Máme vládu, akú si zaslúžime. Ale ako to zmeniť?
Keď voličom Smeru o niekom poviete, že klame a kradne, je to akoby ste liberálom povedali, že je rozvedený a nechodí do kostola. Ak chceš, aby ti nevládol zlodej, tak prestaň kradnúť.
Aj v týchto voľbách si opäť zvolíme takých politikov, akými sme my sami. V tomto zúfalstve ma utešuje fakt, že je tu tak, ako to väčšina ľudí chce, hoci si to neprizná.
Generácia voličov Smeru vyrastala v hesle: „Kto neokráda štát, okráda vlastnú rodinu“ a v časoch, kedy riešiť veci „po známosti“ bolo úplne normálne. Generácia, ktorá bola naučená hovoriť to, čo sa hovoriť malo, aj keď bolo jasné, že to nie je pravda.
Keď teda človeku, ktorí vyrastal v takejto dobe poviete, že jeho predstaviteľ kradne, klame a podporuje korupciu, je to asi také argument, ako keď liberálovi poviete, že jeho zástupca je rozvedený a nechodí do kostola. Nič to neznamená, lebo to je normálne.
To, čo má väčšina Slovákov spoločné je, že hľadajú najjednoduchšiu cestu, ako získať nejaké výhody pre seba. Prekvapuje ma, ako veľa aj vzdelaných a rozhľadených ľudí zo všetkých strán politického spektra sa v prvom rade pýta: „Čo z toho budem mať ja?“ Takto riadený systém zmení smerovanie len vtedy, keď už je veľmi zle a nie je jasné, či ho zmení k lepšiemu.
Je naivné myslieť si, že človek, ktorý myslí v prvom rade na seba, bude voliť politika, ktorý bude myslieť na iných. Ak si sám klamár, budeš voliť klamára. Ak si vo vnútri zlodej, zvolíš zlodeja. Ak si sám poslušný, bude ti vadiť sloboda iných. Ak chceš, aby ti nevládol zlodej, tak prestaň kradnúť. Ak chceš počuť pravdu, tak prestaň klamať. Ak chceš získať, dávaj.
Preto si veľmi vážim precedens, ktorý spravila strana SAS tým, keď tzv. „položila vládu.“ Že čo s tým dokázali? Ukázali že princíp a sľub môže byť dôležitejší ako moc a výhody. V ústave sa vraj hlásime ku kresťanstvu a najväčší guru kresťanov spravil to isté. Slobodného človeka proste nepodplatíš.
Ak chceme zlepšiť slovensko, musíme zmeniť voličov a to sa dá jedine pozitívnymi – ideálne vlastnými – príkladmi toho, kde človek zvolil ťažšiu, hoci pre neho nevýhodnú cestu, aby sa zachoval správne (podľa svojej morálky). Preto si mimoriadne vážim napr. projekt Biela vrana (a posielam im 2%).
Na záver sa inšpirujem kamošom Filipom: Najväčšia „škodná“ nie sú tí, ktorí povedia: „V čele vlády chcem zlodeja a klamára“, ale tí, ktorí povedia: „Je mi to jedno“ a tak umožnia zlu vládnuť.
