Longform žurnalistika – dôležitá je kvalita každého slova

Longform neznamená veľa slov

Definícia longform žurnalistiky nie je presne vyhranená (preto aj neprekladám). Ako sa spomína na portáli Poynter, nemala by tento typ článkov podmieňovať dĺžka. Dôležitá je najmä schopnosť dať obsahu nejakú životnosť; silu príbehu, ktorý nesie. James Bennet (@JBennet), šéfredaktor The Atlantic, dokonca upozorňuje na negatívne  konotácie, ktoré toto slovo prináša – čitateľ podľa neho nemá byť upriamený na dĺžku textu – píše sa v článku American journalism review.

Autorka v ňom tiež tvrdí, že považuje za dôležitú najmä hĺbku textu (jeho kvalitu) a spôsob podania obsahu (teda formu). Práve forma je v súčasnosti vďaka digitálnym médiám posunutá na úroveň interaktivity za pomoci takých mediálnych nástrojov ako video a animácie.

„Potrebujeme iný typ žurnalizmu, iný tréning, musíme sa viac pustiť do longform (dlhej formy) žurnalistiky. Aj na webe,“ hovorí v rozhovore pre aktuálne.sk Samir Husni alias Mr. Magazine

Čiže za dĺžkou (long-) sa skrýva najmä čas, ktorý autor strávi získavaním informácií, písaním, editovaním a predaním správy čitateľom. Nemožno vynechať ani formu (–form), ktorá určuje nemenej podstatný spôsob prerozprávania alebo podania správy (storytelling). Autor vytvorí dejovú líniu – príbeh ako v beletrii, no stále sa pridržiava skutočnosti (narrative journalism).

Číta niekto „dlhé“ texty?

Ak si odmyslíme fenomén krátkych (140 znakových) textov, rôznych zoznamov a vizuálnych prevedení informácií, ktorých viralita je nepochybne vyššia, začínajú byť longform články prirodzenou súčasťou mediálnych digitálnych obsahov. Je síce pravda, ako spomína v článku magazínu Fast Company Michael Grothaus  (@michaelgrothaus), že zdieľanie dlhých článkov nie je obľúbené (a ak ich aj niekedy prezdieľate, väčšinou zostanú odignorované), no v tomto trende nastáva zmena. Existujú náznaky, že duchaplný, analytický obsah môže byť virálny.

Autor článku upozorňuje na web Wait But Why, ktorý si získal priazeň čitateľov tematicky prepracovanými a obsiahlymi článkami. Pričom sú tieto články čitateľmi pravidelne zdieľané na sociálnych sieťach. Náročnejší obsah je dopĺňaný jednoduchými a vtipnými kresbami, ktoré vytvárajú už spomínaný iný rozmer podania informácie. Dôležité však je, že kresby dopĺňajú text, a nie naopak.

Prečo sú články nad 3 tisíc slov v centre pozornosti? Zakladatelia Wait But Why Tim Urban a Andrew Finn naznačujú, že ak si čo len jeden z desiatich návštevníkov prečíta viac ako prvých pár odsekov, bude to dosť na to, aby sa z neho stal pravidelný čitateľ. Alebo, ako si myslí spoluzakladateľ MONO magazínu Filip Struhárik (@filip_struharik), „ľudia chcú v rôznych situáciách rôzny typ obsahu,“ preto vyhľadajú aj longform.

Robiť novinárčinu inak – aj na Slovenku

Fenomén, z hľadiska nášho slovenského prostredia, ktorý priniesol longform obsah, je spomínaný MONO magazín. Všimol si ho aj portál zameraný na digitálnu žurnalistiku Storybench,ktorý ho označil za experiment.

„Ľudia totiž stále chcú čítať poctivo urobené reportáže, dobre prerozprávané príbehy,“ hovorí americký novinár a spisovateľ Walter Isaacson v jednom z rozhovorov špeciálneho vydania Vizionáři týždenníka Respekt

„MONO nevzniklo preto, aby len vydávalo dlhé články a myslelo na vizuálnu stránku žurnalistiky. To totiž nie je nič nové. Zakladali sme ho, lebo sme boli trochu znudení z toho, ako slovenské médiá vyzerajú, a zároveň sme chceli skúsiť niečo nové,“ vysvetľuje spoluzakladateľ Filip Struhárik. A dodáva, keďže chceli robiť novinárčinu inak –  snažia sa „pracovať na článkoch niekoľko týždňov a vo väčšom tíme ľudí.“  Podľa neho je v súčasnosti na Slovensku trend longform viditeľnejší ako pred rokom a pol, keď  MONO magazín vznikal: „Začali sa vo veľkom vydávať longformy, novinári viac experimentujú a myslia na čitateľa, darí sa platenému obsahu… Veľa vecí sa mení, inovuje.“

 Kto (ne)píše longform?

Súčasný šéfredaktor MONO magazínu Tomáš Halász (@tomas_halasz) v článku pre Storybench hovorí, že na Slovensku je ťažké nájsť ľudí, ktorí by vedeli písať longform obsah. Vysokoškolská pedagogička Veronika Pizano (@VeronikaPizano) to vo svojom blogu na stránke Denníka N opísala podobne; pričom tvrdí, že kvalitný obsah sa objavuje, len je ho málo. So svojou výzvou zmeniť to, sa obracia (najmä) na novinárov.

&

Ak sa o longform články zaujímate, skúste si pozrieť aj web ProPublica , ktorý ponúka investigatívny obsah alebo webové platformy združujúce články z viacerých médií Longreads a Longform. A rozhodne kliknite aj na Lady Journos, kde články pridávajú výlučne ženy (stránka je dlhšiu dobu neaktualizovaná, ale obsah má nadčasovú hodnotu) alebo na The Big Roundtable. Tam nájdete publikované narrative stories a osobne sa mi páči aj grafika. Niečo podobné je ponúka The Atavist Magazine.

(v perexe som použila citáciu z online slovníka Macmillan dictionary)