Maľoval, ale aj skonštruoval „žiaroruch“

Maliar, sochár, prírodovedec i technik – vynálezca Jozef Božetech Klemens pochádzal z Vrbického Huštáku, dnes súčasti Liptovského Mikuláša, kde sa narodil pravdepodobne 8. marca 1817. Drobné pochybnosti o presnosti dátumu vyplývajú z faktu, že do matriky ho zapísali až o 20 dní neskôr. Už od útleho detstva pomáhal otcovi pri výrobe sediel a kočov. Jeho výtvarný talent si všimol známy mikulášsky kultúrny činovník Gašpar Fejérpataky – Belopotocký, ktorý si ho vzal za učňa do svojej knihárskej dielni a zariadil mu štúdiá na pražskej Akadémii výtvarných umení. V Prahe popri maliarskej zručnosti zbieral aj vedomosti z prírodných a technických vied.

Po návrate na Slovensko v roku 1843 pôsobil na Orave i Šariši, zapojil sa do činnosti národného spolku Tatrín a pri tej príležitosti namaľoval portréty mnohých slovenských kultúrnych a politických dejateľov. Vo viacerých prípadoch by sme bez jeho obrazov nepoznali ich podobu. V roku 1849 sa usadil s rodinou v Liptovskom Mikuláši, kde za veno, ktoré priniesla manželka, postavil výrobňu zinkovej bieloby. Podnik nemal dlhé trvanie. Vtedy uvažoval o vysťahovaní do cárskeho Ruska, nakoniec si vlastnoručne zbil plť a zviezol sa na nej do Pešti a ďalej loďou až do Belehradu. Žena a deti sa tam však necítili dobre, preto už nasledujúci rok prijal miesto učiteľa kreslenia v Žiline, kde pôsobil sedem rokov a kde mu v roku 1861 udelili čestné občianstvo mesta. V ňom 15. januára 1858 zaznamenal a opísal ojedinelé záchvevy v zemskej kôre. Nemohol chýbať pri zrode Matice slovenskej, pre ktorú navrhol znak a výtvarne dotvoril jej stanovy. V ďalších rokoch vzdelával študentov v prírodných vedách a vo výtvarnom umení v Banskej Bystrici. V roku 1878 musel predčasne odísť do penzie.

Na Klemensovej tvorbe sa odráža klasicizmus, do ktorého sa snažil vmiešať romantické prvky, ako si vyžadovala doba, v ktorej žil. Vynikol najmä ako portrétista. Okrem iných sa zachovali jeho podobizne Andreja Sládkoviča, Michala Miloslava Hodžu, Ľudovíta Štúra alebo prírodovedca, banskobystrického profesora Andreja Kristiána Zipsera. Maľoval aj náboženské kompozície a jeho dielo patrí k ozdobám mnohých slovenských kostolov. Príkladom môžu byť chrámy v Bobrovci, Hornej Lehote na Orave, Mojtíne, Partizánskej Ľupči, Pružine, Turzovke alebo v Žiline. Otázne sú jeho kresby runových nápisov na Velestúre v Kremnických vrchoch. Niektorí bádatelia sú presvedčení o tom, že ide o ich prekreslenie z brala na papier, ale nájdu sa aj takí, ktorí tvrdia, že ich vytvoril on sám. Nuž, je to na zamyslenie, či by sa maliar jeho formátu ponížil k takémuto kroku napriek veľkej snahe o národné prebudenie.

Všímal si nové výdobytky vedy. Už počas pražských štúdií zaujala Klemensa dagerotýpia. Pokúsil sa vytvoriť vlastný ateliér, ktorý nazval „Světloobrazárna“, no ako to mnohokrát býva, aj tentoraz sa objavil známy problém – nedostatok financií. V roku 1862 zostrojil vlastný tlačiarenský stroj, ktorému dal názov „Samotlač“ a jeho nákresy poslal na výstavu do Londýna. V druhej polovici 70. rokov 19. stor. pracoval na prototype „Žiaroruchu“ – parného stroja poháňaného teplým vzduchom. Pri jeho premiestňovaní počítal s balónom naplneným splodinami stroja. Všetka námaha vyšla nazmar, keďže sa mu naň nepodarilo získať patent. Ako prírodovedec sa venoval predovšetkým botanike a geológii a v roku 1854 bol pri objavoch komerčne zaujímavých ložísk kamenného uhlia a mramoru.

Začiatkom roka sa 65-ročný Jozef Božetech Klemens ocitol v nemocnici vo viedenskom Alservorstadte. Dôvodom bol močový kameň. Napriek úsiliu lekárov sa operácia nepodarila a pacient 17. januára 1883 zomrel. Pochovali ho na Ústrednom viedenskom cintoríne, no jeho hrob bol v roku 1960 zrušený.

Maliarske diela Jozefa Božetecha Klemensa okrem kostolov nájdeme v SNG, v Národnej galérii v Prahe a v iných zbierkach. Do múzeí alebo do súkromných zbierok sa dostala aj jeho bohatá kolekcia minerálov.

Foto: WEB umenia