Denník N

Kto robí biznis vďaka obstarožnému Stavebnému zákonu?

Aj keď kalendár nám dnes hovorí, že sa blíži koniec roka 2015, niektoré oblasti nášho života sa riadia pravidlami z minulého tisícročia. Žiaľ, to je jeden z dôvodov, prečo je naša cesta za navyspelejšími niekedy táka krivoľaká, plná výmoľov, úzávier, obchádzok, slepých uličiek či obmedzení.

Jedným z reliktov minulosti je bezpochyby Stavebný zákon. 1. októbra sme si pripomenuli 39. výročie jeho účinnosti. Na oslavy však nebol ani čas a ani dôvod. Navyše by sa o slovo mohla prihlásiť každá z jeho 37 novelizácií.

Stavebný zákon má historicky dve hlavné časti.

Prvá upravuje územné konanie a výsledkom majú byť jasné pravidlá o tom, čo a kde v území sa môže stavať. Teda ako bude konkrétne územie v budúcnosti vyzerať.

Druhá časť upravuje samotné stavebné konanie a jeho výsledkom sú stavebné povolenia na konkrétne stavby.

Nebudeme si nahovárať, že aktuálne platný Stavebný zákon odzrkadľuje skutočné potreby dneška. Stačí sa len prejsť po uliciach našich miest. V pravidelných intervaloch sa v médiách objavujú informácie o čiernych stavbách, mnohokrát v nich po zlegalizovaní bývajú aj naši najvyšší ústavní činitelia alebo ich príbuzní. Taká je realita…

Už v roku 1998 vyvstala potreba novej právnej úpravy územného plánovania a stavebného poriadku. Napriek tomu návrh nebol nikdy prijatý. Ako-tak naoko zmysluplnejšej novely sme sa dočkali v roku 2005, no jej cieľom bolo len odstránenie neodôvodnene zdĺhavých správnych konaní, nejednotnosti v terminológii a pod. V skutočnosti bola bezzubá. Neriešila totiž problematiku čiernych stavieb, vznik stavebnej polície (s právom vstupu na pozemok), sankcie vo výške, ktorá by bola odstrašujúca, zodpovednosť za vznik problémov pri výstavbe nových štvrtí a absentujúcej výstavbe komunikácií.

Nádej svitla v roku 2011, kedy vláda schválila dlhoočakávanú veľkú novelu, ktorá dramaticky zvyšovala sankcie (až do výšky 170-tisíc eur) za konkrétne porušenia, zavádzala povinnosti o odstránení stavby a menila pravidlá v dodatočnom povoľovaní stavieb. A výsledok? Parlament sa rozhodol, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

V roku 2004 jedna novela predsa len prešla, no týkala sa najmä reklamných stavieb, čím ich vlastne zaviedla do zákona. Tento rok prešla aj malá novela, dokonca v bleskovom legislatívnom konaní a jej cieľom bolo skvalitniť, urýchliť a zefektívniť výstavbu stavieb tzv. „významnej investície“.

Napriek tomu sa všetci nádejali, že sľuby sa konečne pretavia do reality a nájde sa politická reprezentácia, ktorá konečne urobí poriadok v stavebnom práve. Na jar tohto roka bola vládou schválená veľká novela Stavebného zákona. Tá skutočne zavádzala radikálne zmeny a sankcie za porušovanie stavebnej legislatívy. Napríklad:

  • exaktne definovala nepovolenú (čiernu) stavbu
  • stavebný úrad získal silnejšiu kompetenciu nariadiť odstránenie nepovolenej stavby
  • stanovoval maximálnu možnú pokutu vo výške 150-tisíc eur

Ako vždy doteraz, prišlo jedno veľké ALE. Vládny návrh zákona bol 22. septembra 2015 listom vzatý z parlamentu späť.

Taká je porevolučná história Stavebného zákona. Do popredia tlačí množstvo otázok, jedna je však kľúčová. Komu záleží na tom, aby v stavebnej legislatíve naďalej vládol zmätok?

Stavebníctvo je neuveriteľne silný sektor s obrovským množstvo finančných prostriedkov. Medzi poctivými subjektami sa však pohybujú aj tí, ktorým je zákon na obtiaž (viď kauzu Váhostav). Dovolím si len krátky historický kvíz. Na ktorý sektor obrátili hlavy „vážených rodín“ v USA svoju pozornosť po zrušení prohibície?

Ak chceme, aby sa naša krajina konečne presunula do tretieho tisícročia, musí v nej konečne nastať poriadok. Musia začať platiť štandardy bežne platné v západnej Európe tretieho tisícročia – a to aj v práve !

Teraz najčítanejšie