Denník N

Kto riadi justíciu?

Špičkoví odborníci na trestné právo ? Diletanti bez znalosti základov trestného práva alebo psychopati, v rukách ktorých okrúhla pečiatka stáva sa účinným nástrojom na likvidáciu nepohodlných a politických oponentov? JUDr. Trnka rád a často na tlačovkách kládol novinárom otázku , či si myslia, že prokurátori sú pacientmi Phinelovej kliniky.

Podľa môjho názoru sú to iluzionisti , vytvárajúci ilúziu o výkone spravodlivosti a dohľade nad trestným konaním , žijúci vo virtuálnej realite na hony vzdialenej od skutočnej reality bez úvah o dôsledkoch a škodách, ktoré svojim konaním spôsobia.

Autority justície trestné činy nepáchajú ich zverstvá sa nazývajú pochybenia a mýliť sa je ľudské. Škody za nezákonné rozhodnutia zaplatí štát, respektíve daňoví poplatníci , dokonca aj v prípadoch keď je evidentné, že pochybenie nie je ničím iným ako sofistikovanou trestnou činnosťou.

Preukázanie trestnej činnosti verejných činiteľov je podmienené preukázaním úmyslu. Nepostačí, zhromaždiť nespochybniteľné dôkazy o dlhodobej sofistikovanej trestnej činnosti.

V prípade, že sa jedná o sudcu , či prokurátora úmysel je vyhodnotený na základe jedinej otázky , či mal verejný činiteľ záujem poškodiť osobu , prípadne privodiť sebe alebo inej osobe majetkový alebo iný prospech … Odpoveď je vo všetkých prípadoch rovnaká, v najlepšej viere plnil úlohy vyplývajúce z pozície , ktorú zastáva … Prezentáciou vlastnej hlúposti , mnohokrát až debility a negramotnosti úspešne zahladia akúkoľvek trestnú činnosť …

Komunikácia s polobohmi s okrúhlymi pečiatkami vyžaduje riadnu dávku asertivity, nadhľadu , znalosti trestného práva, slušnú pamäť a najmä herecké schopnosti. V komunikácii s autoritami totiž platí, že čím väčšieho debila zahráš , tým viac sa dozvieš. Opojení mocou, presvedčení o vlastnej genialite , s vedomím, že svinstvá, ktoré páchajú nebudú sa prepierať v médiách a ak tak maximálne sa bude hovoriť o neštandardnom rozhodnutí prokuratúry bez zverejnenia ich identity , páchajú zvrhlosti nad ktorými rozum zostáva stáť.

Dlhodobá komunikácia, hoci len v písomnej forme , zanechá na občanovi dlhodobé traumy , nakoľko kreativita a fantázia týchto ľudí , pretavená do uznesení je mnohokrát viac útokom na zdravý rozum ako serióznym rozhodnutím orgánu na výkon spravodlivosti , či obrazom skutku .

Najinteligentnejším prokurátorom z vydarenej dvadsať sedmičky , ktorý rozhodoval v mojej trestnej veci bol nepochybne JUDr. Igor Dorica, ktorý v súčasnosti na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky zastáva post vedúceho prieskumného oddelenia.

Kto je JUDr. Dorica ?

Génius , ktorý zmenou niekoľkých termínov, nezákonnému rozhodnutiu dal punc zákonnosti alebo darebák , ktorý nemá morálne právo zastávať post prokurátora ?

JUDr. Dorica riešil moju prvú sťažnosť proti postupu JUDr. Slabej po opätovnom vznesení obvinenia. Prípisom informoval o tom, že vyžiadal trestný spis a po dodaní potrebných materiálov rozhodne. Disponoval uznesením vyšetrovateľa opatreným pečiatkou právoplatnosti a vykonateľnosti, čiže orgánu na stíhanie trestných činov oprávneného,  ktoré nebolo napadnuté riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom a nebolo v predpísanom konaní zrušené ako aj rozhodnutím o zastavení priestupkového konania , nemala som dôvod pochybovať, že rozhodne v môj prospech.

JUDr. Dorica však nemal ani v pláne vydať rozhodnutie v súlade so zákonom. Vedel, že musí vybaviť vec v môj neprospech a spôsobom, ktorým nebude možné jeho rozhodnutie skúmať, prípadne napadnúť opravným prostriedkom.

