Blog
štvrtok

Kým bola Katka na dovolenke, zmenil sa jej život

Na konci tohto rozprávania budú rozlámané srdcia, nedôvera, smútok, strach a beznádej. No boli aj časy predtým. Časy plné radosti, lásky, naplnenia, časy, ktoré maľovali krásnu budúcnosť. Zmenilo sa to zo dňa na deň.

Keď deti pani Katky dospievali, cítila, že najcennejšie a najzmysluplnejšie obdobie jej života bolo, keď ju naozaj a každý deň potrebovali. Bolo pre ňu radosťou, vytvárať im domov. A tak sa stala profesionálnou mamou.

Zamestnala sa v detskom domove a krátko na to z pôrodnice dostala drobčeka. Takého krehkého a nádherného, že sa jej začali triasť kolená. Z pokory a zodpovednosti. No s ním prišlo aj odhodlanie a sila, urobiť všetko pre to, aby sa z malého Jožka stal dobrý a múdry človiečik.

Darilo sa. Jožko rástol ako z vody. Ľúbený celou rodinou, hýčkaný veľkými súrodencami. V detskom domove však hovorili Katke: „Zle robíte, že sa k nemu tak správate. Nesmiete sa naviazať. Nesmiete ho takto silno ľúbiť, veď on od vás odíde preč.“
Katka si v duchu vraví – nemôžem ho neľúbiť, veď pri mne spáva, túlim ho, pestujem. Keď ten čas príde, tak sa rozlúčime. Ale teraz je tu, tak ho jednoducho musím ľúbiť tak silno, ako dokážem. Ako svojho.

Keď mal Jožko rok a pol, súd rozhodol o jeho osvojiteľnosti a zaradili ho do prehľadu voľných detí. Katka si myslela, že už každú chvíľu poňho niekto príde. Rodičia, u ktorých bude celý život. Navždy.
No prišli len z detského domova, aby ho pofotili, urobili videonahrávku a založili ju do spisu. O pol roka prišli znova a urobili novú videonahrávku a nové fotky. A o pol roka ďalšiu a ďalšiu.

Jožko sa za ten čas naučil prvé slová, vety, naučil sa chodiť, behať, skákať, lyžovať.
A ďalšie fotky a ďalšie nové videá.
Mal nových kamarátov v škôlke. Aj ozajstného najlepšieho kamaráta Maroška, ktorý k nim chodil na návštevu.
S mamou si čítal encyklopédie. Vedel ako dlho trvá cesta na mesiac, kto bol prvým kozmonautom, koľko trvá obletieť Zem.
A ďalšie fotky a ďalšie videá.
Naučil sa prvé anglické slová a vety. Naučil sa paličkové písmená. Naučil sa podpísať.
A znova fotky a videá.

Nesmiete ho tak silno ľúbiť – stále znelo Katke hlavou, no nemohla si pomôcť. Nedá sa neľúbiť dieťa, ktoré vás miluje, ktorému dávate svoje srdce, čas, pozornosť.

Jožko mal šesť rokov, keď opäť prišli z detského domova robiť fotky a nahrať videá, ktoré založia do spisu. Kedysi ešte hovorievali – už niekto príde. Každú chvíľu vraj nájdu Jožkovi adoptívnych rodičov. Dnes už ani toľko nehovorili. Od bábätka bol zaradený aj na medzinárodnú adopciu, ale ani odtiaľ nič. Jožko bol už veľký. Šesť rokov hovoril Katke mama, jej manželovi oco a veľké sestry a brat boli súčasťou jeho života.

Mal aj biologických súrodencov. Boli piati a bývali v detskom domove. Tiež už boli veľkí. Katka dostala od detského domova príkazom, že raz za mesiac ich musia spolu navštevovať. Aby sa videli a spolu stretli aj s biologickou matkou, ktorá ich tam chodila navštevovať. Tak aj robili. Súrodenci ho vždy s nadšením privítali a po pár hodinách sa rozlúčili. Jožko išiel s Katkou domov a jeho bratia a sestra zostali v decáku.

Keď prišli fotiť posledný raz, Katka sa pýtala, prečo to všetko tak dlho trvá. Prečo za šesť rokov nemajú ešte rodinu pre Jožka. Dieťa krásne, šikovné, múdre, s nadpriemerným IQ, zdravé, šťastné...
Nesmela ho silno ľúbiť, ale aj tak ľúbila. A po tomto poslednom raze si povedala, že ho už prestane ľúbiť ilegálne a začne ho ľúbiť legálne.

