Lajčák rezignoval na súboj o post šéfa OSN. Škoda….
Zapojením sa do predvolebnej kampane Smeru, ale predovšetkým nepochopiteľnou obrátkou o 180° vo svojej doterajšej proeurópskej rétorike o utečencoch zrejme oznamuje, že súboj o post šéfa najprestížnejšej svetovej organizácie už vzdal.
Začína byť jasné, že sa rozhodol dožiť svoj aktívny politický život v (už červenom) drese Smeru. Je to škoda. Pre Lajčáka, aj pre Slovensko. Ťažko určiť dôvody, ktoré ho k tomu viedli, napokon úplne presne ich nepozná možno ani on sám.
Miroslav Lajčák bol jediným ministrom našej vlády, ktorý nemal problém oznamovať svoje stanoviská, úplne odlišné od tých oficiálnych. Keď sa schizofrenický postoj vlády dostal do absolútneho rozporu s jeho vyjadreniami, bol postavený pred rozhodnutie : Buď súhlasne s nami, zvyškom ministrov, alebo nijako. Vyber si! Vybral si. Usmieva sa na nás z predvolebných bilbordov, aj keď si naozaj neviem predstaviť, ako sa cíti vyvesený vedľa takých politických „celebrít“, ako Blaha, Martvoň, Brixi, Paška, Zmajkovičová, Vaľová, Laššáková, či Kolesík…. Uff…. Nehovoriac o tom, že jeho parťákom na medzinárodnej scéne sa stal v protiutečeneckej hystérii Viktor Budapeštiansky Ostnatodrôtový, Miloš Pražský Asketický, Gábor Vona a doma Marián Kotleba. „Úžasní“ parťáci, „úžasné“ osobnosti, „úžasné“ spojenie. Nuž, ale človek si nevyberá len súrodencov a spolužiakov. Politických „spolubojovníkov“si vyberie sám.
Lajčákovo ideové utečenecké „čelom vzad“ môže mať však úplne prozaický, reálny dôvod. Zistil, že pri kandidatúre nemá šancu. Je totiž veľmi ľahké predstaviť si, že ho podporí Rusko, ako odmenu za aspoň „verbálny“ protisankčný postoj Slovenska za okpuáciu Krymu. Je však rovnako ľahké si spočítať, že ho nepodporia USA, Nemcko, Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko, atď, atď. Zase za „verbálny“ protisankčný postoj Slovenska, pri sankciách voči Rusku za okupáciu Krymu.
Aby toho nebolo málo, nahlúple xenofóbne výroky slovenských politikov o islame, mu zobrali s veľkou istotou hlasy drvivej väčšiny moslimských krajín.
Slovenská politika sa dostala do škarpy. Zisťujeme, že seriózna politika sa nedá robiť na spôsob dedinských krčiem, keď Jano v krčme na dolnom konci povie poslucháčom niečo a v krčme na hornom konci povie iným presný opak. A spolieha sa, že tieto dve skupiny poslucháčov sa v živote nestretnú, alebo aspoň na jeho výroky nepríde reč.
Takto to proste nefunguje.
Miroslav Lajčák je veľmi schopný a skúsený diplomat. Mnohí si ho na predsedníckej stoličke šéfa OSN vedeli predstaviť. Áno, vedeli…
