Denník N

Madagaskar – ostrov lemurov a tancov s mŕtvymi

Vtipný názov hlavného mesta „Antananarivo“ bol pre mnohých dlho tým jediným, čo sme kedy počuli o Madagaskare. Potom prišiel animovaný seriál s lemurom Julienom a niektorí z nás sa možno lepšie pozreli do mapy. Skutočný Madagaskar však naďalej zostáva tajomný a neobjavený masovým cestovným ruchom. Má pritom nádhernú prírodu, excelentné jedlo a jedinečnú kultúru – veď kde inde sa pravidelne tancuje s mŕtvymi?

Madagaskar som mal v hľadáčiku asi dva roky. Dlho ma odrádzala cena leteniek, ktorá sa štandardne pohybuje nad 1000 eurami. Ak je však človek trochu flexibilný, trpezlivý a pozná tie správne internetové stránky, dočká sa. A tak sa kúpili zľavnené letenky s Air Seychelles, dala dokopy partia kamarátov a čo nevidieť sme sa ocitli na letisku v Antananarive.

Hneď na úvod nás čakalo niekoľko prekvapení. Našťastie, všetky pozitívne. Aj keď sme prišli v období dažďov, privítalo nás krásne slnečné počasie. Batožina sa dostavila v plnom počte a s plným obsahom. Zmenáreň na letisku mala lepší kurz ako sme sa odvážili očakávať. Navyše, sprievodca David sa ukázal byť milý chlapík s výbornou angličtinou. Dokonca poznal Mórica Beňovského! Od prvého momentu sme vedeli, že naša týždňová 1000-kilometrová cesta do mesta Toliara na juhozápade ostrova bude stáť za to!

Antananarivo sa ukázalo byť typické africké mesto. Nie je v ňom toho priveľa k videniu, ale má pulzujúcu atmosféru. Od svitu do mrku sú snáď všetky jeho ulice jedným veľkým trhom, kde kúpite možné aj nemožné.

Antananarivo

Hlavnou atrakciou ostrova sú ale, samozrejme, zvieratá. 80 % všetkej tunajšej fauny a flóry nenájdete nikde inde na svete. Madagaskar bol kedysi súčasťou superkontinentu Gondwana. Neskôr sa od neho spolu s dnešným indickým subkontinentom oddelil, a kým India plávala ďalej k Ázii, on ukončil svoju púť 400 kilometrov od brehov Afriky. Jeho izolácia viedla k vyvinutiu jedinečných foriem života. Lemury, chameleóny, stromové žaby či chrobáky so žirafím krkom (nosatce žirafie) sú iba malou ukážkou toho, čím krajina disponuje v dvadsiatke svojich národných parkov. Miestni sprievodcovia nájdu zviera na kilometer – doslova! Nie raz sme sa čudovali, čo nám David (alebo ľubovoľný z lokálnych sprievodcov, ktorých je v každom národnom parku mnoho) ukazuje na dvadsať metrov vzdialenom strome. Až keď sme prišli úplne k nemu, sme si na liste všimli malého chrobáčika, jašteričku či pakobylku. Chvíľu sme uvažovali, či ich tam nemajú nalepené…

Chameleon

Najväčším miláčikom turistov sú lemury. Na Madagaskare ich žije takmer sto druhov, od malých tridsaťgramových myších lemurov až po najväčšieho indriho. Bohužiaľ, mnohé z nich sú v ohrození kvôli klčovaniu a vypaľovaniu lesov. Dobrou správou je, že čím ďalej tým viac komunít chápe, že lemury sú magnetom cestovného ruchu a zo vstupného do národných parkov vďaka dobre nastavenému systému profitujú aj miestni obyvatelia. I nami navštívené parky Ranomafana a Isalo fungujú rovnako.

Zvláštnosťou Madagaskaru je jeho jazyková rovnorodosť. Zatiaľ čo v kontinentálnej Afrike existujú stovky jazykov, všetkých 18 etnických skupín na Madagaskare hovorí len jedným – malgaštinou. Obyvateľstvo je zmesou prvých osadníkov, ktorí prišli z Bornea, prisťahovalcov z juhovýchodnej Afriky, Arabov a čiastočne aj Indov. Tento mix vytvoril podľa mnohých jedných z najkrajších ľudí Afriky. Aj pre nás bolo zaujímavé všímať si na ľuďoch kombináciu afrických a ázijských čŕt, ako napríklad tmavú pokožku, a pritom šikmé oči.

