BLOG
Tomáš Hupka
Tomáš Hupka
705

Má ma niekto rád?

Tie slová rezonujú v prázdnote a do ticha mnohých sŕdc. Mnohých vedú k zúfalým krokom. A ďalší sa rozhodnú obstarať si lásku cez výmenný obchod. Aj tak sa nakoniec na povrch derú tie slová: tak má ma niekto rád?

Dnes už nie je istotou, že človek sa narodil z lásky. Mnohí ľudia neboli ovocím túžby. Teda túžba tam bola, ale nie po novom živote. Mnohí ľudia prichádzajú na svet do neúplnej rodiny. Chýba jeden pár rúk, ktoré by sprostredkoval dotyk. A ak sa aj dieťa rodí do úplnej rodiny, nemá záruku že bude milované. Alebo že rodičia budú mať na neho čas...

 

Láske na stope

Každý človek túži po láske. Túži milovať a byť milovaný. Pomerne dlho sme v tom viac pasívny, ako aktívny. Hlavne v detstve potrebujeme veľa lásky, aby sme dozreli pre lásku, videli čo to znamená milovať a naučili sa to. Až po dosiahnutí zrelosti sme pripravení prijímať a dávať lásku. Podobne je to aj v profesijnej rovine – až po štúdiu sme pripravení zaradiť sa do pracovného sveta.

Túžime po láske a často dozrievame za podmienok, kedy sa nám jej nedostáva. Mnohí rodičia nevedia prejaviť lásku. Nedokážu povedať tie slová... Dieťa ešte nedozrelo pre veľký vzťah. Dokáže ľúbiť, ale nezrelým spôsobom. Ešte sa len učí láske. A ak nedostáva lásku, je láskou podvyživené...

 

Hľadá sa láska. Zn.: súrne

Má ma niekto rád? Slová ktoré sa derú na pery. A kladú otázku po našej hodnote. Ak sme na ne nedostali odpoveď u rodičov, hľadáme na ne odpoveď u kamarátov a priateľov. Snažíme sa uchmatnúť si kúsok lásky a uznania aj za cenu, že stratíme samých seba. Čím viac sme láskou podvyživení, tým viac sme ochotní zriecť sa niečoho, pre pár teplých slov a dotykov. Učíme sa láske, ktorá je obchodom. Ak sa prispôsobím, dostanem lásku. Spochybňujeme tým svoju hodnotu. Pretože lásku si zaslúžime preto, kým sme. Nie preto, kým nás chcú mať iní.

 

Milovať z lásky

Pred človekom stojí výzva, aby spoznal pravdu o sebe, kto je, kým sa môže a má stať. A pracoval na sebe, prehlboval svoje dobré stránky a premieňal tie zlé. Ale lásku si zaslúži už preto, kým je a preto, že je. Ak človek dostane lásku preto, že zahrá rolu, nemá z nej radosť. Vie, že láskou bolo odmenené to, kým nie je ale to, čo urobil. Je to láska za zásluhy.

Ak sme sami sebou, ak sme autentickí, potom láskavé prejavy sú pre nás potešením a obohatením. Prehlbujú našu skutočnosť, to že sme hodní lásky. Ten druhý ma miluje preto, kým som. Ak ma miluje len preto, kým sa tvárim že som, budem žiť v strachu, že ma časom opustí... Čo ak zistí, že som iný?

Túžime po láske a sme ochotní upustiť od svojich nárokov pre pár teplých slov a dotykov. Ale to je len taká záplata...

 

Láska sa rodí v človeku

Vedomie toho, že som hodný lásky, začína vo mne. Ak prijímam sám seba, takého aký som a prijímam seba s láskou, potom s láskou pristupujem aj k druhému človeku a rovnakú lásku požadujem aj od neho. Ak toho druhého milujem a prijímam takého aký je, potom rovnaké zachádzanie požadujem aj pre seba...

Ak nemilujem sám seba, znižujem svoju vlastnú hodnotu. Dovolím aby sa ma dotýkal niekto, kto si ma možno ani nezaslúži. Degradujem svoju vlastnú hodnotu a ľahko sa uspokojím s niečim menej, hoci by som mal túžiť po niečom viac...

 

Naučiť sa milovať

Ale ako milovať? Ak nám chýbal vzor, ak sme tú skúsenosť vlastne nikdy nemali... Človek túži po láske. Je to jeho prirodzená potreba. Túži po láske a na lásku odpovedá láskou. Je to niečo, čo je v nás. Len sa musíme naučiť tento dar rozvinúť. Milovať sám seba a ponúknuť lásku... Možno bude potrebných pár vzťahov, aby sme sa to naučili – dobehli to, čo sme mali dostať a nedostali... Skúsenosť je neprenosná. Ak sme niečo nedostali, možno bude potrebných pár skúseností, aby sme spoznali tie hranice a zadefinovali sme si, čo áno a čo nie...

