Kuriatková omáčka
Toto nie je recept ale slovenská realita
V Rajeckých Tepliciach je krásne. Kto tam niekedy bol, tak to potvrdí. Že toto kúpeľné mestečko žije prioritne z turizmu je neodškriepiteľné, a keď si to uvedomia aj prevádzkovatelia reštauračných zariadení, bude to len pre ich dobro a pre dobrý obraz Slovenska.
Po celom dni strávenom na kúpalisku Laura, sme sa hladní pobrali do jednej nemenovanej pizzerie. Pizzu tu robia chutnú, čo mi už tak veľmi nechutilo, bol prístup čašníčky. Objednala som si kuracie prsia v slaninkovom kabátiku s „kuriatkovou“ omáčkou. To, že kuriatka sú huby, mi došlo, lebo ich aj rada zbieram:-). V jedálnom lístku ale nebolo uvedené na aký spôsob je tá omáčka upravená. Ak by som bola človek s intoleranciu mlieka, tak pre mňa nie je vhodná smotanová úprava, ak by som bola celiatik, nemôžem omáčku zahustenú múkou, a pre diabetika nie je vhodná ani sladkokyslá omáčka:-) na toto ale ten, kto zostavoval jedálny lístok, nemyslel. A tak mi nezostalo iné, len sa spýtať čašníčky. Na moju otázku ohľadom kuriatkovej omáčky zostala stáť ako obarená, vyvalila na mňa oči a nechápavo sa na mňa dívala. Urobila som to isté, a už sme sa nechápavo dívali dve. Jej výraz odrážal otázku, ako to že neviem z čoho pozostáva kuriatková omáčka. Prelomila som nechápavé pohľady otázkou či sa môže opýtať v kuchyni…..? To som nemala robiť! Keď sa vrátila, víťazne mi oznámila že kuriatková omáčka je predsa z kuriatok:-))) z húúúbbbb.
To som si vydýchla!:-) A poviete mi ako je tá omáčka upravená? “ Počkajte, spýtam sa v kuchyni…“
Po tomto, som už naozaj uvažovala, že buď si objednám iné jedlo, alebo zmeníme reštauráciu. Nakoniec pribehla s tým, že omáčka je naprírodno. Keď mi jedlo doniesla, kuracie prsia v slaninkovom kabátiku žiarili na tanieri a v hnedej všeobecnej omáčke sa na mňa škerili 3 malé / asi najmenšie čo kde rástli / kuriatka….
Bola som už taká hladná, že som nevládala zápasiť s tým čo vidím na tanieri, okrem toho som diabetik a môj cukor bol už na dosť nízkej hodnote.
Mrzí ma, že v dobe, kedy narastá konkurencia a súkromníci by mali bojovať o každého zákazníka, lebo ich to živí, si do reštaurácie zamestnajú človeka ktorý nevie komunikovať. To je predsa základ v styku zo zákazníkom. Žiadna ústretovosť, žiadna proaktivita, žiadna omluva… Prepáčte, neviem ale opýtam sa, zistím, prídem Vám povedať…ako Vám chutí? Je všetko v poriadku? To sú predsa základné veci.
Odo mňa chce v práci každý 100% výkon, len vtedy som prínosom pre firmu a dostanem zaplatené. Čašníčka ktorá nemá záujem o zákazníka a nevie čo sa deje v kuchyni a z čoho jedlá na jedálnom lístku pozostávajú, je roznášačka jedla, nič viac….
Aj s robotom by bolo príjemnejšie komunikovať.
A to nehovorím o zahraničných turistoch, ktorím nikto nerozumie a keď sa konečne rukami nohami dohodnú, tresne niekto pred nich tanier s jedlom s výrazom nech sa najedia a vypadnú, hlavne nech už nič nechcú.
Prečo si neustále musíme kaziť dojem? Prečo nie sme viac ľudský, viac free, viac usmievavý, viac ústretový…VIAC, áno chcem viac, pretože za to rada zaplatím:-)
Viem, že čašníci nezarábajú veľa, ale nie je to tak trochu uzavretý kruh?
