Denník N

Mario z Donecka píše prezidentovi

Záporožci kedysi písali list tureckému sultánovi. Mário napísal slovenskému prezidentovi. Zdanlivo podobne junácky odvážne. Ale iba zdanlivo. Záporožci sa chlapsky a bujaro chvastali, Mário iba úboho klamal.

Rozprávkar Mário

Mário, ktorý je podľa informácii z tlače údajne „autičkár, zlodej a násilník“ a podľa vlastnej interpretácie „Телохранитель“ (bodygard), sa ani tentoraz nezaprel. Prezidentovi píše: „Od 17.6.2015 pôsobím ako humanitárny dobrovoľník v Luhansku a Donecku …“ Mário zrejme zabudol nielen na ľudovú múdrosť, že lož má krátke nohy, ale aj na svoje rozhovory pre tamojšie médiá, v ktorých tvrdil niečo úplne iné. Nebude na škodu pripomenúť mu čo tam porozprával.

Máriov rozhovor pre spriatelené médium

9. októbra 2015 v rozhovore pre Украйина.ру povedal: „Когда я на Youtube посмотрел, что сделали укронацисты в Одессе с людьми, я поехал в Луганск. Это было в июне 2014 года. В ЛНР воевал в прошлом году.“„Keď som na YouTube videl čo urobili s ľuďmi ukronacisti v Odese, odišiel som do Luhanska. Bolo to v júni 2014. V Luhanskej ľudovej republike som bojoval minulý rok. Потом приехали друзья-ополченцы и взяли нас с собой. Были у Мозгового в Алчевске.Potom prišli bratia opolčenci a vzali nás zo sebou. Boli sme u Mozgového v Alčevsku“ (Ide o brigádu „Prízrak“, vodcu Luhanských povstalcov, Alexeja Mozgového, o ktorej Mário hovoril aj v rozhovore pre завтра.)

V brigáde Prízrak u Alexeja Mozgového

Mozgového Reitman pochválil a povedal, že keby Mozgovoj nebol zahynul, bol by tam bojoval aj naďalej. Na otázku ako dlho tam bol, odpovedal: „Два месяца. В одном бою я стрелял по укропскому БТР из «Мухи», но меня ранил снайпер.“Dva mesiace. V jednom boji som strieľal na ukrajinské obrnené vozidlo z „Muchy“ (ide o pancierovku RPG-18, 64 mm), no poranil ma snajper.“ (Streľba z panzerfaustu, rovnako ako z granátometu, podľa Mária zrejme patrí k typickým činnostiam humanitárnych pracovníkov.) Podľa oficiálnych záznamov k jeho zraneniu došlo 26.8.2014 pri Fedorivke a bol hospitalizovaný v Roveňkách. 31. augusta ho previezli do Novošachtinska v Rostovskej oblasti v Rusku. Podľa jeho slov ho z nemocnice prepustili 19. septembra 2014 a údajne sa vrátil na Slovensko, kde sa ďalej liečil.

Návrat do Donecka

Na otázku, kedy sa vrátil na Ukrajinu, odpovedal „Я снова здесь с 14 июля 2015 года. Пока буду жив — буду здесь.Som tu od 14.júla 2015. Kým budem živý – budem tu.“ Hoci v liste prezidentovi tvrdí, že je v Donecku ako humanitárny pracovník, v rozhovore hovorí o svojom zaradení v Donecku opäť niečo úplne iné „Мы занимаемся артиллерийской разведкой.Robíme delostreleckú rozviedku“. Začul som však, že istý operenec z Donecka, čvirikal niečo o tom, že pre Máriovu prílišnú náklonnosť k vodke jeho kariéra v rozviedke skončila.

Jadro pudla

O čo ide Mariovi, dokumentuje pokračovanie listu. O nič menšie ako o povolenie „pridružiť sa k oficiálnym zložkám armády Doneckej ľudovej republiky. ..Z dôvodu poskytnúť pomoc a ochrániť životy množstva utečencov pred fašistickými teroristickými oddielmi bojujúcimi proti riadnej armáde Doneckej ľudovej republiky.“

Ako Mariovi sklaplo naprázdno

odpovedi Mariovi Vojenská kancelária prezidenta SR vysvetlila, že takáto žiadosť sa v zmysle zákona podáva prostredníctvom okresného úradu v sídle kraja a bol mu vysvetlený celý následný postup. Ďalej Mariovi nezabudli pripomenúť, že za službu bez povolenia v cudzom vojsku mu hrozí trest odňatia slobody na dva až osem rokov a skutočnosť, že tzv. Donecká ľudová republika nie je subjektom medzinárodného práva, Slovensko ju neuznáva rovnako ako jej ozbrojené sily, a preto mu nie je možné udeliť požadované povolenie.

