Denník N

List Karolovi: Radosť vládnuť tomuto národu

Radosť vládnuť takémuto národu, ktorému povieš, čoho sa má báť a on sa bojí. Ty môžeš kradnúť ďalej a potom zase ďalej, lebo ťa ešte aj zvolí za to, že si ho zachránil pred tým nebezpečenstvom, ktoré si mu sám predostrel, aby si zakryl, ako hrozne kradneš.

Ahoj Karol,

vieš, ako sa tu teraz mávame? Podľa minulotýždňového prieskumu sú druhým najväčším problémom slovenského národa prisťahovalci. Z čoho vyplýva, že mojim prvým najväčším problémom je slovenský národ.

Je to také jednoduché, až sa nechce veriť, že to môže fungovať, ale funguje to – asi preto, že je to také jednoduché. Milujeme byť napálení, bičujú nami extrémne emócie, preboha, jeden celý rok sa nepretržite zvíjame v nenávistných kŕčoch.

Nežiješ tu, nevieš, ako veľmi nás bavilo vidieť za všetkým homosexuálov – toľko peňazí, času a invektív sme nikomu nevenovali minimálne odvtedy, čo sme naposledy nenávideli Maďarov. Prešlo pár mesiacov, veď referendum bolo len v zime, a nikto si na nich ani nespomenie, lebo máme nový cieľ.

Teraz sa už bojíme imigrantov, oni sú noví homosexuáli, lebo prišli zničiť našu prekvitajúcu korupčno-rodinkársku kultúru, o ktorej sme presvedčení, že lepšej niet. Nepochop ma zle, Karol, niežeby som tvrdil, že to problém nie je alebo poznal riešenie, lenže stále: najbližšie sme sa k nim síce dostali, keď sme zdieľali falošnú fotku z Konzervatívneho výberu, ale tak strašne sa ich bojíme, že nám úplne uniká, čo vidíme každý deň už roky:

Korupciu a daňové úniky. Nekvalitné služby a mestá, ktoré tu nie sú pre svojich obyvateľov. Služby, ktoré neslúžia, úrady, ktorých úlohou je šikanovať a to som dal len tak od kofoly. Nevieme, čo so zdravotníctvom, nezamestnanosťou, chudobou, vážne nerozumiem, z čoho niektorí ľudia žijú. Niekedy sa sám seba pýtam, prečo tu ešte nikomu neruplo v bedni, keď mu život zničil napríklad Váhostav.

Nevieme mládeži vysvetliť, aby sa zaujímala o to, čo sa deje okolo nej, aby chodila voliť a keď už voliť ide, aby nevolila tých najväčších šialencov. Tak vyzerá život mimo bubliny. Tridsiaty druhýkrát to napíšem, lebo opakovanie nie je matkou múdrosti, ale tu sa tak kradne, že keby sme to chvíľu nerobili, môžeme postaviť vily sebe, potom prisťahovalcom a ešte by nám aj ostalo. Veď my úplne vážne nevieme, čo s týmto štátom a s pohľadmi upretými raz na homosexuálov, potom na cudzincov sa úspešne rútime do katastrofy. To tu vážne nikto nevidí?

Namiesto toho, aby sme toto všetko začali riešiť teraz hneď (čiže sa zamysleli sami nad sebou), trápia nás hrozby, o ktorých nám povedia, že nás idú zničiť, my im na to skočíme a trasieme sa skrčení v kúte, kým nám neponúknu zase niečo nové. Vtedy ako na povel zabudneme a začneme sa smrteľne obávať zase niečoho iného.

A vieš prečo?

Lebo Slovensko je náš obraz. Za korupciu si môžeme sami, aj za daňové úniky. Tých, ktorí kradnú, sme si zvolili my sami, lebo sú ako my. Zdravotníctvo aj školy sú našou vizitkou, ich stav nespôsobili homosexuáli, Židia ani černosi. Vieme to, lenže aby sme to zmenili, museli by sme sa v prvom rade zmeniť my sami a to je náročné a nepohodlné. Čiže homosexuáli, lebo ich je málo, imigranti, lebo sú ďaleko a Židia, lebo Židia vždy.

Radosť vládnuť takémuto národu, ktorému povieš, čoho sa má báť a on sa bojí. Ty môžeš kradnúť ďalej a potom zase ďalej, lebo ťa ešte aj zvolí za to, že si ho zachránil pred  tým nebezpečenstvom, ktoré si mu sám predostrel, aby si zakryl, ako hrozne kradneš. Dokonalý zločin.

Voľby predo dvermi a s nimi aj imigranti, úprimne ma šokuje, ako jednoducho volič reaguje na to, čo mu politik vyberie. Cudzích nenávidíme, ale politikov milujeme, lebo tí prví nám nič nespravili a tí druhí kradnú. Presne takto to dáva zmysel.

Vieš čo, Karol? Radšej nič. Čau.

 

Teraz najčítanejšie