Madagaskarcanka

Azda najfascinujúcejšia je ale miestna kultúra. Každý kmeň má svoje tabu, na ktoré prísne dbá. V niektorých rodinách sa dodnes pri jedení dodržiava postupnosť od najstaršieho člena k najmladšiemu. Silnú pozíciu majú astrológovia a veštci. A potom je tu tanec s mŕtvymi, „famadihana“! Madagaskarčania majú mŕtvych predkov v obrovskej úcte. Do stavby rodinných hrobiek a rôznych ceremónií investujú takmer všetko z toho mála čo vlastnia. Viaceré etnické skupiny vo vnútrozemí praktizujú zvyk dvojnásobného pohrebu. Každý nebožtík je najskôr pochovaný do dočasnej hrobky. Po niekoľkých rokoch sa jeho telo vyberie, zabalí do novej látky a presunie na trvalé miesto odpočinku. To všetko sprevádza hudba, tanec a tony jedla. Tancujú nielen živí medzi sebou navzájom, ale v tanci si podávajú aj svojich mŕtvych predkov. „Famadihana“ je najväčšia slávnosť, na ktorej sa zúčastňujú celé dediny a je obrovským rodinným výdavkom. Aj preto je postupne na ústupe, i keď stále sa ročne týchto slávností (či skôr hostín) konajú tisíce.

A propos hostiny… Madagaskar je raj pre gurmánov. Jedlo je lacné a excelentné. Bravčové mäso s maniokom či foie gras namočené v rume sprevádzajú kilá čerstvého ovocia, pri mori homáre a ryby. Namiesto hovädzieho sa servíruje mäso zo zebu, nad ktorým síce západná civilizácia ohŕňa nos, ale i keď trochu zostáva medzi zubami, je lahodné. No a potom sú tu stovky druhov miestneho rumu… biely, tmavý, kokosový, ananásový, ličiový… zďaleka sme ich nestihli ochutnať všetky.

Zebu

Najväčším problémom Madagaskaru je chudoba. Konštatovanie, že za ňu čiastočne môžu politici, ktorí sa striedajú na čele vlád puč za pučom, patrí bohužiaľ ku koloritu Afriky. Dnes ostrovu vládne prezident s najdlhším menom na svete – Hery Rajaonarimampianina – a ani on sa svojím konaním nelíši od predchodcov. Zo slov miestnych bolo cítiť, že ďalší puč môže byť na spadnutie…

Baobab

Lúčenie s Madagaskarom bolo ťažké. Krajina nám prirástla k srdcu a je len otázkou času, kedy sa vrátime naspäť. Ako štvrtý najväčší ostrov na svete toho má naozaj veľa čo ponúknuť. A výlet naň pre Slováka nemusí byť ani taký drahý, ako by sa mohlo zdať. Samozrejme, kto si potrpí na komfort, bude si musieť priplatiť – slovenské cestovné kancelárie ponúkajú štandardizované výlety na Madagaskar za 4- až 5-tisíc eur. My ostatní sa zmestíme aj do tretiny tejto sumy. Najväčšou položkou je letenka, ktorá sa pri správnom načasovaní môže pohybovať v okolí 600-700 eur (najčastejšie Turkish Airlines, Air Seychelles alebo Air France). Týždňový súkromný výlet s renomovanou lokálnou cestovnou kanceláriou stojí v závislosti od destinácie 300-1000 eur na osobu, najčastejšie robený okruh Antananarivo-Toliara a späť okolo 700 eur. Jedlo, nápoje, suveníry a ďalšie položky sú lacné. Ešte viac sa dá ušetriť používaním hromadnej dopravy – komfort je síce blízky nule, ale ten zážitok vám nevezme nik!

Teraz najčítanejšie

Martin Grančay

Vysokoškolský pedagóg, výskumník, projektový manažér, cestovateľ, sprievodca cestovného ruchu, obdivovateľ leteckej dopravy. Odborne sa venujem teóriám medzinárodného obchodu, gravitačným modelom a ekonomike medzinárodnej civilnej leteckej dopravy. Mám rád Slovensko a ako sprievodca ho predstavujem zahraničným turistom, aby sa sem chceli vrátiť a aby o nás šírili dobré meno. Milujem cestovanie, najlepšie všade tam, kde môžem spoznať nové kultúry. Čím dlhší a komplikovanejší let, tým lepšie. :-)