Denník N

Lístie vo vetre

Žijeme vo svete, kde nie je ťažké získať pocit, akoby sa hranice strácali a stávali sa čoraz menej jasné. Nie je ľahké rozhodovať sa, keď máme problém rozlišovať. A prostredie v ktorom žijeme, nám túto situáciu nijako neuľahčuje.

Stráca sa línia medzi človekom a prostredím. Doslova, akoby prostredie rozhodovalo za človeka. Človek sa už nerozhoduje sám za seba, ale prostredie ovplyvňuje jeho rozhodnutia. V tak náročnom prostredí, kedy hodnoty sú nejasné a zahmlievané, je pomerne jednoduché, ale aj istou úľavou, nechať sa unášať životom…

Odkiaľ a kam

Keď sa však necháme unášať životom, tak stratíme kontrolu nad tým – odkiaľ a kam smeruje náš život. Ľahko sa ocitneme v situácií, kedy stratíme prehľad, čo je ilúzia a čo skutočnosť. Komu dôverovať? Čo je dobré a čo zlé? Stráca sa zmysel. No bez zmyslu nevieme odkiaľ a kam kráčame a na akých hodnotách stávať náš život. A tak sa nakoniec do popredia dostáva otázka – prečo nie? Prečo neskúsiť niečo nové? Preto tak radi experimentujeme…

Žiť tu a teraz

Mnohí ľudia sa stali zajatcami prítomnosti, pretože nie sú prepojení s minulosťou (kontinuita bola prerušená) a budúcnosť… bude nejaká? Minulosť hoc krásna, to už bolo a budúcnosť? Preto tak veľmi túžime mať všetko a hneď… žiť tu a teraz… Bez zmyslu… ostáva nad budúcnosťou visieť veľký otáznik. Bez cieľa, vízie, plánu… Ostáva len prázdno a jediná istota: ak existuje niečo hodnotné, potom je to tu a teraz…

Odcudzenie

Človek dnešnej doby si uvedomuje obrovský pokrok a potenciál. Zároveň je v kontakte s utrpením po celom svete, čo na jednej strane vedie k citovému otupeniu a zároveň k presvedčeniu,  že špirála násilia a bolesti nemá konca. Žijeme s pocitom, že žijeme na hrane (krehká rovnováha, svet môže kedykoľvek skončiť – stačí pár fanatikov). A to nijako nepomáha našej túžbe veriť, že život má zmysel. Pokrok tiež priniesol svet, ktorému prestávame rozumieť. Strácame predstavu, ako svet a zariadenia okolo nás fungujú. Doslova sa nám svet odcudzuje. Stáva sa neosobný…

Vykorenenie

Kedysi bol nedostatok motiváciou ľudí. Dnes aspoň v západnom svete je táto motivácia v pozadí. To síce vytvára vhodné prostredie pre otázku, aký je zmysel nášho života. Ale také jednoduché to zas nie je. Stráca sa totiž aj historická kontinuita. Kým motiváciou predchádzajúcich generácií bolo budovať svet, v ktorom tá ďalšia generácia sa bude mať lepšie. Dnes takéto odhodlanie chýba. Žijeme viac pre seba, no predovšetkým máme pocit, že sme jednou z posledných generácií a tak nemá zmysel budovať niečo, čo po nás ostane. Nemáme chuť sadiť stromy, ktoré prinesú ovocie generáciám po nás. Okrem historickej kontinuity sa stráca aj prepojenie s kultúrou, s náboženstvom, s tradíciou, s našimi predkami, ale aj s miestnou komunitou. Stávame sa doslovo vykorenením človekom…

Strata kontinuity

Kontinuita je dôležitá. Je niťou, ktorá sa tiahne životom. Vedie ho k cieľu a pomáha si vyberať vhodné hodnoty, ktoré nám pomôžu dosiahnuť cieľ. Život je tvorivý v tom, že bojovať za tento cieľ a za tieto hodnoty, nie je jednoduché. No silu nám dáva vízia kto sme, odkiaľ a kam kráčame a kým sa máme stať. Bez kontinuity strácame presvedčenie, že sme súčasťou príbehu, že máme dôležité poslanie, že máme hodnotu a niekomu na nás záleží… Strata kontinuity nás ochromuje, skĺzame do apatie a znudenosti. Človek môže mať nádej a zúfať si, keď má zmysel. Bez zmyslu je život len sledom náhodných udalostí. A tak sa necháme unášať vetrom. A skĺzame do apatie, pretože nežijeme svoj život.

