Ležérne

No, neviem ako vy, ale ja som dneska ledva vyvešal prádlo, nechýbalo veľa a sám by som sa ovesil na žinku. Guláš som jedol skôr z povinnosti, než z hladu a len ťažko odhadnúť, či som viac sedel ako ležal, alebo myslel než rozjímal. Síce s prekvapením, ale aj tak som si k večeru uvedomil, že slnko stráca svoje teplotné parametre, a tak som sa odhodlal a vystúpil z ulity, teda… opustil som vchod na bytovke. Hor sa do Lidlu, nech mám zážitok! Zážitok bol. Videl som Lidl. No vyhodnotil som situáciu, že jeden nákup k šťastiu nestačí, a tak som sa pobral k jazierku. Keď už nič, pokochám sa pohľadom na sinice, prípadne mi nebude vadiť pot na čele, keď si uvedomím, aké je jazierko vlhké a slizké. Kačky. Dokázal by som sa na ne pozerať aj hodiny. Ale dokázal som to len pol hodinu. Rozpor. Ale mám tetovanie (παράδοξος). Všetko tam bolo nahé, nahé ryby, nahé kačky, nahé sinice. Tak som fotil akty. Oranžového kapra, fádnu kačku, kačku spredu, kačku z profilu, profil kačky v strede „mláčky“. Síce to s tým vôbec nesúvisí, ale po ceste nazad som zočil páriace sa hrobáriky a babôčku odhodlanú k štartu, ktorú očividne motivovalo k vzletu moje romantické koleso. Ľudia, počujte, my sme toho už celkom veľa spravili, chodili po mesiaci, rozbili atóm, ba aj overili, že sa nič nedá dôsledne overiť. Ale nikdy sme neprišli na to, ako sa cíti hrobárik pri sexe, prípadne či babôčka nadáva na to, keď ju chcete nabrať dvojkolesovým mechanickým zariadením. A aj napriek tomu mnoho z nás vie „presne“ kto je Boh, aké sú jeho parametre, čo je bulšiť, čo už nie…No, jednoducho, akí sme len múdri! Toľko som chcel, nech viete, koľko mám voľného času.