Denník N

Lidice

Druhá svetová vojna bola krutá. Nielen na frontoch, ale aj v zázemí. Tisícky nevinných civilných obetí sú veľkým výkričníkom a varujú. Medzi najvýrečnejšie príklady patrí stredočeská dedina Lidice, ktorá bola vypálená a jej obyvatelia zavraždení práve pred 75 rokmi.

Jozef Gabčík a Jan Kubiš 27. mája 1942 zaútočili na auto protektora Čiech a Moravy, SS-Obergruppenführera Reinharda Heydricha, jedného z najmocnejších mužov Hitlerovej Tretej ríše. Heydrich na následky atentátu zomrel a atentátnici neprežili svoj posledný boj v obkľúčení.

 

Osudný list milenke

 

Hitler a s ním všetci nacisti zúrili. Pomsta nedala na seba dlho čakať. Snoval ju Heydrichov tajomník Karl Hermann Frank. Do rany mu padli Lidice, dedina asi 20 km od Prahy. Podozrivým sa stal list adresovaný Aničke Maruczákovej, zamestnankyne továrne na batérie v Slanom. Nejaký Milan, údajný milenec, v ňom písal: „Drahá Aničko! Promiň, že ti píši tak pozdě… Co jsem chtěl udělat, tak jsem udělal. Onoho osudného dne jsem spal na Čabárně. Jsem zdráv. Na shledanou tento týden a pak se už neuvidíme. Milan.“ List sa dostal do rúk majiteľovi továrne Jaroslavovi Pálovi a ten ho odovzdal četníkom a cez nich gestapu. Maruczákovej výpoveď nasmerovala vyšetrovateľov na rodinu Horákovcov a Stříbrných v Lidiciach, ktorých synovia slúžili v 311. bombardovacej peruti Kráľovských vzdušných síl v Anglicku. Domová prehliadka nepriniesla žiadne dôkazy. Gestapo však prišlo na stopu pisateľa listu. Ukázalo sa, že išlo o milenca, ktorý bol ženatý a nový vzťah chcel ukončiť „romantickým listom“, v ktorom naznačil, že je zapojený do odboja a musí sa skrývať, čo v skutočnosti nebola pravda. Hoci Frank nemal dôkazy, na Heydrichovom pohrebe Hitlerovi navrhol zrovnať Lidice so zemou a vodca nadšene súhlasil.

 

Vraždenie, pálenie, lúpenie, zrovnanie so zemou

 

Lidické peklo sa začalo večer 9. júna, keď dedinu obkľúčili esesáci a nemeckí policajti. Po polnoci začali obyvateľov vyháňať z domov. Mužov nad 15 rokov zatvorili v pivniciach a maštaliach Horákovho domu a všetky cennejšie veci gestapáci ukradli a odviezli do susednej dediny.

 

Ráno 10. júna prišiel do Lidíc sám K. H. Frank, aby osobne dohliadol na likvidáciu dediny. Ženy a deti prikázal odviezť, mužov vyviedli z provizórneho väzenia rovno pred popravnú čatu. Celkom bolo zavraždených 173 chlapov, celá dedina bola vypálená, zvyšky budov boli neskôr vyhodené do vzduchu a o zverstve fašistov výrečne hovorí fakt, že zničili aj cintorín, sutinami zavalili rybník a vyrúbali všetky stromy s výnimkou jednej starej vyschnutej hrušky. Lidice boli doslova vymazané z povrchu zeme i z mapy. Nacisti si svoje zverstvo fotografovali a filmovali.

O týždeň neskôr na strelnici v pražských Kobylisiach popravili ďalších 26 lidických občanov, ktorí boli vo väzení, alebo v osudný deň neboli doma. Zastrelili aj dvoch chlapcov, keď zistili, že už mali 15 rokov. Zo zadržaných detí 17 odviezli do sirotinca alebo do nemeckých rodín „na prevýchovu“, ale väčšinu, 82 detí, 2. júla 1942 previezli do vyhladzovacieho tábora v Chelme, kde ich zavraždili krutým spôsobom – výfukovými plynmi špeciálneho automobilu. Zadržané ženy poslali do koncentračného tábora Ravensbrück, z ktorého sa 53 z nich už domov nevrátilo.