Pripravovala sa na vážny rozhovor s pani riaditeľkou, kde jej chcela odhaliť svoje plány. Chce si Jožka zobrať navždy. Už je čas.
Ako na zlý film pozerala na to, čo sa spustilo. Vy ho nikdy nemôžete mať. Vy ste zamestnanec. Hovorila som vám, že ho nesmiete ľúbiť tak silno, lebo to zle dopadne.
Katka sa bránila – zle to dopadne len vtedy, keď dieťa, ktoré prvý raz držala v náručí pár dní po pôrode, bude ďalšie roky v neistote. Ona a malý Jožko tú neistotu chcú premeniť na istotu.
Dajte mi to písomne – povedala nakoniec riaditeľka. Katka to teda poslala písomne, no už vedela, že tu sa žiadnej podpory nedočká.

Išla na úrad, na sociálku, kurátorke povedala, že má záujem zobrať si Jožka do pestúnstva. Kurátorka povedala, že jej žiadosť neprijme. Vraj vylúčené. Je to obchádzanie poradovníka, v ktorom čakajú iní žiadatelia. Katka hovorila o tom, že už 6 rokov čakajú na nejakého žiadateľa, ale dozrel čas, kedy je čakanie zbytočné, lebo Jožko je veľký, ona ho ľúbi a veľmi chce, aby bol navždy súčasťou ich rodiny.
Vylúčené. Vyhláška hovorí, že dieťa, ktoré je vám známe, nemôžete zobrať do pestúnstva. To je len pre žiadateľov, ktorí nie sú dieťaťu blízki.

Ten ich krásny plán na budúcnosť odrazu zahalil tieň. No keď sa pozviechala, začala hľadať informácie, pýtať sa, čítať zákon, radila sa s právničkou.

O ďalší mesiac prišla na úrad znova. Teraz so žiadosťou o náhradnú osobnú starostlivosť. Vylúčené. Vraj náhradná osobná starostlivosť je len pre blízku rodinu dieťaťa a keďže nie je blízkou rodinou dieťaťa, takúto žiadosť neprijmú.
Ako, že nie je blízkou rodinou? Je najbližšou rodinou. Šesťročný chlapec jej hovorí mama, vychovala od plienok až po rozumného mladého pána. Kto je mu bližšia rodina?
Vylúčené.

Do pestúnstva teda nie, lebo to môžu žiadať len cudzí ľudia.
Do NOSky nie, lebo to môžu žiadať len biologickí príbuzní.
Kde je tu pre nás kolónka?
Zúfalstvo.

Písal sa jún 2016 a Katka bola s Jožkom opäť za jeho biologickými súrodencami v domove. Bolo MDD, priniesli im darčeky, vybláznili sa. Nikto z nich nevedel, že sa vidia posledný raz.

V septembri dala  riaditeľka na známosť, že si treba vyčerpať dovolenky. Povinne. Povedala, že Jožko bude týždeň v inej profirodine. Katka teda na týždeň odcestovala s tým, že kolegu pozná, že to tam snáď Jožko zvládne. Rozlúčili sa, o týždeň sa uvidia, Jožko sa zatiaľ pohrá s ich piatimi chlapcami, bude zábava a utečie to ako voda.

Nič nemohlo byť vzdialenejšie pravde.

Katka sa po týždni vrátila a prvá informácia, ktorú dostala bola, že s Jožkom už nech doma nepočítajú. Navštíviť ho nemôže, kontaktovať tiež nie. Pracuje s ním psychologička, lebo ho pripravujú na medzištátne osvojenie a že ten proces ona nemôže narušovať.

Zrútil sa im celý svet. Akože nenavštevovať? Nášho Jožka? Veď mu musí čosi povedať. Musí mu všetko povedať. O tom, že nechce, aby ich opustil. O tom, že to už všetkým povedala. Žiadosti písala. Že ho neopustila. Nenechala len tak. Bez rozlúčky. To nemôže byť pravda. To je nejaký omyl. Veď vedia, že si ho chceme zobrať, veď musia vedieť, že s tým nebude súhlasiť. Jožko je veľký a múdry, vie kde je doma...

Katka s manželom sedeli v prázdnom dome a lapali svoje vlastné myšlienky a úvahy, aby z toho zmätku vyextrahovali, čo treba urobiť, komu volať, koho prosiť.
To nemôže byť pravda. Pani riaditeľka, veď ste vedeli, že na tom pracujem, aby sme dostali Jožka navždy. Veď to máte odo mňa písomne. Sama ste si pýtali. Je to tam čierne na bielom.
- Nie. Vy ste zamestnanec, vy musíte rešpektovať nadriadených.