Strata zmyslu

Jednou z čŕt tejto doby, je rýchlo meniaci sa svet hodnôt a rôzne životné štýly. Je to dôsledok tejto doby. Bez zmyslu nevieme, aké hodnoty si vyberať a tak skúšame rôzne. Dokonca mnohí ľudia dokážu pomenovať to pekné na rôznych hodnotách. A majú reálny pocit, že každá ich niečím obohatila. Rôzne hodnoty a z toho vyplývajúce rôzne životné štýly. Bez zmyslu – život nie je jednou (jedinou) teóriou, koncepciou, ideou či presvedčením… Všetko je to o ľuďoch, pocitoch, predstavách a prianiach… ktoré nám v danej chvíli prídu rozumné. Kto vie?

Fragmentácia

Jedinú koncepciu, ktorú ľudia zvykli prehodnocovať v dôležitých okamihoch, kedy prechádzali náročným obdobím a ich viera náročnou skúškou, nahradila fragmentácia. Nemožno o súčasnej generácií hovoriť, že je uzavretá. Ona je práveže veľmi otvorená. Preto hľadá odpovede v rôznych prameňoch. A musíme byť vďační, že ešte vôbec hľadá. Že tak veľmi dychtí po živote. Dnešná spoločnosť a kultúra, predovšetkým média nám dýchajú na krk a nedávajú nám priestor nájsť svoj stred. A tak žijeme so svojimi úlomkami, ktoré sme niekde cestou uchopili do rúk a veríme, že sú tými správnymi, ktoré nás potešia a naplnia. Preto zo začiatku (keď ich uchopíme) prežívame eufóriu, aby sme následne (po krátkom okamihu radosti) dospeli k prázdnote. Skôr či neskôr v nás totiž zarezonuje, že tento úlomok, nie je ten náš. Ak nie je, musíme hľadať ďalej… No dôsledkom nesprávnych rozhodnutí (úlomkov – hodnôt) získavame presvedčenie, že neexistuje nič, čo by bolo dobré, pekné,  o čo by sa oplatilo bojovať… a za čo obetovať. Našim životným umením sa stáva koláž.

Otvorenosť

Je pravda, že fragmentácia chráni človeka pred extrémizmom. Toto riziko prináša každá koncepcia, ktorá o sebe tvrdí, že je jediná. Výlučnosť môže viesť k presvedčeniu, že sme dospeli k pravde a že toto poznanie je už konečné (jediné). Miesto toho, aby (koncepcia) pre nás bola východiskom a aby sme poznanie pravdy prehlbovali a nechali sa pri tom inšpirovať bohatstvom iných prameňov. Fragmentácia nás chráni pred extrémizmom a fanatizmom. Rôzne fragmenty v našom živote, nám bránia zaujať takýto postoj. A tak skôr kladieme dôraz na skúsenosti a stretnutia, to čo nám dáva pocit hodnoty, po ktorom tak bytostne túžime. Človek dnešnej doby dokáže s veľkým porozumením zaoberať sa rôznymi hodnotami a inšpirovať sa…

Prijatie & porozumenie

Nielen otvorenosť a túžba inšpirovať sa, sú cestou k dnešnému človeku. Je ním aj prijatie a osobné stretnutie. Človek ponechaný tomuto svetu, skôr či neskôr dospieva k pocitu zmätku a k presvedčeniu, že nežije svoj život. To sú tie okamihy, kedy cez otvorenosť je ochotný hovoriť o svojom svete, ak má pocit že ho prijímame. Bez zmyslu, bez pomoci pri hľadaní odpovede na otázku kto som a kam kráčam, bez vedomia že som dôležitý a žijem svoj príbeh… to nie je možné. Náš život skôr pripomína pohár, ktorý naplníme po okraj, než človeka, ktorý pohár vezme, napije sa z neho a uhasí svoj smäd, prípadne vychutná jeho obsah. Tak veľmi túžime po naplnení. Čím naplniť náš život?

Symboly ktoré rezonovali v minulosti – peklo, očistec, nebo, posmrtný život, vzkriesenie, či raj, už nenachádzajú odozvu. Ak aj neznejú ako z rozprávky, nie sú hlavným bodom programu. Človek dneška žije inými témami.

Mystika a revolúcia

Ako odpovedať na túto výzvu? Často sa núkajú dve cesty k oslobodeniu – mystika a revolúcia. V obidvoch rezonuje niečo, čo nás presahuje, čo prinášajú novú perspektívu a životný štýl.

