Denník N

Kým sa rybníček naplní vodou.

Dokážeme odhadnúť, čo bude témou nasledujúcich volieb? Budeme ešte stále nazývať muslimskú inváziu “migračnou krízou“? Dokedy sa bude bagatelizovať problém, ktorý tu aktuálne je? Pochováme ideu miltikulturalizmu, pretože ohrozuje našu kultúru, identitu, zdieľané hodnoty? Dokáže automatizácia nahradiť príchod populačne slabých ročníkov? Potrebujeme neustále zvyšovať produkciu, vyrábať milióny áut, žiť na do nekonečna rastúci dlh, nafukovať virtuálne aktíva a tie splácať z nevirtuálnych peňazí? Opäť prichádza doba cashu a splácania miliardových pokút za vcelku banálne nedodržanie ambiciózne stanovených noriem a predpisov, za zavádzanie verejnosti?

Skúste ísť chvíľu za “špinavým“ dieselom a tatrovkou prežívajúcou z dôb reálneho socializmu. Paradoxne ten “čistý“ diesel má byť penalizovaný. Na výfukové splodiny Tatry totiž software nikto nevymyslel. Prečo aj. Tatrovka je v poriadku. Problém je totiž právny. S vidinou tučného nevirtuálneho zisku.

Vráťme sa ale k politike. Politická strana nie je len šéf a mediálne známe tváre. Strana je pavučina vzťahov, väzieb a postov, lokálnych bossov a korýtok, armády spriaznených osôb, ktoré rozhodujú o výbere a (ne)realizácii zámerov, projektov … a financovaní strán. Skrátka armáda, ktorú si strany a lokálne elity pozorne strážia. Tieto posty, stoličky, fleky predstavujú reálnu výkonnú moc strany. Až keď sa títo ľudia cítia ohrození, môže vzniknúť (ne)skutočný tlak na zmeny tam hore. Pretože predseda (oficiálna tvár strany) nemusí byť tou najsilnejšou figúrou na šachovnici. A spravidla ani nie je. O ňom rozhodujú na (ne)šťastie preferencie … a výsledok volieb. Niektoré percentá sú skrátka na hrane.

(Medializované) výsledky prieskumov síce odrážajú pohyb preferencí strán a politikov, neodrážajú zatiaľ nemerateľnú (nepublikovanú) zmenu nálad v spoločnosti. Tá sa zväčša prejaví pasivitou a neúčasťou vo voľbách. Tie župné, ktoré nás čakajú, to zrejme nepostrehnú. Pretože rozhodne dostatočne široká členská základňa miestnych straníckych buniek, rodina, známi a tí disciplinovaní. To bude úplne stačiť na to, aby boli budúci kandidáti zvolení nereprezentatívnym (?) počtom voličov. Voľby pri účasti 15-20% iba zlegitimizujú stav, ktorý reálne existuje.

Richard Rybníček narazí skôr či neskôr na fakt, že kapri si rybník sami nevypustia. Pretože sa v jeho stojatých vodách cítia v pohode. Aj keď sa priority jeho programu čítajú bez nutkania oponovať, ak sa chystá (ne)nastúpiť do boja v termínoch, o ktorých hovorí, je celkom možné, že rybník začne čistiť niekto menej trpezlivý.

Čas kúpiť si udicu.

Teraz najčítanejšie