Len toľko
k anjelom medzi Dnes
Pozeráme alebo aj nepozeráme na zábery z nešťastí, ktoré prichádzali, prichádzajú a budú prichádzať. Áno, aj z tej neopísateľnosti na krehkej pôde, ktorá možno pridlho držala toľko krás…
V modlitbách pokoja, ak nás to priklincovalo k vďake, že sme, kde sme, všetci, aj ktorí sú nám ešte stále bližšie ako iní…
Žime.
Takto má znieť opakovanie – odkaz nečakaných vecí pre luxus, ak sa môžeme hýbať ďalej ešte aj racionálne.
Predchádajúce dva dni som nazbierala až dva štvorlístky z piesne, ktorej autora skúsili zase raz trafiť zbytočne. Našťastie neúspešne… Verme.
Buďme vďační aj v prípade Mám jízvu na rtu.
Básne vložím v inej chvíli tejto Doby poézie, kedy už netreba riešiť aspoň podstatné vykúpenie.