Máme dôverovať polícii?

Slovenskí občania dlhodobo nedôverujú polícii a nie je to nič prekvapivé. Veľká časť dnešnej generácie ľudí si pamätá z veľkej časti socialistických policajtov, na tému ktorých sa v spoločnosti len nadávalo a nie náhodou boli terčom nepreberného množstva vtipov, ktoré narážali na ich mentálnu úroveň a nebolo to neopodstatnené.  Byť policajtom bola v tej dobe viac – menej urážka a potupné povolanie pre veľkú časť spoločnosti. Veľký podiel na tom malo to, že policajti boli prisluhovačmi funkcionárov komunistickej strany a práva občanov sa posudzovali vždy v širšom kontexte a brala sa do úvahy príslušnosť ku komunistickej strane, ktorá bola zárukou iného prístupu. Občania socialistického Českoslovenka si neboli nikdy rovní v ničom a polícia bola toho neoddeliteľnou súčasťou.

Príliš nežný prechod režimu zo socialistického spôsobu života na režim, ktorý by mal zabezpečovať iné pravidlá, najmä rovnosť pred zákonom sa naplniť vôbec nepodarilo. Polícia ostala vždy príliš poplatná tomu ktorému ministrovi a politickej strane, ktorú títo ministri reprezentovali. Myslím si, že hlavným problémom tohto stavu je skutočnosť, že v polícii ostali na riadiacich miestach policajti odchovaní ešte komunistickou stranou a zmýšľanie, postupy, prístup ostali naďalej zošnurované touto železnou košeľou. Je ale smutné, že nie je vidno na konci tohto tunela žiadne svetielko, ktoré by signalizovalo nádej zmeny k lepšiemu.  Je ťažké dôverovať polícii, ktorá vtrhne do osady a zbije obuškami všetkých, ktorí sa im pripletú do cesty a policajti nabudení adrenalínom sa odventilujú na obyvateľoch. Ja nejdem skúmať, či napríklad pri týchto bitkách  tí ľudia boli nevinní alebo nie. Celé to zaklincuje počínanie polície, ktorá si je dobre vedomá toho, že plošné zbitie obyvateľov cigánskej osady je v krajine, ktorá sa ráta medzi civilizované krajiny európy neprípustné. Policajný obušok odjakživa patril a bude patriť do základnej výbavy policajta. Je ale nemysliteľné, aby tento mocenský symbol policajt používal úplne automaticky a je samozrejme potom prirodzené, že bude obviňovaný z jeho zneužívania. V normálne fungujúcej civilizovanej spoločnosti by sa policajti pred neoprávneným osočovaním bránili.  A obrana je samozrejme účinná vtedy, ak je preukazná. V dnešnej technikou nadupanej dobe mali byť napríklad kamery u policajtov dávno v prevádzke a policajti by sa ani nemusel brániť. Len by zverejnili kamerový záznam. To by bolo možné, ak by nemali maslo na hlave. Lebo zatiaľ zverejňované záznamy potvrdzujú vo väčšine policajnú brutalitu a potláčanie práv obyvateľov tejto krajiny.

Policajti dostali vďaka politikom do rúk ďalší veľmi nebezpečený mocenský nástroj a to je nosenie zbraní a ich veľmi široké možnosti použitia. Som presvedčený, že použiť zbraň voči osádkam áut, ktoré nezastavia na policajný pokyn je aktom takmer tyranie voči previnilcom. Policajti najmä v poslednom období preukazujú vysoký stupeň svojej neschopnosti civilizovaným spôsobom sa vysporiadať s páchateľmi priestupkov. Ak už táto krajina umožňuje policajtom nosiť zbrane, čo nie je v niektorých krajinách európskeho priestoru bežné,  tak musí zabezpečiť, aby policajt toto právo nemohol zneužiť alebo ho použiť v rozpore so záujmami občanov krajiny. Je predsa nemysliteľné, aby sa mohlo stať to, čo sa v tejto krajine stáva a začína byť asi pravidlom. Vodič nezastaví na pokyn policajta a policajt bez hlbšej znalosti počínania tohto človeka, začne po aute páliť ako na divokom západe. Nemá pritom ani poňatia o príčinách tohto konania. Nevie, či vodič nevezie chorého do nemocnice, zraneného, či nie je auto „unesené“ iným a vodič len nedobrovoľne plní želania niekoho iného, či je pod nátlakom, prípadne čokoľvek iné. A výsledky takejto policajnej svojvôle sa prejavujú, policajti postrelia mladé dievčiny, ktoré im nezastavia na ich pokyn a po ich dostihnutí ich ešte za odmenu postrelené, zranené dokopú. V normálnej krajine by minister už nechodil do práce vo vládnom bavoráku, ale doma rozmýšľal nad novým zamestnaním.

Dnes policajti nasadili korunu svojej neschopnosti, nekompetentnosti, nevycvičenosti, chybnému úsudku a neviem čomu všetkému. Naháňať auto s mladými ľuďmi a jedného z nich bezdôvodne zastreliť je už trochu silná káva. Najbližšie dni a týždne preukážu najmä u opozičných politických strán svoju schopnosť a pripravenosť chrániť občanov tejto krajiny inak, hlavne civilizovanejším spôsobom ako terajšia vláda, ktorá svoj postoj ku kriminálnym činom už dokázala svojim postojom a konaním voči „nášmu človeku“. A vraj sme si dnes pred zákonom rovní. Myslím si, že ani náhodou