali politici prenajať. Bez toho, aby ho o politicky motivovaných zhromaždeniach informovali bol nahnevaný majiteľ nútený predbežnú zmluvu zrušiť. Turci argumentujú, že napríklad v roku 2014 údajne švédski politici podobné stretnutie organizovali bez problémov v Turecku.
Rovnako dánske ministerstvo zahraničných vecí poslalo dnes tureckej strane oficiálny list, v ktorom vzhľadom na situácie v ďalších európskych krajinách žiadajú, aby Turci plánované zhromaždenia v ich krajine presunuli na neskorší dátum.
Tulipánová kríza, ako turecké protesty v Holandsku nazvali sociálne médiá (nielen kvôli tulipánu, ktorý je holandským symbolom, ale odkazujúc aj na fakt, že tulipány do Holandska priviezli práve Turci), však neutícha a očakáva sa, že najmä turecká vláda využije rozruch pri podpore svojich argumentov, prečo sa musí republika vybrať vlastným (nie európskym) smerom. Európske vlády by však najmä v tomto období nemali prepadať tureckej politickej hre, a to ani v čase, keď im vrásky na čele, robí viac domáca politická prevaha.

Teraz najčítanejšie

Lucia Yar

Blog o politickom živote v Turecku, ktorý píšem od roku 2012 (luciamrazova.blog.sme.sk). O Turecku a politicko-spoločensko-kultúrnych témach, ktoré hýbu touto krajinou, viac aj na @Lucia_Yar a EurActiv.sk