Bohužiaľ, pani riaditeľka, už neviem a nechcem byť zamestnanec, Jožko je pre mňa oveľa viac ako práca. Jožko je náš. U nás je doma.
Katka podala výpoveď.
Riaditeľka neskôr naveľa privolila, že môže Jožka navštíviť. Hneď ako ju uvidel, hodil sa jej okolo krku. Maminka, ty si prišla! Kedy pôjdeme domov? Idem si zbaliť veci. Idem hneď. Maminka, ja som vedel, že pre mňa prídeš, že mi klamú. Ja viem, že by si ma tu nenechala. Že by si ma nikdy nikde nenechala.

Keď budeš poslúchať, Jožko, prinesiem ti veľkého transformera. Toho, ktorého si tak veľmi chcel pod stromček. Len pekne uja poslúchaj. Ja zas prídem. Musím vybaviť veci. Prídem a keď to všetko pekne zvládneš, bude transformer.

Katka nakoniec našla správnu adresu. Napíše tam a povie, že Jožko nemôže byť zaradený do medzinárodného osvojenia, lebo tu má pevné väzby, lebo ona má záujem o zverenie Jožka do ich rodiny, lebo je to veľký chlapec, má tu korene, nechce odísť.
Napísala teda na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Oni sú tí jediní povolaní, ktorí rozhodujú o medzištátnych osvojeniach. Napísala žiadosť o prerušenie konania vo veci medzištátneho osvojenia, pretože ako hovoria medzinárodné dohovory, najprv treba zisťovať záujem o dieťa v domovskej krajine. Záujem je, citové väzby sú, rodina, kamaráti. V najlepšom záujme dieťaťa je, aby Jožko zostal tam, kde tomu hovorí „doma“.

Katka navštívila Jožka ešte dva razy. Potom jej to psychologička detského domova zakázala, lebo to vraj Jožka rozrušuje. Ona sa mu celý čas snaží vysvetliť, že maminka sa o neho už nemôže starať. Toto teda vôbec žiadna príprava. Ona potrebuje, aby jej veril, že maminka sa už nemôže starať.

Ja že ho rozrušujem? Akože maminka sa nemôže starať? Aké starať? Veď on tomu nemôže rozumieť, čo to znamená, že maminka sa nemôže starať. Veď ja som sa o neho nestarala, ja som ho ľúbila. A ľúbim ho ďalej.

Ale on hovorí, že chce ísť domov. A my sa mu musíme snažiť vysvetliť, že teraz bude mať iný domov. Že mal jednu mamičku, ktorej sa narodil, potom mamu, ktorá sa oňho starala a teraz bude mať novú mamu.
Ale mamy sa nemenia ako ponožky!

To bola posledná návšteva. Potom bol Jožko prevelený do inej neznámej profesionálnej rodiny. Odvtedy ho Katka nevidela.

Na Centrum inak zvané CIPC už prišiel Katkin list a na jeho základe zasadla za jeden stôl riaditeľka detského domova, spomínaná psychologička, kurátorka z úradu a zástupca CIPC.  Z tejto debaty vyplynulo, že dieťa nemá na Slovensku žiadne väzby a teda je v najlepšom záujme dieťaťa pokračovať v procese medzištátneho osvojenia.

Nerátajte čas v hodinách, ani v dňoch. Štátne orgány merajú aj deťom čas vo vybavovacích lehotách. Blížili sa Vianoce. Katka mala podanú žiadosť o zverenie Jožka do starostlivosti. Nikoho to nezaujímalo.

Vycestovala teda krížom cez celú republiku až do Bratislavy, aby sa stretla s riaditeľkou CIPCu pani Císarovou. Tá keď si vypočula celý príbeh, zdesene a sústrastne Katke prisľúbila, že okamžite urobí, čo treba. Že nech sa netrápia. Že aj tak idú Vianoce. Že súdy teraz nebudú už nič robiť a po Novom roku ona osobne rozbehne všetky náležitosti k tomu, aby bol proces zastavený. Lebo v záujme dieťaťa treba postupovať. Riaditeľke po lícach stekali slzy a Katka mala konečne pocit, že všetko je na dobrej ceste. Ozajstné slzy. Myslela si, že konečne niekto pochopil.
S dcérou sa viezli v aute, ktoré bolo plné novej nádeje. Jožko príde domov a pod stromčekom bude mať transformera.

