Denník N

List slovenskému danovi brownovi II.

Dogmy sú pevne stanovené pravdy viery. Pravé náboženstvo ich mať musí. Má ich, a svojsky definované, aj ateista, ktorého axiómy,teda skoro ako dogmy sú napr. boh neexistuje.Alebo posmrtný život je klamstvo…Kto je proti dogmám, tak sa drží chudák iba jednej dogmy, ktorá znie: “ Nejestvuje nijaká dogma!“ A vycerí pritom nazlostene a celý červený aj svoje zuby…

Vážený pán spisovateľ.

Nedá mi, musím Vám ešte napísať.Vo svojich knihách a prednáškach učíte ľudí ísť proti dogmatizmu.Tu sa musíme naučiť rozlišovať, tak ako ste to raz urobil v jednom rozhovore, že treba rozlišovať medzi tými v cirkvi, čo v nej slúžia ako matka Tereza či Maroš Kuffa a medzi tými, čo jej robia hanbu, čo im ide iba o moc a kariéru. Veľmi správne. Nazývam ich kňazi robotníci versus kňazi manekýni. Podobne je to u dogiem. Aj matematika je plná dogiem. 2+2=4 a basta fidli, nič s tým nenarobíte, platné to bude naveky. Teda v desiatkovej sústave, v dvojkovej sústave výsledok bude iný. To napadne tých inteligentnejších… Tak máme aj tzv.kresťanské dogmy : napr. Boh je jeden, tvoria ho Tri Osoby, čiže náš Boh je tri krát Svätý, Ježiš je inkarnácia 2.Božskej Osoby, Boh je Dobrý a Milosrdný Otec, biblia je inšpirovaná Duchom Sv. alebo zákon Desatora, Mária je Panna, pápež je nástupca apoštola Petra, v eucharistii je prítomný Kristus atď. To sú jednoducho pravdy, podobné tým matematickým, a nikto s nimi nepohne, lebo sú tu navždy a my v cirkvi sme iba ich svedkami a ochrancami, nie stvoriteľmi. Problémom v cirkvi i v spoločnosti sa stávajú duchovne pubertálni jedinci, ktorí si myslia, že ich názor alebo niečo v kresťanstve druhoradé a treťoradé, čo sa v jednom storočí učí tak a v inom storočí inak, napr. názor na to, či má človek právo na náboženskú slobodu, či môže byť diakon slobodný či ženatý, či pápež má mať červené topánky alebo nie, či sukňa má byť pod kolená či nadkolená, jeden farár povie že fajčiť je ťažký hriech, iný že je to ľahký a tretí si s Vami zapáli – a to v tej istej cirkvi, atď. Toto a tomu podobné sú tzv.nepodstatné veci.Tie sú pre nich akoby najpodstatnejšie a na ich fanatickom zachovávaní stojí ich „pravá viera“. Títo nie otcovia, ale octovia kariéristi a spirituálni diletanti však majú veľký talent, ktorý treba asi urgentne chytiť pod krk, oni totiž z tohoto dobovo meniteľného strašia ľudí, že to musia robiť iba tak, ako im to oni zhora zo svojho tróniku dnes naservírujú a čiernobielo vraj už s konečnou platnosťou, „vysvetlia“. Inak peklo alebo iné bububu…A nielenže strašia ale aj iným krivia chrbtice a charaktery. Ich neomylnosť je klamstvo. Tak týchto dogmatikov treba demaskovať a vyprášiť im od „neomylných“ bĺch ich kožuchy. Toto prosím Vás učte, ak to uznáte za pravdivé, tých mnohých, čo Vás čítajú a počúvajú. Máte dosť inteligencie, aby ste na túto našu biedu podal liek vystihujúcimi príkladmi. Pretože naši bačovia a valasi na Slovensku nás neučia mať v tomto jasno. Asi sami v tom jasno nemajú… Jeden z vyšších klerikov mi na otázku, že čo je podstatné v našej katolíckej viere odpovedal, že všetko, čo cirkev hlása, celý katechizmus. Pretože máme u nás zásadu, že v podstatných veciach máme byť jednotní, v nepodstatných slobodní a vo všetkom sa máme mať radi. Ale keď niekto pri moci povie, že všetko je podstatné, aj tie menšie a nedôležité veci, tak iba prezentuje svoj diletantizmus a neschopnosť rozlišovať, a takýto sudca môže napáchať v rozhodovaní aj podstatné chyby a čím je vyššie, tým viac ublíži aj celonárodne.

S úctou kňaz Pavel

Teraz najčítanejšie