Možno máš ťažšiu východiskovú pozíciu, možno sa za cenu niekoľkých pádov a škrabancov musíš naučiť láske, ak si ju nedostal v dostatočnej miere. Ale ak nestratíš pritom z očí vlastnú hodnotu, pripravíš sa pre vzťah, ktorý bude pekný. Zaslúžiš si viac, nie menej...

 

Človek je darom

Každý človek túži po láske a je hodný lásky. Pretože je originálom. Dokonca aj jednovaječné dvojičky sú odlišné a časom sa táto odlišnosť zväčšuje. Každý je originálom, nikto nie je nahraditeľný. Táto skutočnosť zakladá v človeku dôstojnosť a požaduje pristupovať k nemu s úctou. Za rozšírením vzdelávania do všetkých vrstiev bola kedysi myšlienka, že každý človek môže významne zmeniť svet, keď dostane priestor, pretože má v sebe takú kombinaciu darov a schopností, ako nikto iný. Nevieme kto a akým spôsobom obohatí svet. Ale každý má poslanie. Je vzácnym drahokamom. Treba ho vybrúsiť, ale má hodnotu a zaslúži si úctu...

 

Túžba po láske

Každý človek túži po láske a nie je to láska hocijaká, ale láska bez podmienok. To že mám na sebe pracovať, viem aj sám. Ale potrebujem lásku, ktorá mi k tomu bude dávať silu. Láska ktorá si nebude klásť podmienky. Možno časom zostarnem a už nebudem vládať, ale zaslúžim si lásku už len tým, že som...

Láska, to je aj záväzok. Milovať a byť milovaný. Ak je niečo prekážkou lásky, tak je to egoizmus. Ak kladiem dôraz na seba, uzatvorím sa pred iným. Potom nedokážem milovať „ty“ a spoluvytvoriť „my“.

Milovať seba, ale nepostaviť sám seba na piedestál. Nájsť v tom rovnováhu, to je zrelosť :). Už viete prečo sa pre vážny vzťah požaduje zrelosť? Ak začneme klásť dôraz na seba, ak rezignujeme na „my“, vzťah pomerne rýchlo skončí...

 

Má ma niekto rád?

Tak má ma niekto rád, alebo nie? A milujem sám seba? Ak nemilujem, potom je pre mňa ťažké lásku prijať, aj keby ma ten druhý miloval láskou bez podmienok. Ak začnem milovať seba, otvorím sa pre lásku k druhému, stanem sa hodný lásky, doslova pritiahnem lásku niekoho...

Ak nemilujem seba, podobám sa čiernej diere, ktorá čaká na niekoho, koho by pohltila. Ale čokoľvek čo dáte do čiernej diery sa v nej stratí. Nič sa nezmení...Ešte smutnejšie je, keď sa stretnú dve čierne diery. Každý si vezme to čo mu chýba a hneď potom sa poberie ďalej. Kolotoč vzťahov, vzťahy na jednu noc...

 

Ak sa ponoríš do ticha, do svojho vnútra, možno zachytíš slová: „do dlaní som vryl tvoje meno... ty si moja milovaná dcéra / môj milovaný syn... aj keby iný na teba zabudli, ja nezabudnem... Miluj druhého tak, ako seba. A milujte sa, ako milujem ja Vás...“ Nemusíš tomu veriť. Ak uveríš, je to láska na ktorej môžeš stavať. Ak neuveríš, potom sa musíš viac snažiť, lebo si na to sám... Ale ta schéma: láska k sebe → láska k druhému a milovať = byť milovaný, platí tak či tak...

-th-

Henri Nouwen mal pred sebou úspešnú akademickú kariéru ako profesor na jednej z prestížnych škôl. Opustil túto príležitosť, aby zasvätil svoj život práci s ľuďmi, ktorí sú často na okraji spoločnosti. Vytvoril spoločenstvo Archa, kde našli domov ľudia s postihnutím. Tu sa Henri učil láske o ktorej vydal svedectvo v knihe Má ma niekto rád? A ktorá sa stala podkladom pre tento článok...

 

Zdroj fotografie:

www.caminotravelcenter.com

 

Milá čitateľka, milý čitateľ, k ďalšiemu článku na tému vzťahy & životný štýl ťa pozývam 14. decembra.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Pred dvoma rokmi sme spolu s manželkou absolvovali kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee. Pracovné podmienky mi neumožňujú rozbehnúť takýto kurz, preto by som rád o vzťahoch aspoň písal. Zároveň by som rád nadviazal na obdobie, kedy som o vzťahoch písal blogy na stránke .týždňa... Tom

Blogy

|