Máme plné zuby krásnych vizualizácií
Keď si hodíte do Google „hlavná stanica vizualizácia“, hneď prvý článok hlási: Takto bude vyzerať hlavná stanica v Bratislave. Wau, nákupné centrum, administratívna budova, podzemná električková dráha a, samozrejme, krásna stanica! To bolo v roku 2013.
Ale kde je tá krásna stanica dnes, už ju zbúrali? Ale čoby, ešte ju ani nepostavili!
A zdá sa, že ani nepostavia. Keď budete googliť ďalej, zistíte, že Železnice pripravujú oveľa skromnejší projekt. Je to vlastne rekonštrukcia tohto negustiózneho skleníka z roku 1988, ktorý zahaľuje priečelie historickej budovy. Ak vezmeme, že projekt novej bratislavskej železničnej stanice a predstaničného námestia sa datuje niekde k roku 2001, potom, po doslova 15 rokoch urputného pádlovania, sme sa nepohli z miesta.
Nečudujem sa občanom, že k vizualizáciám majú veľmi odmeraný vzťah. Veď vizualizácie ich nemajú sklamať, podviesť, ale majú im ukázať: Milí občania, takto to bude vyzerať; nuž vydržte, stavebný ruch, ktorý bude znamenať pre vás určitý diskomfort, je len dočasný, odmena bude sladká, veď svoje mesto milujete…
Jasné, že mnohí z nás Bratislavu milujú, aj so svojim okolím. Ale máme plné zuby krásnych vizualizácií, z ktorých sa nakoniec vykľuje bezzubá starena s kosou. A takáto bezzubá starena s kosou je naša hlavná stanica. Ak by sa mala Bratislava posudzovať len podľa vlakových, autobusových a bohužiaľ ešte aj prístavných brán, sme totálny zapadákov, tretí svet, diera…
Začítal som sa teda do problémov, ktoré zabránili premeniť krásnu vizualizáciu na realitu. A už sa to na mňa sypalo – zlí poslední dvaja primátori, zlá zmluva, zlí mestskí poslanci, zlý investor, ktorý nepreložil ani slamku, ale hrozí žalobami, slovom, všetko zlé…
Že vraj všetko zlé je na niečo dobré. V prípade železničnej stanice však platí: Všetko zlé je všetko zlé. Bodka. Stanica je pomníkom neschopnosti prijímať riešenia vo verejnom záujme. Zlyhala samospráva, zlyhal štát, zlyhal súkromník. To je tak, keď sa stretnú nad jednou krásnou vizualizáciou nepovolané osoby – Pat a Mat. Alebo podvodníci?
Teší tento staničný krach vôbec niekoho? Ani bezdomovcov by nemal. Veď im sľubovali civilizovanejšie útočisko, ako vlhké predstaničné kúty, kde im dobrú noc dáva bezzubá starena s kosou.
Kľúčovými hráčmi v tejto tragikomédií sú mesto, ministerstvo dopravy, ŽSR. Hneď zajtra bežím na lampáreň so žiadosťou, aby konali profesionálne a do roku 2020 mala Bratislava hlavnú vlakovú stanicu ako civilizované hlavné mesto štátu, ktorý je členom EÚ i OECD.
Ale vážne: Prekliata zmluva s investorom končí za pár dní. Stôl bude dosť čistý na lepšie riešenie, ako je rekonštrukcia toho komunistického skleníkového provizória. To treba zbúrať. A postaviť niečo, niečo…krásne, harmóniu starého s novým. Obchodnú zónu, služby, kino, fitness centrum, relax, podzemnú električku, parkovisko, parčík… V prvej fáze aspoň zveľadiť predstaničné námestie.
Och, áno, zase to bude chcieť novú vizualizáciu!