Okresný súd 5.1.2017 zveril maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti žiadateľov z Malty. Vznieslo sa lietadlo a Jožko bol preč.
Klamstvo, zrada, prašivosť. Dali jej nádej a na úkor tej nádeje si zobrali čas, aby všetko urýchlili.

Katka by ani nevedela. Stretla ju pani učiteľka zo škôlky. Vraví – kde je Jožko? Ochorel? Aj poslednou dobou bol v zlom stave. Začal sa pocikávať, hneval sa, smutne a ticho sedel, to sa naňho vôbec nepodobá. Niečo sa deje?
Všetko sa deje.

Tak ako z rodiny, aj zo škôlky Jožko zmizol. Bez rozlúčky. Ani pani učiteľka, ani Maroško nevedeli, kam sa Jožko stratil. Len akási pani prišla pre Jožkove tepláčiky. Pani učiteľka sa pýta – vy kto ste? A kde je Jožko?
Som riaditeľka detského domova. Jožko už nepríde. Je v zahraničí.

Katka mala svoje pojednávanie v júni. Sudca robil povinnú jazdu. Videl, že dieťa už je niekoľko mesiacov u budúcich osvojiteľov na Malte. Treba sa spoľahnúť na to, že títo to vzdajú.
Tá nedávno plačúca riaditeľka CIPCu na pojednávaní tvrdila, že všetko prebehlo v záujme dieťaťa, že v celom procese nevidela žiaden zádrhel. Keď sa advokátka pýtala, či niekto dieťa vypočul, odvetila, že všetko prebehlo v najlepšom záujme dieťaťa. Keď sa pýtali, či bola situácia dostatočne preverená, odpovedala, že všetko prebehlo v najlepšom záujme dieťaťa.
Presne tá istá riaditeľka, ktorá sa pred dvoma rokmi dušovala, že už sa nikdy nikde nestane, že by CIPC opomenul žiadateľov na Slovensku. Že to bol precedens, z ktorého sa poučili.

Keďže bolo zrejmé, že dieťaťa sa nikto nepýtal na názor, i keď to zákon vyžaduje, prikázal sudca, aby Katka sformulovala 20 otázok pre maloletého. Oni ich pošlú na Maltu a podľa odpovedí maloletého uvidia. Pojednávanie je odročené na september. Kto sa bude Jožka pýtať a za akých podmienok je neznáme.
Všetko prebehlo v najlepšom záujme dieťaťa.

Niekde za morom je dieťa, v ktorého najlepšom záujme bolo, aby si po celý život myslelo, že ho zradili jeho najdôležitejší ľudia. Jeho rodina. Po zvyšok života bude prechovávať spomienky na svoje detstvo s trpkou príchuťou zrady. Mama ho opustila. Bez vysvetlenia. Asi bol zlý a nestál jej ani za toľko.

Podľa Dohovoru o ochrane detí a spolupráci pri medzištátnych osvojeniach sa má v prvom rade dôsledne zvážiť možnosť umiestnenia dieťaťa v štáte pôvodu. Táto podmienka nebola splnená. O dieťa má v domovskej krajine stále zažiadané Katka, ktorá ho od narodenia do šiestich rokov veku vychovávala.

Dohovor ďalej hovorí o tom, že dieťaťu malo byť v procese poskytnuté poradenstvo a malo byť riadne informované o účinkoch osvojenia a dôsledkoch jeho súhlasu. Táto podmienka nebola splnená. Dieťa bolo indoktrinované tým, že jeho rodina ho nechce a nemôže sa oň starať. Nebolo teda ani vypočuté, ani poučené. Bolo len manipulované.

Dohovor stanovuje, že príslušné orgány musia dôsledne zvažovať, či je medzištátne osvojenie v najlepšom záujme dieťaťa. Táto podmienka nebola splnená. Pretože príslušné orgány nezvažovali vôbec. A o najlepšom záujme šesťročného chlapca nemajú ani potuchy.

To nie je sociálnoprávna ochrana detí. To je prašivosť. Choďte na Maltu, pani Císarová, nájdite tam malého šesťročného Jožka a povedzte mu osobne, že tá mama, za ktorou v noci plače sa oňho nechce starať. Zaklamte mu do očí. A povedzte mu tak ako na súde, že všetko prebehlo v najlepšom záujme dieťaťa. A namiesto vašich falošných sĺz uvidíte skutočné detské slzy a žiaľ, za ktorý ste spoluzodpovedná.

V najlepšom záujme dieťaťa.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Poslankyňa NR SR, predsedníčka poslaneckého klubu SaS, členka výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny

Blogy

|

Už viac ako 102079 z vás dostáva správy e-mailom