Leto či jeseň

Denisa postáva obďaleč, radšej spraví niekoľko krokov navyše. Hádať sa, to nie je jej štýl, neznamená to, že má problém ozvať sa. To určite nie, ona si veľmi dobre vie vydobyť svoje, ale keď to nie je nevyhnutné do sporov sa jej nechce. A kto by sa chcel hádať s chlapíkom, ktorého inteligenčný kvocient je poriadne nízko už na prvý pohľad, ona zaručene nie. Len čo ju ovanul poriadny oblak cigaretového dymu, poobzerala sa a postúpila ďalej. Samozrejme, nemal by to robiť, keby aspoň nestál priamo pod tabuľkou so zákazom. Všimla si staršiu ženu, ktorej sa počínanie dotyčného očividne nepáčilo, možno očakávala vyriešenie situácie od nej, aspoň to tak vyzeralo.

Konečne sa jej podarilo otvoriť správny oddiel kabelky, má ju už nejaký čas, ale veľmi si na ňu ešte nezvykla. Veľké číslice na mobilnom telefóne ju informujú o presnom čase, hm, zdá sa, že s príchodom dopravného prostriedku to nevyzerá dobre. Už niekoľko minút tu mal byť, na zastávke je plno nervóznych ľudí, ale trolejbus v nedohľadne.

Je chladno, teploty sa zatiaľ veľmi vysoko nedostali a na dnes to už tak asi zostane. Dokonca sa dá predpokladať mierne zhoršenie, obloha je zatiahnutá a pršať môže začať každú chvíľku. Denisa zastane pri okraji chodníka a starostlivo hľadí do diaľky. „Nevidíte nič?“ prihovára sa jej elegantná dáma v rokoch. „Veru nič, pre nich je cestovný poriadok len kúsok papiera.“ „Ani nehovorte, mám na vlakovej stanici vyzdvihnúť priateľku,“ ťažká si žena. Denisa sa chápavo usmeje a pozrie smerom k nej, upúta ju hrubšia šatka pestrých farieb omotaná okolo krku. Zvláštne, až tak zima nie je, veď jeseň sa ešte len ujala svojho žezla. Po týchto úvahách sa pristihne, ako znovu pozerá po žene. Zaujímavá kombinácia, vrch tela má oblečený presne ako uprostred treskúcej zimy, ale zvyšok s tým nekorešponduje, bosé nohy jej zdobia štýlové zlatisté balerínky. Dolu odchádzajúce leto a hore prichádzajúca zima, napadne Denisu.