Vážený pán viciš!

Mnohí si snáď pamätajú známu Lasicovu scénku ako píše list vicišpánovi. Aj to, ako pôvodné oslovenie „Vážený pán, vicišpán!“, pozmenil na „Vážený pán viciš!“ s odôvodnením, „Nebudeme poklonkovať!“. Zrejme niečo podobné si pomyslel aj Mário a odpovedal, ako sa povie, k veci. „V plnej miere rešpektujem slobodu názoru p. prezidenta Andreja Kisku ktorá je verejne známa ako sympatia s kyjevskou profašistickou juntou.“ ďalej uviedol „Ozbrojené sily Doneckej ľudovej republiky sú medzinárodne uznaním subjektom práva ako povstalci. Toto uznanie prebehlo v rámci Minských rokovaných…“ Opäť zopakoval tvrdenie, že neslúži, ale iba plánuje slúžiť v cudzom vojsku a podčiarkol „výsostne humanitárny charakter svojej práce“. A zaklincoval to ako sa patrí „Celý civilizovaný svet viazaný autoritou medzinárodného práva vníma tento rozdiel. Iba Spojené štáty sú ako legitímny vojenský cieľ schopné vnímať aj nemocnicu.“

Na záver možno iba konštatovať, že ak v prípade písania listu sultánovi sa bavili záporožskí kozáci, v tomto prípade sa pobavil skôr adresát a spolu s ním my ostatní.

Poznámka: Všetky citácie zo vzácnych dokumentov Mária R. som ponechal v pôvodnej podobe.

Môj starší blog v ktorom je reč aj o Máriovi si môžete prečítať tu.

Fotografická príloha

Mário v plnom „humanitárnom nasadení,“ zdroj tu

Mario Reitman

Mário s kamarátom ako „humanitárny dobrovoľník“, zdroj tuReitman

„Humanitárni“ dobrovoľníci Štefan Potocký, Michal Böhm a Mário Reitman. zdroj tuspojené
Ranený Mário v Novošachtinskej nemocnici. V súvislosti s jeho tvrdením, že na Ukrajine bojuje proti fašizmu, sú zaujímavé najmä runy SS na ľavej strane jeho hrudníka. Zdroj tuReitman ranený
Záznam o zranení, zdroj tuRetman zranený
Mário v čase keď poskytol rozhovor Украйина.ру, zdroj tuReit
Znak Máriovho bojového oddielu Republikánskej gardy, zdroj tuReitman nášivka

Mário s kamarátom

r-16-2-16

Mário šliape po ukrajinskej zástave, ktorú nazýva handrou.

r-10-4-16

Máriov list prezidentovi, zdroj tuReitman žiadosť

Odpoveď z vojenskej kancelárie prezidenta republiky, zdroj tu

odpoveďMáriovo vyjadrenie k zamietnutiu žiadosti, zdroj tu

Reitman odp prezDoplnené  18.1.2o16. Reitman pri obžalobe samozvaného ambasádora Novorossije, Mariána Farkaša, priznáva, že slúži v „armáde DNR“, zdroj tu

reit výzvaDoplnené 24.2.2016

Reit 23.2.2016

 

 

Teraz najčítanejšie

Ján Benčík

Nakoľko mi nie sú ľahostajné pomery na Slovensku, píšem na webe Denníka N blogy o tom, čo považujem za nebezpečné. Píšem o konšpirátoroch, kremeľských trolloch, pravicových aj ľavicových antiliberálnych extrémistoch. Niektorí ľudia ma za to majú úprimne radi, iní ma rovnako úprimne nenávidia. A niektorí sa mi dokonca vyhrážajú. Beriem to ako niečo, čo súvisí s tým, čo robím.