Majiteľ alebo veriteľ?
Majiteľ alebo veriteľ?
Myslíte si, že je táto otázka dôležitá? Pri zhodnocovaní peňazí určite áno. Na stretnutiach so záujemcami o lepšie zhodnotenie svojho majetku sa mi však často stáva, že túto otázku nielenže neriešia, ale ani nevedia, prečo by mali riešiť. Nie je totiž jedno, či peniaze pracujú pre nás alebo pre niekoho iného.
Čo by sme mali vedieť?
Pri zhodnocovaní majetku sú teda zásadné dva pojmy- majiteľ (vlastník) a veriteľ. To, kde sa nachádzame, znamená pre náš majetok najmä mieru výnosu, rozsahu práv a ochrany.
Majiteľ (vlastník)
Oblasť práva, ktorá upravuje vzťahy k veciam (majetku), nazývame vecné (majetkové) právo. Z majetkových práv je vlastnícke právo najsilnejšie a najznámejšie. Vlastník veci môže svoj majetok držať (mať), užívať, požívať jeho plody a užívať plody a nakladať s ním. Vlastnícke právo je nepremlčateľné a v prípade, že by chcel zasiahnuť do vlastníctva štát, môže to urobiť iba v niektorých prípadoch- a aj to za náhradu.
Vlastník a majiteľ nie sú z pohľadu práva totožné pojmy. Vlastník je komplexnejší pojem, zahŕňa viac možností (vlastník má právo vec zničiť, pri vlastníctve ide väčšinou o možnosť vec uchopiť a pod.). Aj preto sa pri zhodnocovaní majetku používa pojem majiteľ.
Peniaze môžeme mať, dostávame ich napr. za prácu. Môžeme ich používať na kúpu tovaru. Môžeme ich požičať niekomu a mať z nich úžitok vo forme úroku získanom na tejto pôžičke. Náš majetok sa ľahšie kontroluje, máme možnosť na jeho dispozíciu. Ak nám ho odcudzia alebo poškodia, máme právo na náhradu, prípadne „páchateľ“ dostane osobitnú sankciu. Ako sa vraví, čo je doma, to sa počíta.
Veriteľ
Základ slova je odvodený od slovesa „veriť“. Pretože veriteľ verí (dúfa), že dlžník svoj záväzok splní. Pojem vznikol zo starorímskej schémy pôžičky, najmä peňazí, kde veriteľ šiel do záväzku s dlžníkom pretože mu veril, že je schopný záväzok splniť. Ako pridanú hodnotu z dočasného úbytku jeho majetku však bol oprávnený žiadať aj úrok, čiže cenu za to, že požičal peniaze. Veriteľ teda dohodol podmienky, za akých je ochotný uzavrieť zmluvu s dlžníkom, pretože znáša okrem iného aj riziko, že dlžník svoj záväzok nesplní. Na zmluvu sú však potrebné minimálne dve strany, teda dlžník musel s takýmito podmienkami súhlasiť.
V tejto časti sa teda bavíme o záväzkovom (zmluvnom) práve. Na rozdiel od vlastníctva, ktoré je ako právo rovné a žiaden vlastník nie je podľa práva „vyššie“, záväzok má rôznu silu. Veriteľ je voči dlžníkovi vo výhode, keďže okrem svojho majetku by mal dostať aj niečo navyše. Okrem toho mu je dlžník „zaviazaný“. Majetok späť a úžitok z neho (úrok) však dostane veriteľ len v tom prípade, ak ho dlžník vráti. Existujú síce mechanizmy a sankcie, či iné donútenia, aby dlžník plnil záväzok, no vždy existuje riziko, že dlžník zlyhá.
Aký to má súvis?
Teraz, keď už poznáme rozdiel medzi majiteľom a veriteľom, aplikujeme to do praxe. Keď sa pýtam počas stretnutí na skúsenosti záujemcov ohľadom zhodnocovania peňazí, väčšina mi odpovie, že má skúseností z bánk a poisťovní. V bankách väčšinou ide o sporiace účty, bežné účty alebo termínované účty. V poisťovniach zasa o kapitálové životné poistenie a investičné životné poistenie. Čo je však všeobecne rozšírený omyl je práve to, že v týchto inštitúciách nejde už o náš majetok, a teda o zhodnocovanie našich peňazí. Inak povedané, peniaze „odovzdané“ bankám a poisťovniam neostávajú našim majetkom, stáva sa z nich záväzok v náš prospech. Pri týchto peniazoch sa meníme z majiteľov na veriteľov. Dobrovoľne oslabujeme našu pozíciu za vidinou zhodnotenia v týchto inštitúciách. Vzdávame sa slobody dispozície majetku v prospech tých, ktorí to spravia za nás na (ich) vlastný účet. Z mojich skúseností cca 95% opýtaných ľudí nakoniec nevníma prijaté peniaze (plnenia záväzkov) od bánk a poisťovní ako zhodnotené.
