Kto nemá rád ľudí, pre toho nemá zmysel žiť.
Všetci by sme mali nesebeckí, dobromyseľní byť!
Z nedeľňajšej kázne na predpoludňajšej svätej omši o skutočnom zmysle života …
ohováranie/osočovanie, neprajnosť/nežičlivosť a závisť? … či ľudská dobrota!?!
Keď potom napoludnie v šenku na Záhorí medzi rečou pri kofole som to spomenul …
zaujímavú (a „duchaplnú“), pre túto prirýchlu dobu hádam až typickú, reakciu som začul:
Co? Dobrota?! Z dobroty preca nemáš ňikedy vúbec nic!
No ten, kto to povedal, kadečo dlhodobo robí len pre dobrý pocit,
takže som si celkom istý, že to myslel iba ako púhy situačný žart,
hoci to, že doba na dobrotu nie je prajná, je veľmi smutný fakt. )-:
Podobne ako náš pán farár, aj ja si myslím, že ľudská vľúdnosť, dobrota …
by skutočne mala byť tým vskutku najdôležitejším zmyslom nášho života,
lebo práve s dobrým pocitom má človek príjemnú pohodu v duši,
čo platí zaiste pre každého, aj pre toho, kto Boha a vieru „nemusí“.
Čítal som niekde: Kto nemá rád ľudí, pre toho nemá zmysel žiť.
Všetci by sme mali nesebeckí, žičliví, slovom dobromyseľní byť!
16.01.2017
Poznámky:
1/ Lingvistická konzultantka použitých záhoráckych suovíček, slovných spojení, ceuých vetičiek,
Smolinčanka telem aj dušú: Jan(k)a Ovečková (Ing., PhD.), z rodostromu pôvodných „ovečiek“.
2/ Obrázok z vlastných zdrojov
