Denník N

Kým učitelia strážia naše deti, my musíme postrážiť ich budúcnosť

Dnes sa koná tretí protest učiteľov za vyššie platy. Poukazujú na to, že ich hodinové mzdy sú často nižšie, ako sú rodičia ochotní platiť za opatrovateľku alebo opatrovateľa.

Aké sú reakcie Fica a Draxlera? 

Obaja svorne hovoria o tom, ako za posledné dva roky rástli platy učiteľov a že učiteľ konečne zarába o 6% viac, ako priemerne zarábajúci občan na Slovenku.

  1. Učiteľia majú vysokoškolské vzdelanie. Primerane tomu by mali byť ohodnotení. Dostať ich na priemer všetkých platov v hospodárstve je naďalej žalostný stav – nie je sa čím chváliť.
  2. Obaja rozprávajú o tom, že platy majú ďalej rásť. Keď doteraz rástli o 6% ročne, tak prečo vláda plánuje na rok rast len o 4% a to vrámci valorizácie platov všetkých štátnych zamestnancov. Pričom keď vezmeme v úvahu prirodzenú infláciu a fakt, že za posledné obdobie rástla priemerná mzda na Slovensku o 3% ročne, tak reálne učitelia tento nárast ani nepocítia.

Úplne ma pobavilo Draxlerové vyjadrenie, že po voľbách by sa malo stať školstvo prioritou – nie deklaratívnou, ale skutočnou, čo má znamenať aj nárast platov učiteľov. Volebné kampaňovanie už presiahlo hranicu zdravého rozumu. Je to táto vláda, ktorá predložila rozpočet na školstvo o 266 miliónov chudobnejší. Chvália sa rastom platov učiteľov o 6% a pritom ho plánujú znížiť na 4%. Čo na tom voľby zmenia? Ak by SMER školstvo zaujímalo, tak rozpočet na rok 2016 vyzerá inak.

Pritom samotné analytické oddelenie ministerstva školstva vydalo správu, ktorá konštatuje, že je potrebné zvýšenie platov pedagógov, aby sa ich priemerné platy v porovnaní s platmi obdobne vzdelaných zamestnancov v strednodobom horizonte dostali na úroveň priemeru vyspelých krajín OECD.

Tím SaS pre školstvo v tom má jasno. Potrebujeme do školstva vyslať naraz niekoľko zásadných impulzov:

  • Navýšiť objem financií
  • Rozviazať školám a učiteľom ruky
  • Zlepšiť prípravu nových učiteľov
  • Začať sa konečne orientovať na potreby žiakov

Navýšenie financií je jedným z krokov, bez ktorého to ale nebude fungovať. Pokiaľ nedodáme učiteľskému povolaniu adekvátne finančné ohodnotenie, nezvýšime ani záujem študentov o prípravu na toto povolanie. Pričom kvalita nových učiteľov závisí aj od toho, z akej veľkej skupiny si študentov môžu fakulty vyberať. Žiaľ, dnes je realita taká, že si ich nevyberajú. Väčšina pedagogických fakúlt už prijímačky vôbec nerobí alebo ich robí proforma.

Pričom peňazí by bolo, ale v Smere nie je vôľa. Podľa výpočtov IVP by nárast platov učiteľov o 30% zaťažil štátny rozpočet o 190 milónov EUR. Vláda pritom dokáže rozhádzať 21 miliónov na vlaky zadarmo, 20 milónov na lyžiarske poukazy pre deti, 57 milónov ročne za plánovaný obchvat Bratislavy, 71 mil ročne Hornonitrianskym baniam a to ani nehovorím o ozrutnej sume na sfušovaný projekt Slovensko.sk. O peniazoch, ktoré sa rozkradnú po ceste, ani nehovorím.

Tieto peniaze spolu s ďalšími opatreniami by mohli naštartovať veľké zmeny v školstve, ktorého kvalita je problémom nás všetkých. Premiér práve to potrebuje zakryť. Ukazuje prstom na učiteľov, že čo vlastne chcú, veď im platy rástli rýchlejšie ako iným štátnym zamestnancom. Učiteľov musíme podporiť v ich boji za adekvátne ohodnotenie a zabrániť tomu, aby z nich brilantný demagóg Fico robil nevďačníkov, ktorí si nevážia, čo dostali.

Dnes majú učitelia najväčšiu šancu niečo dosiahnuť. Fico sa pred verejným tlakom trasie. Preto jeho minister ustúpil tlaku RegioJet a nechal mu voľný priestor. Rovnako Fico radšej vyhovel hlasom obyvateľov dedín v okolí Nitry a zastavil príchod kresťanských utečencov do tejto oblasti, napriek tomu, že tým porušil všetky dohody s katolíckou cirkvou. Náš prieskumový premiér, ktorý všetko preratúva na počty voličov, sa podvolí aj tlaku učiteľov, ak sa za nich v dostatočnom počte postavíme.

Foto zdroj: Iniciatíva bratislavských učiteľov

 

Teraz najčítanejšie

Martin Poliačik

Martin Poliačik študoval systematickú filozofiu na Trnavskej univerzite. Jeho cesta ku kritickému mysleniu je spätá so Slovenskou debatnou asociáciou, v ktorej od roku 1996 pôsobil postupne ako debatér, rozhodca, medzinárodný tréner a tri roky ju viedol z pozície výkonného riaditeľa. Desať rokov bol aktívnym slovenským a európskym politikom. Je doktorandom na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a spolu s manželkou Hanou sa venuje podnikaniu, lektorskej a konzultantskej praxi. Vedie Akadémiu kritického myslenia a s individuálnymi klientmi a klientkami pracuje na zlepšovaní ich komunikačných, prezentačných a rozhodovacích schopností. So spoluautorkou Lindou Lančovou napísal knihu o kritickom myslení Poriadok v hlave, ktorá vyšla v knižnej edícii Denníka N v roku 2022.