Sťažnosť proti postupu prokurátora v zmysle zákona vybavuje prokurátor nadriadenej prokuratúry uznesením, voči ktorému je opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje generálny prokurátor . Dorica vedel, že musí vydať rozhodnutie, ktorým ma  zbaví možnosti opravného prostriedku a seba rizika, že jeho rozhodnutie bude skúmať generálny prokurátor, ktorý by v zmysle zákona o sťažnosti proti jeho postupu rozhodoval. Moju sťažnosť vybavil opatrením. Hoci Doricov spôsob vybavenia sťažnosti nebol zákonný , v krajnom prípade bolo možné jeho konanie nazvať procesnou chybou .

Zdôvodnenie rozhodnutia v môj neprospech vyžadovalo riadnu dávku arogancie, falšovanie a odstránenie listín so zásadným vplyvom na pokračovanie v konaní , čo už nebolo možné považovať za pochybenie , ale za zneužitie právomoci verejného činiteľa,   marenie úlohy verejným činiteľom.

Doricov podvod pripomínal stupídnu telenovelu … Odstránil právoplatné uznesenie vyšetrovateľa opatrené pečiatkou právoplatnosti a vykonateľnosti – taxatívne rozhodnutie – a sprievodný list vyšetrovateľa, ktorý spolu s právoplatne ukončeným trestným spisom zaslal vyšetrovateľ na rozhodnutie o priestupku premenoval na rozhodnutie, pričim zdôraznil, že nemá náležitosti taxatívneho rozhodnutia.

Vrcholom drzosti a prekročením všetkým noriem ľudskosti a morálky bol záver rozhodnutia , v ktorom zdôvodňoval zákonnosť pokynu vzniesť mi obvinenie , kde zdôraznil, že prekážku rozhodnutej veci tvoria rozhodnutia taxatívne. V odôvodnení konštatoval, že takým nie je rozhodnutie vyšetrovateľa, ktorým vyhovel podanej sťažnosti pred vznesením obvinenia , opatrenie o odovzdaní veci ani rozhodnutie orgánu príslušného na prejednanie priestupku o zastavení veci.

Niekoľko „nepresných termínov „nezákonné rozhodnutie vydané JUDr. Doricom, zmenilo postup krajskej prokuratúry na postup zákonný…

JUDr. Igor Dorica ako prvý mal zákonnú povinnosť zastaviť trestné konanie, ktoré nemalo oporu v zákone. Spôsob akým zneužil právomoc verejného činiteľa, vyžaduje odborne zdatného prokurátora profesionála …

Špecialitou JUDr. Doricu podobne ako väčšiny, brachiálov je presvedčenie o svojej genialite, čo vedie k podceňovaniu intelektu obvinených, ktorých sťažnosti riešia. Tendencie týchto ľudí vyvyšovať sa a pôsobiť autoritatívne a nadradene , najmä keď páchajú trestnú činnosť , občan jednoducho nemôže brať vážne … Po dočítaní jeho uznesenia uvažovala, iba nad sumou, ktorú prijal za samo zhovädenie .

JUDr. Dorica nie je hlupák , je iba skorumpovaný a zmanipulovaný chudák , ktorý si bol v danom momente vedomý skutočnosti , že porušuje zákon a dopúšťa sa trestnej činnosti,  ale aj toho, že jeho trestná činnosť nebude nikdy predmetom trestného konania voči nemu a jeho konanie bude prezentované ako neštandardné rozhodnutie generálnej prokuratúry . Premyslená a zrejme aj dobre osvedčená taktika, na ktorej realizácii sa spolupodieľa viac ľudí . Nikdy a nikto to nemal napadnúť, kritizovať a nebodaj zverejniť. V jeho prípade tragédiou pre občanov  je , že zastáva pozíciu vo vedení generálnej prokuratúry .

Každý občan vie, že prokuratúra má byť zo zákona zárukou dodržiavania zákonnosti v civilnom, správnom a trestnom konaní a každé zistenie preukazujúce porušenie práva a zákona má prokurátor vyhodnotiť a procesne začať vo veci trestné stíhanie.

V prípade trestnej činnosti prokurátorov a ďalších verejných činiteľov sa jedná o spoločensky mimoriadne vážne trestné činnosti, lebo tieto zasahujú do ústavou garantovaných práv fatálnym porušovaním práv jednotlivcov.

Pre menej chápavých prokurátorov: nikto nemá stavovskú nesmrteľnosť len kvôli taláru a kto porušuje zákon ,čo len tým, že právo na spravodlivosť zamlčí alebo napomáha v porušení, ten musí byť z talára vyzlečený.

Teraz najčítanejšie