Ako poznám, že som majiteľ?
- Neuzatvoril som veriteľskú zmluvu
Ide najmä o zmluvu o bežnom účte, zmluvu o sporiacom účte, zmluvu o vklade (termínovaný vklad), zmluvu o stavebnom sporení a akúkoľvek poistnú zmluvu so sporením. Pevne úročené vklady v bankách sú v podstate lacným výkupom kapitálu od obyvateľstva. Predstavte si to. Vkladáte peniaze do banky, výnos máte napr. 3% ročne (brutto). Banka vkladá peniaze do vás (úver), výnos má 12% ročne. Pri hypotékach možno menej, ale tam obmedzujete dispozíciu nehnuteľnosti v prospech banky. Obsahom týchto zmlúv sú služby, ktoré môžu mať aj náplň zhodnocovania kapitálu. Avšak nie na účet veriteľa. Vždy v prospech majiteľa (napr. banka), ktorý potom plní záväzok v prospech veriteľa (napr. sporiteľ).
- Nepotrebujem všeobecné obchodné podmienky
Ak niečo vlastním (mám) nepotrebujem všeobecné obchodné podmienky (VOP). Maximálne tak návod na použitie. VOP znamená, že som spotrebiteľ, t.j. že využívam službu nejakej inštitúcie, ktorá sa ju zaviazala poskytovať podľa VOP. Tá služba je v spojení napr. v poistnom plnení zo životných sporiacich poistení. Málokto si to uvedomuje, ale cieľom týchto produktov nie je zhodnotiť peniaze. Pri životných poisteniach si poistník dohaduje s poisťovňou poistné riziko dožitia. Teda, ak sa dožije napr. 20 rokov od uzatvorenia zmluvy, dostane dohodnutú sumu. Tá je buď pevne stanovená (kapitálové) alebo variabilná (investičné), podľa toho, kam prostriedky investuje poisťovňa. V zásade je to však menej, ako celkový vklad klienta. Pretože ide o službu a tá niečo stojí. Veriteľ však verí, že záväzok bude vyplatený. Aj býva, avšak nie s výsledkom, ktorý by očakával. Potrebné je si uvedomiť, že banka aj poisťovňa sú podnikateľské subjekty s cieľom dosahovať zisk. Nečudujte sa preto, že keď chcete „vybrať svoje peniaze“ z poistky dostanete výrazne menej peňazí, ako ste tam vložili. Okrem iného ste totiž porušili zmluvu a za to musíte niesť sankciu (zmluvnú pokutu).
- Nepotrebujem garancie a záchranné mechanizmy
Ak vlastníte majetkové hodnoty, nepotrebujete osobitné ochranné mechanizmy v podobe fondu na ochranu vkladov, garančného fondu a pod. Ochranné mechanizmy vecí (majetku) sú totiž zahrnuté v právnom poriadku tej ktorej krajiny. Tieto špeciálne ochranné fondy boli vyvinuté z iniciatívy štátov, v prípade, ak by dlžník (napr. banka) nebol schopný plniť svoj záväzok voči všetkým svojim veriteľom (klientom). Čiže napr. ak by zanikol a nesplnením jeho povinnosti výplaty by bolo nespravodlivé voči všetkým klientom, ak by sa štát ako ochranca slabších a hlavný kontrolór trhu len prizeral.
- Mám reálny majetok
Reálnym majetkom sú podielové listy, akcie, dlhopisy a akékoľvek iné cenné papiere, nehnuteľnosti, drahé kovy, diamanty, umenie, starožitnosti, veteráni atď. Reálnym majetkom nie sú podielové jednotky, dôchodcovské jednotky, akumulačné jednotky, počiatočné jednotky a pod.
- Iné
Napr. mám hlasovacie právo na valnom zhromaždení, právo na vyplatenie dividendy z akcie a kupónu z dlhopisu. Právo prenajať nehnuteľnosť, právo na poberanie renty (pri pozemkoch, podielových listoch).
Príklady z praxe
-koho sú aktíva a výnosy vo fondoch, do ktorých idú „vaše“ peniaze? No predsa poisťovne… (ukážka z VOP nemenovanej poisťovne)
Klientovi garantovala poisťovňa 100 000 SK (cca 3300€) za 10 rokov „zhodnocovania“.
Po 10 rokoch klient dostal to, čo mu patrí- 2212€. Na začiatku zabudli spomenúť, že garantované zhodnotenie je brutto (v hrubom bez odpočítania ďalších nákladov- dane, poplatky a pod.).
Pre viac zaujímavých informácii navštívte stránku https://www.facebook.com/majpora/.
Prečítajte si aj ďalšie blogy na https://dennikn.sk/autor/martincsaszar/
