Blog
utorok

Láskyplný odkaz lemravým žiakom bez servítky

Pôvodne som túto kapitolku ani nemal v úmysle napísať. Chcel som si spríjemniť deň takým bežným sarkazmom na účet nejakých krutónov, z ktorých mi naskakoval mierny tik v oku.

Ale vy, lemraví žiaci, ste vymenili inteligenciu za akože drsné diskusné schopnosti. Pustili ste sa do tých, bez ktorých by ste akurát tak čistili toalety ručne niekde v Severnej Kórei.

Zdroj: Villa Perezoso

Preto sa ja teraz pustím do vás, koledovali ste si o to.

Učitelia sú vraj leniví jak vši, majú stále prázdniny, kráľovsky zarábajú, len nám natĺkavajú do hláv blbosti a podobne.

Odhliadnuc od toho, že takmer každá garnitúra si zo školstva spravila latrínu a peniaze zatiaľ tiekli do ich vrecák, tak školstvo, aké tu máme, je na svetovej úrovni.

Moja mama učila dlhé roky na ZŠ. Skúsim zo svojich matných spomienok opísať, aký asi býval jej bežný deň a rok.

Po zobudení sa bolo treba upraviť tak, aby sa žiaci nezľakli toho, kto im má sprostredkovať vedomosti ľudstva. To viete, krátko po zobudení sme všetci zombíci.

Nasledovalo približne 6 až 7 vyučovacích hodín, plus prestávky, dozory, po škole a podobne. Keď sa jej podarilo sa dostať zo školy, vôbec to neznamenalo koniec. Písomky, diktáty, príprava hodín, metodiky, dokumentov... A takto to šlo celý školský rok a aj časť z „veľkých prázdnin“.

Celý ten čas mať pod krídlami nielen tých šikovných a vychovaných, ale aj problémových, až po vyslovených grázlov. Keby len žiakov. Častokrát vypatlanosť detí vychádzala priamo zo zdroja, od osôb, ktoré sa mali postarať, aby svetu neodovzdali duté hlavy.

Neustála paľba a nervy v kýbli. To, či váš budúci policajt, doktor či právnik bude mať nielen vedomosti, ale aj spôsoby, morálku a nejaké zábrany, to všetko je aj na pleciach učiteľov, aby odovzdali žiakom a študentom. Pretože mnohí rodičia nato jednoducho dlabú a častokrát akoby brali za samozrejmé, že ich to naučia v škole.

Zlý systém? Čiastočne áno. Ale kto sa chce učiť a má trochu vôle, vie si aj za blbého systému nájsť to svoje, čo ho baví. Pri troške snahy si potom vie nato nabaliť ďalšie informácie. Komu sa nechce, ten hľadá výhovorky, prečo sa neučiť. Radšej budem odborník na všetko a v hlave prievan ako v tornáde, a vyhovorím sa na zlý systém, akoby som si mal do tej kečky niečo natrieskať.

Nášmu vodcovi ale asi vyhovuje, aby školstvo naďalej znechucovalo nielen študentov, ale aj učiteľov, a tak prirábal Žemli s Vekom konzumentov tých duševných pilín.

Sčasti chápem, že sa lidički hnevajú. Lebo robotníci sa nesťažujú, lebo hento, lebo tamto, lebo deti v Afrike... Protestujú a štrajkujú učitelia, keď nie ste spokojní, choďte štrajkovať tiež. Keď sa neozvete, potom nebliakajte, že pre vás nič neurobia. Nato vám ten hore nadelil orálny otvor.

Najviac, podobne, ako keď sa diskutovalo o homosexuáloch, rodine, utečencoch, či právach žien, prví vyštekli „naši drahý árýjcy“. Tí, ktorí na učenie zvysoka dlabali a keď dostali zlú známku, tak pindovali na systém a židov a vôbec. Tak keď tak radi hajzlujete, pardón, hajlujete, tak odprásknite tam, kam mieri ten váš nechutný pozdrav. Nazvite si to Asgardom či Valhallou, mne je jedno, ale neobúvajte sa do tých, vďaka ktorým nie sú našťastie všetci takí zdegenerovaní ako vy.

Na lekárov a sestričky sa sťažujete, aj keď mnohí z vás sú hypochondri a absolventi Google univerzity, ktorí sú schopní doktorom klamať o svojom stave a nedodržiavať liečbu. Sú zlí, keď nedajú tabletku, aj keď ju dajú.

Na učiteľov kydáte, že vás nič nenaučili, keď ste sa opíjali a fajčili za školou, flákali sa a vo všeobecnosti mali vedomosti tak hlboko, že by ich ani fantasy trpaslíci nevykopali.

V takomto svetle kritika mnohých vyznieva asi tak, ako keby ste si nechali postaviť dom, podpálili ho padnutou cigaretou a potom sa sťažovali, že to tí robotníci pri stavbe odflákli.

Samozrejme, aj medzi učiteľmi sú krutóni. Ale tí sú všade. Je pekné, keď poviete, že sú, ale nepodávajte to tak, akoby inde neboli. Krutónizmus je v každej skupine obyvateľstva a v každom z nás. Tí, ktorí sa snažia aspoň ako tak kultivovať seba samých, sa s tým snažia niečo robiť. Ostatní sa vyhovárajú na všetko, oni za nič nemôžu.

V mene tých, čo chceli aj chcú niečo dosiahnuť, som s učiteľmi. Aby pomohli v lepšom školstve vychovať generáciu, ktorej nebude hrkať na krku.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|

Už viac ako 103524 z vás dostáva správy e-mailom