Mala som

Takže prvý príspevok prešiel,pre moju kontrolu a pokoj mojich najbližších úplne nevypátrateľne,tak si dovolím o kúsok viac úprimnosti.

Som dieťa socialistickej rodiny,ktorá tajne chodila do kostola,vlastne nie tajne,úplne otvorene,no boli sme tak malicherná bunka spoločnosti,že to potentátom bolo úplne fuk a nik by nás nemohol pri toľkej ľahostajnosti obviniť.To,že im to nebolo až tak jedno,som sa dozvedela v časoch zrejúceho kapitalizmu,úplne náhodou čítajúc otcov kádrový posudok.A nebolo im jedno,že v okamihoch rozpoloženia,nabádal socialistický kolektív k neposlušnosti.Po prečítaní posudku,som cítila duševné rozpoloženie za to,že som sa nehanebne,tvárou položenou na lavicu ako celý môj triedny kolektív,zdvihnutou rukou priznávala,že pravidelne navštevujem omše. K priznaniu nás pobádala triedne učiteľka raz za pol roka na triednickej hodine . Ešte šťastie,že sme sa nemuseli priznať,že počúvame rockové hitparády každú stredu,na Hlase Ameriky.Počúvala som a milovala som ten pocit zachumlania v perinách,počúvajúc angličtinu a nechávajúc sa unášať presvedčením,že ja raz…

Vydávala som sa v dvadsiatke.Bol môj prvý,tak to malo byť.Bola som pyšná,že som čistá.Aj keď si celý svet myslel opak.Vydávala som sa,lebo som bola v tom. Dva týždne pred svadbou som potratila.No mesiac po svadbe manžel odchádzal na vojnu a keďže by zrušenie svadby neuniesol,uniesla som ja status vydatá.Pri jeho návrate po roku služby vlasti,kde sa z citlivého chlapca stal zvodný povaľač,som zacítila prvé pohyby môjho dieťatka v lone.Mal to byť rocker.Sono vždy nefungovalo ako dnes,tak som si pohlavie mohla len domyslieť.Domyslela som si cez pocit.Chlapec.Chalan.Chlap,ako buk.Keď som sa donútila vytlačiť to malé čudo,ktoré mi spôsobovalo toľko utrpenia po šiestich hodinách intenzívnej bolesti..len šiestich hodinách,lekár,ktorý sa mi na stonárni sťažoval,ako veľmi ho bolí hlava a ja som ho so suchými perami chápala a zaprisahajúc vlastnú dôstojnosť nevrešťala od bolesti,ten lekár zastonal-je to dievčatko.Tak som sa rozplakala..tak nemo mi tiekli slzy po lícach,nikdy som sa dovtedy nemusela zamýšľať nad nemým plačom..Nemo som plakala.A roztápala som sa nad tým,po kom je to moje dievčatko tak pokrčene škaredé a že som nikdy v mojom živote nevidela nič krajšie..