Denník N

Láska nám dáva krídla a obohacuje literatúru

O láske sa toho od vzniku civilizácie popísalo mnoho a nové texty stále pribúdajú. Láska inšpiruje a je prosto jednou z ingrediencií literatúry.

 „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.

Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie. Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné“.

Prvý list Korinťanom – kapitola 13

Láska zbavuje človeka samoty. Je to dar. Pekne sa o nej píše, ale niekedy sa ťažko prežíva. Lásku treba živiť a prikrmovať. Láska musí byť opätovaná. Opakom lásky sú: neláska, zneužitie a poníženie.

Pre mnohých býva vzdialená, neuchopiteľná a nedosiahnuteľná. Láska môže zabíjať a strata lásky spôsobuje bolesť. Láska má mnoho podôb. O láske sa toho od vzniku civilizácie popísalo mnoho a nové texty stále pribúdajú. Láska inšpiruje a je jednou z ingrediencií literatúry.

V plnom nasadení to dokazujú aj dve knižky, ktoré sa mi v ostatnom čase dostali do rúk. Tou prvou je román s názvom Nedosiahnuteľná láska. Autorka Christine Angot ho napísala takým tým naliehavým a strohým štýlom, čo mimochodom veľmi vhodne korešponduje so samotným dejom.

Na začiatku je krátky intenzívny milostný románik muža a ženy. Pierre pochádza z bohatej meštiackej parížskej rodiny a Rachel pracuje ako úradníčka v sociálnej poisťovni. Náhodná známosť sa nikdy nepremení na trvalejší vzťah, hoci Rachel je mladým podnikateľom očarená.

Pierre o manželstvo nejaví záujem. Manželská láska je podľa neho predvídateľná. Chce, aby si každý zachoval slobodu a vládu nad vlastným časom, aby sa medzitým vytváral priestor na nevyhnutné stretnutia, ktoré môžu vyplniť milovaním a rozhovormi.

Z milostnej vášne sa narodí dcéra Christine, ktorá však vyrastá bez otca, iba s matkou a starou mamou. Starú mamu zbožňuje, matku miluje. No po prvom intenzívnejšom stretnutí s biologickým otcom sa niečo zmení. Do vzťahu matky a dospievajúcej dcéry preniká chlad.

Čitateľ vníma, že je za tým niečo traumatizujúce, ale Christine v osobe rozprávačky prezrádza toho len málo. Správa sa presne ako pubertálne dievča, ktoré sa vyrovnáva s novoobjaveným vzťahom k otcovi, pričom matka sa vo vzťahu k dcére sťahuje do úzadia, domnievajúc sa, že nikdy nebola schopná poskytnúť dcére dostatok intelektuálnej potravy, tak ako jej vzdelaný otec.

Je otázne, nakoľko je táto próza o láske, respektíve, či hlavnou témou nie je skôr neláska a jej podoby. O knihe, ktorá má v názve namiesto lásky smútok, sa však s určitosťou dá povedať, že jej hlavnou esenciou je čistá a nefalšovaná láska ako z vyššie citovaného Prvého listu Korinťanom.

Novela Maxa Portera – Smútok je tvor s krídlami je originálnou poetickou prózou o prežívaní smútku, ktorý vzniká, keď človek stratí niekoho, koho bezvýhradne miloval. Hlavnou postavou je muž – otec, ktorý sa so stratou milovanej manželky vyrovnáva zvláštnym spôsobom.

Text, jeho forma a aj dej sú výrazne surrealistické. Na forme sa to prejavuje tým, že nie možné jednoznačne určiť, či čitateľ číta novelu, esej, podobenstvo alebo prózu na hranici básnickej skladby.

Do deja zase vstupujú snové predstavy a tiež zoomorfná bytosť. Je ňou čierna Vrana, ktorá pôsobí ako lekár, terapeutická pomôcka, sprievodca na ceste vyrovnávania sa so smútkom. Medzi imaginárnym a skutočným svetom nie sú žiadne rozdiely, a to aj napriek tomu, že vdovec musí prebrať plnú zodpovednosť za starostlivosť a výchovu dvoch synov.

Autor venoval synom vlastné kapitolky, a tak čitateľ dostáva aj detský pohľad na danú rodinnú traumu. Svojimi sentenciami komentujú život po smrti matky, po ktorej zostalo v rodine obrovské prázdno.

Manžel ho vyjadruje slovami:

„Chýba mi tak veľmi, je to ako rozľahlý náhrobok zo zlata, koncertná sála, tisíce stromov, jazero, deväťtisíc autobusov, milión áut, dvadsať miliónov vtákov a ešte viac. Celé mesto je tým, ako mi chýba“.

Svoj priestor má aj Vrana, ktorá humorom čiernym ako jej perie, zase skoro všetko sarkasticky komentuje.

„Uff, povedala Vrana, to sú slová ako z magnetky na chladničke“.

 

Christine Angot: Nedosiahnuteľná láska, Vydavateľstvo: Inaque.sk, 2017, Preklad: Aňa Ostrihoňová, Edícia: Pandora

Max Porter: Smútok je tvor s krídlami, Vydavateľstvo: Inaque.sk, 2017, Preklad: Aňa Ostrihoňová, Edícia: Short

Teraz najčítanejšie