 

Lidice shall live – Lidice budú žiť

 

Správa o vyhladení Lidíc obletela svet. V mnohých krajinách sa obce premenovali na Lidice, názov vypálenej dediny dávali matky ako mená svojim deťom, britskí baníci založili hnutie Lidice shall live, ktorého cieľom bolo obnova dediny. Nápis Lidice mali na tankoch československí vojaci bojujúci na západnom i východnom fronte. Tragický príbeh bol niekoľkokrát sfilmovaný. Vari najpôsobivejší bol krátky britský film z roku 1943 The Silent Village.

 

Po Lidiciach zlikvidovali nacisti aj dedinu Ležáky a na popravisku vyhasli životy ďalších tisícok českých antifašistov. Tieto tragédie viedli vlády Veľkej Británie a Francúzska k odstúpeniu od Mníchovskej dohody.

 

Občas sa stretávam s názorom, že atentát na Heydricha bol nezmyselným aktom a že vlastne spôsobil smrť tisíckam Čechov – odbojárom i úplne nestranným, nevinným ľuďom. Zabúda sa pritom na fakt, že Heydrich už po nástupe do úradu ríšskeho protektora 27. septembra 1941 vyhlásil stanné právo a vydal rozkaz na hromadné zatýkanie a na popravu českých vlastencov a antifašistov.

 

Pietne miesto s múzeom a súsoším Márie Uchytilovej

 

Hneď po vojne boli staré Lidice upravené ako pietne miesto, ktoré sa stalo národnou kultúrnou pamiatkou s muzeálnou expozíciou a bronzovým súsoším zavraždených lidických detí. Bolo posledným a životným dielom sochárky Marie Uchytilovej. Na vytvorení 82 sôch pracovala dve desaťročia, žiaľ, osud jej nedoprial, aby ho videla na vlastné oči. Zomrela náhle 16. novembra 1989 ako 65-ročná. Celé jej dielo v bronzovej podobe skompletizoval jej manžel a ďalší príbuzní a priatelia v roku 2000 a nesie sa v duchu sochárkinho odkazu:

 

Vracím ve jménu míru 82 dětí národa na jejich rodnou pláň
jako varující symbol miliónů zavražděných dětí
v nesmyslných válkách lidstva.
Po sochách posílám poselství srozumění národům.
Nad společným hrobem dětí se usmiřuje s domem dům…

 

Smutné je, že sa našla hyena v ľudskej koži, ktorá v roku 2010 ukradla jednu sošku z tohto unikátneho súsošia. Vďaka verejnej zbierke ju odliali znova a osadili na pôvodné miesto.

 

Meno sochárky Marie Uchytilovej možno mnohým nič nehovorí. Pamätníkom môžem pripomenúť, že už v roku 1956 vyhrala verejnú súťaž na návrh jednokorunovej československej mince s reliéfom ženy s lipovou ratolesťou.  „Jaká to příležitost pro umělce – své srdce celému národu položit do dlaně!“ – povedala Marie Uchytilová o tejto svojej práci. Minca bola v obehu viac ako tri desaťročia. Česká televízia priniesla reportáž, že Marie Uchytilová zobrazila na minci Bedřišku Synkovú, ktorá bola v procesoch v 50. rokoch odsúdená na 10 rokov väzenia za to, že viedla skautský oddiel. Tento fakt zachytil Tomáš Dianiška v divadelnej hre Mlčanie bobríkov, ktorá mala premiéru 12. februára minulého roka. V roku 2013 prezident Miloš Zeman in memoriam udelil Marii Uchytilovej Medailu Za zásluhy I. stupňa a o rok neskôr sa in memoriam stala čestnou občiankou Lidíc.

 

Súčasné Lidice, ktoré si na budúci rok pripomenú 700. výročie prvej písomnej zmienky, postavili mimo tragického miesta. Dnes majú asi 500 obyvateľov. Do pamätníka na mieste pôvodnej dediny nachádzajú každý rok cestu tisícky ľudí, aby si uctili pamiatku obetí nezmyselného fašistického besnenia.

 

Foto: Pamätník Lidice

Teraz najčítanejšie

Jozef Sliacky

Ročník 1953. Od roku 1975 amatérsky, od roku 1992 profesionálny publicista (teda ako redaktor alebo SZČO), teraz penzista so socialistickým dôchodkom.