Kto má koho, alebo čo v paži.
Premiér Fico, ako je už u neho zvykom sa vo svojom poslednom televíznom monológu v relácii, neviem prečo, nazvanej ako diskusná, kde diskutuje sám so sebou posťažoval, že opozícia a média ho „dusia“ a „nikto na nič nehľadí ani keď máte subjektívne problémy“. Najskôr jedno konštatovanie, nik ho predsa nenúti, aby zotrvával na svojom mieste, ktoré je všade vo svete vystavené maximálnemu tlaku opozície a médií. V prípade nášho premiéra o to viac, že tento tlak súvisí ako to správne, hoci nevedomky uviedol s jeho „subjektívnymi problémami“. Nie však zdravotnými ako ich chápe on, ale svojho bývania ako ich chápeme, my ostatní. A ak sa jedná o zdravotné problémy, tie u nikoho nerobia výnimky a nikoho neobídu. Je dobré, že premiér sa z nich vystrábil. Ale rovnako ako premiéra pri jeho zdravotných problémoch podľa jeho slov nešetrili média ani opozícia, ani bežného občana by pri jeho zdravotných problémoch „nešetrí“ daňový úrad, alebo sociálna poisťovňa. Tie majú naše zdravotné problémy „v paži“. Takže v tomto „nešetrení“ je premiér s bežnými občanmi na tom rovnako.
V paži však majú podľa priemiéra poslanci európskeho parlamentu aj nášho poslanca Matoviča. No to neviem, ale ako som počul otázky francúzskej europoslankyne p. Evy Joly, tak tá nášho ministra vnútra v paži určite nemá. Dokonca mu adresovala výzvu „Pán Kaliňák, prosím, prevezmite zodpovednosť a dokážte, že viete byť príkladom, aby sa boj proti korupcii neobmedzoval len na pekné slová,“ ktorú mnohí pochopili ako výzvu na rezignáciu. Portugalská europoslankyňa Ana Maria Gomes ju vo svojom príhovore doplnila, keď uviedla, že „Korupcia predstavuje na Slovensku veľký problém. Slováci majú dojem, že korupcia je beztrestná. Čo s tým chcete urobiť?“ Tu by som p. europoslankyňu jemne doplnil, že „korupcia na najvyšších miestach“ je u nás beztrestná. Na tých nižších, alebo najnižších sa tvrdo trestá. Spomíname si predsa na dôchodcu, ktorý dal lekárovi úplatok 2 ečka, aby uprednostnil vnuka, alebo seba pri lekárskom vyšetrení, na futbalového funkcionára s jablkami, alebo posledne policajta, ktorý vyfasoval 3 roky natvrdo za kartón šampusu.
Pri slovách premiéra o tom, ako úžasne sme zvládli prvý týždeň nášho predsedníctva ja mám po vyjadreniach uvedených europoslankýň pocit veľkej hanby z toho, že už aj europoslanci musia našim ústavným činiteľom na pôde europarlamentu a v čase nášho predsedníctva priamo zoči voči povedať, že korupcia u nás je veľký problém a doporučovať im, aby „prevzali zodpovednosť“ za svoje konanie. K tomuto sme však od premiéra a ani od žiadneho predstaviteľa koalície žiadne stanovisko nepočuli. Škoda že tam nebol p. Bugár, určtie by p. europoslynkyni Joly povedal, že na odstúpenie ministra vnútra nie je žiadny dôvod, lebo neexistuje dôkaz o jeho nezákonnej činnosti. Tá by mu, ako bývala vyšetrovacia sudkyňa určite vysvetlila, aký je rozdiel medzi dôkazom a podozrením zo spáchania trestného činu a aké sa z toho vyvodzujú dôsledky v trestnoprávnej a politickej rovine. Mimochodom aj obyčajný policajt je už v prípade podozrenia zo spáchania trestného činu postavený mimo službu, pričom jasný a evidentný dôkaz jeho nezákonnej činnosti ešte predložený nie je.
Na záver by som si chcel predstaviť ako by sa asi zachoval náš premiér, ak by bol premiérom Británie, čo sa našťastie pre neho, alebo Britov, teraz presne neviem pre koho, určite nestane. Či by sa zachoval ako ten odchádzajúci britský, alebo by povedal, treba rešpektovať vôľu ľudu a ide sa ďalej. Práve v týchto situáciách sa naplno odkrývajú ozajstné rozdiely medzi politikmi a štátnikmi na jednej strane a Politikmi a Štátnikmi na strane druhej.
