Denník N

Mal som sen, bola to nočná mora

Mal som sen. Bol neskutočne živý. Ocitol som sa v miestnosti, neboli tam okná,kdesi hučala klimatizácia, signál na mobil ani náhodou. Pri stole zahádzanom papiermi sedelo niekoľko mužov.

Niektorí v oblekoch a kravatách, iní len v košeliach s rozopnutými poslednými gombíkmi a nedbalo vyhrnutými rukávmi. Keď do miestnosti prišli sekretárky, aby pozbierali objednávky na kávy, čaje, minerálky a kolu, všetci stíchli. Rovnako stíchli aj keď priniesli s objednanými nápojmi.

Keď sekretárky za sebou zatvorili dvere, počul som muža sediaceho za vrchstolom prehovoriť:

“Chlapi, teraz alebo nikdy. Ak sa nám toto podarí dobre predať, máme to v hrsti. Nechcel som od vás žiadne nápady a inovácie. Musím sa skloniť pred vašim géniom, každý z vás toto zadanie splnil. Nikto sa ani o milimeter neodklonil od vytýčenej cesty. Všetci si zasluhujete obrovskú pochvalu. Nikto z vás nepriniesol nič nové a teraz pred name stojí výzva túto rezignáciu na odvahu úspešne predať.

Posledné dni som sa zamýšľal nad tým, ako to urobiť. A našiel som riešenie. Nebojte sa, ani to moje nie je nijako inovatívne. Tak ako vy ste oprášili svoje vlaňajšie či predvlaňajšie nič, aj sa som oprášil metódu, ktorou sme dokázali vaše vlaňajšie a predvlanajšie nič predať. V porovaní s vlaňajškom však máme o stovky miliónov viac.

Pýtate sa odkiaľ? Však to jednoduché. Zobrali sme ich všetkým tým, ktorým teraz vaše nič ideme predať. Predstavte si, najprv si zoberieme ich peniaze. Keď na to zabudnú, povieme im, že pre nich budujeme zasľúbenú zem. Geniálne! Ale nie, aby ste sa prekecli, že to je len na rok. Ja vám však verím, lebo doteraz ste ma nesklamali.

Pripomínam vám to len preto, že teraz si nesmieme dovoliť urobiť chybu. Nikto z vás nesmie ani muknúť o tom, že sme ľuďom zobrali stovky miliónov a teraz im za ne vymaľujeme svet. Viete si predstaviť, že by na to prišli? Viete čo by nasledovalo? Tu Paľo by o tom vedel hovoriť. Až ma striaslo. Ale vidím, že aj jeho. Takže bacha na to!

Chlapi, na stoloch máte kompletný material. Vidíte výsledok svojej práce. Niekedy je menej viac, ale v našom prípade je nič najviac. Držali ste sa toho štyri roky, vydržte aj teraz. Úspech máme na dosah!

Ale nebudete sa teraz päť mesiacov už len usmievať. Musíte ešte niekde z tých ľudí dačo vyžmýkať. Možno sa to zíde. Možno by sme im ešte vedeli za ich peniaze niečo kúpiť a dať im to v našej taštičke. Aby si náhodou nemysleli, že to je z ich peňazí. Nie, nie, musia si myslieť, že im to dávame my!

Tak, a teraz podopíjajte a o 15 minút sa vidíme hore. Kamery sú už pripravené, musíme im to nič v štátnom rozpočte kvetnato opísať. Erik, podaj mi tie papiere. Podčiarkol si mi tie kľúčové vety, ktoré musím päťkrát zopakovať? Fajn. Koniec porady.

Počkajte, všetci späť. Ako sa sem dostal ten človek v rohu tejto miestnosti?! Kto ho sme pustil?!?! Bol tu celý ten čas?!?!?! Kto ste?!?!?!?!”

Strhol som sa zo sna. Celý spotený a rukou som zhodil návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, ktorý som v posteli večer čítal. Túto chybu už nikdy nezopakujem.

Teraz najčítanejšie