Mystická cesta vedie do vnútra. Je to miesto ticha, kde môžeme byť sami sebou a mať kontakt so sebou. Miesto kde sa môžeme stretnúť s Bohom. Je to cesta, ako nájsť zdravý stred. Prežívať seba ako súčasť sveta, dôležitý úlomok v spoločenstve svoj vlastný príbeh – objaviť poslanie o ktorom máme vydať svedectvo. Mystika prenáša ťažisko zo seba (ego) na iných (obeta). Čo je však pre dnešného človeka najdôležitejšie, tak vedie od honby za naplnením, k vychutnávaniu. Bez spoločenského rozmeru nášho života, bez obety pre ty a my… by sme skĺzli k egoizmu… A dôraz na nás, na náš príbeh, na naše túžby a potreby… by vyšli nazmar… Pretože úlohou je nielen objaviť kto sme, ale aj náš spoločenský rozmer. Bez neho nie sme úplní. Objaviť seba, je len polovicou nášho príbehu, pretože tou druhou je – ako s touto krásou obohatiť iných. Mystika vedie k modlitbe a modlitba je dychom nášho života…

O revolúcií sa dá povedať toľko, že človek túžiaci po revolúcií, už nevidí priestor na zmeny k lepšiemu a dospel k presvedčeniu, že len radikálna zmena prinesie zmenu. Smutným prejavom revolúcií je, že skôr či neskôr nastáva odklon od ideí a hodnôt, ten kto mal byť nositeľom zmeny podľahne sebaklamu a egoizmu a potenciál zmeny ostáva nevyužitý. Revolta sa stane len výťahom k moci. Nie zmenou k lepšiemu.

V Kristovi mystická a revolučná cesta nie sú protikladom, ale dvoma stranami tej istej mince. Obrátenie je predsa osobnou revoltou a revolúcia je výzvou k mystike. Sú to vlastne dva prejavy túžby po radikálnej zmene (k lepšiemu). Pri obidvoch je život v skutočnosti prenikaním cez závoj, ktorý zahaľuje náš život (príbeh) a nasledovaním vízie (poslanie), ktorá sa črtá na obzore. Zmena ľudského srdca a spoločnosti, sú tu navzájom prepojené.

.

Kristus bol revolucionárom, ktorý sa nestal extrémistom, pretože neponúkol ideológiu, ale sám seba. No zároveň bol mystikom, pretože bol v kontakte s Bohom, no neskĺzol do egoizmu, pretože slúžil (pomáhal) ľuďom. Ponúka návod, ako sa oslobodiť od sebectva a žiť pre iných… Ako to súvisí s dnešnou témou? Kresťanstvo má čo ponúknuť aj človeku, ktorý žije tu a teraz.

Ponúka odpovede na to, ako plnšie prežívať svoj život, dať životu zmysel a premieňať svet okolo seba na lepšie miesto pre život. Je len na nás, či dokážeme vydávať svedectvo o Bohu a tým necháme rezonovať v spoločnosti kresťanstvo, ako alternatívu…

– th –

Henri J. M. Nouwen pôsobil v Holandsku ako rímsko-katolícky kňaz. Neskôr sa rozhodol zanechať úspešnú univerzitnú kariéru (Yale, Harvard, University of Notre Dame) a zasvätil svoj život mentálne postihnutým ľuďom v spoločenstve archa, v kanadskom Toronte. K jeho najznámejším knihám patrí Návrat márnotratného syna, Vnútorný hlas lásky, Cesta srdca a Chlieb na cestu. Jeho kniha Zraněný ranhojič sa stala podkladom tohto článku. Do vytúženého neba dorazil v roku 1996.

Zdroj fotografie:

www.pinterest.com

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Vzťahom som sa začal venovať pred 10 rokmi, cez blogy na stránke .týždňa.

Potom nasledovalo obdobie, kedy som pripravoval stretnutia pre ľudí, ktorí sa chceli pripraviť na vzťah. Sám som spolu s pani manželkou absolvoval kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee.

O vzťahoch som znovu začal písať cez blogy na stránke denníka N. Pridal som aj témy z oblasti životného štýlu, keďže je dôležité ako človek žije a to sa prenáša aj do jeho vzťahu.

Venujem sa témam, ktoré ma zaujímajú, ale aj témam ktorými žijú iní ľudia...

Aktuálne "zastrešujem" projekt www.knihypredusu.sk - eshop so starostlivo vybranými knižnými titulmi...

Prajem Vám príjemné čítanie! Tom