Martin Ciel – Film a politika – Ideológia a propaganda v slovenskom filme 1939 – 1989

Martin Ciel napísal čítavú monografiu, v ktorej analyzuje filmy z tohto obdobia, nasiaknuté ideológiou fašizmu alebo komunizmu. Nasiaknuté skrz naskrz, niekedy viac, niekedy menej, čo priamo záviselo od momentálnej politickej tvrdosti režimu voči svojím obyvateľom. Niekedy oponenti mizli v komínoch, niekedy sa strieľali alebo vešali, niekedy ich roztrhali psy, niekedy skončili v uránových baniach, kde ako otroci ťažili palivo do atómových bômb.^[1] Niekedy sa zavreli na desaťročie na samotku, kde ich týrali. A niekedy režim svojich obyvateľov „len“ prepustil z práce a prinútil ich pracovať tam, kde nechceli. Ako sociálny balíček k tomu ich deti nemohli ísť na vysokú školu a stali sa z nich napríklad baníci alebo umývači výkladov. K tomu všetkému nám Slovenský štát, ľudovo demokratická ČSR a ČSSR púšťali filmy, ktoré nás mali presvedčiť o tom, že sa máme najlepšie na svete a iná cesta nie je.

V úvode knihy sa stretávame s filmom Kapitán Dabač, ktorý režimu poslúžil na to, aby bolo SNP 100% sprivatizované komunistami a ostatné skupiny, ktoré sa takisto zúčastnili odboja boli vymazané z kolektívnej pamäte národa. Tak 15 000 až 17 000 partizánov vytlačilo londýnsky odboj a vyše 60 000 slovenských vojakov.^[2]

„Politika so svojou ideológiou vstupuje do umenia a ovplyvňuje ho už stáročia.“^[3]

,,Propaganda má za cieľ učiť, čo si majú ľudia myslieť – na rozdiel od vzdelávania, ktoré ma za cieľ učiť, ako myslieť.“^[3]

,,Propaganda má perspektívu adresáta zúžiť, vzdelanie rozšíriť.“^[3]

Účinná propaganda je vtedy, keď adresát nevie, že ide o propagandu, ako poslucháči Slobodného vysielača alebo čitatelia ,,alternatívnych“ webových ,,médií“ ako sú obľúbené Hlavné správy. Joseph Goebbels by si dnes mastil ruky. Terajšia propaganda je natoľko úspešná, že jej obeť si myslí, že obeťami sú iní a ona jediná s jej spoločenstvom odolala všetkým jej nástrahám.

Za boha! Za národ! 14.3.1939 vyhlasuje Snem Slovenskej krajiny Slovenský štát. Vo vyhlásení sa zdôrazňuje udržanie slovenského národa v priestore, ktorý mu určil Boh.^[4] Už o pár mesiacov 7.11.1939 je zakázaných 60 filmov.^[5] Češi sú posielaní do Prahy (Češi peši do Prahy!).^[6] V roku 1941 sa rozbieha intenzívna protižidovská propaganda (dnes má obdobu protiimigrantskej alebo protirómskej). Dobový film slúži tomuto cieľu. Podľa M. Zlámala v článku Film v službe národa z roku 1941, by mal film vytvoriť ,,nového človeka“ so ,,silnou vôľou“ uvedomelého a ,,zušľachteného“ Slováka.^[7] Slovák bol v ich očiach unikátny tvor, stredoeurópsky Übermensch a za všetko zlo sveta mohli iní (Rusi a Židia). Dnes Rusov vymenili Američania a Židia ostali.

Za boha! Za národ! Láska k národu a viera v Boha, boli najvyššie hodnoty a mali sa nemilosrdne presadzovať.^[8] ,,Milosrdenstvo narúša poriadok vecí, pretože umožňuje množiť sa slabým.“^[8] Pekné dievča v kroji, zástavy a hrady, oslavy a prehliadky, prezident Tiso a jasajúce davy v Bratislave, továrne a roľníci, pochodujúca armádna jednotka.^[9] V knihe je veľa zaujímavých opisov, obrazov z dobovej tvorby, vytrhujem ich z kontextu, bez vysvetlenia ich nechávam prúdiť, obraz za obrazom, vetu za vetou. Uniforma gardy bola čierna a jej súčasťou bola dýka a čierne jazdecké čižmy. Jej nosenie symbolizovalo roduvernosť. Ľudia tlieskajú a ručia.^[10] ,,Slovenská armáda, pýcha národa na pochode!“^[11] V Tukovej pracovni visí Ježiš Kristus.^[12] Slovenský štát sa stal partnerom vojensko-politického zoskupenia Os Berlín – Rím – Tokio. Davy Slovákov v krojoch, v pracovných odevoch či v civile tu zdravia nacistickým pozdravom Tisa, obklopeného uniformami.^[13] Je vojna, treba bojovať a treba pracovať!^[14] Útočiaci slovenskí vojaci, ranení slovenskí vojaci. Vojaci bez nôh, bez rúk, nahý na poli bez uniformy. Vojaci ich môžu šibať po zadku, dievky sa chichocú, rozdávajú vojakom vajíčka a pálenku v litrových fľašiach.^[15] Majstrovské dielo nemeckého zbrojného priemyslu: Tiger. Nie je zviera v zoo, ale tank. Boje na južnom Pacifiku. Nemecké ponorky na Južnom Atlantiku.^[16] Divák vidí v detailnom zábere mačiatko, ktoré ruka v uniforme vyslobodzuje z debničky delostreleckých granátov.^[17] Boje v zime a v snehu. A napokon mariupolský prístav. Slovenskí vojaci sú pri mori.^[18] To, čo sa nepodarilo Putinovi, sa podarilo nám so súčinnosťou Tretej ríše.

1948 – prišiel komunizmus so svojím novým človekom a novým naratívom. ,,Rozprávkový šťastný koniec bol zaručený, pretože komunistická ideológia vo všeobecnosti iný ani nepripúšťala.“^[19]

Martin Ciel napísal hodnotnú monografiu, ktorá nám pomôže viac pochopiť obdobie v rokoch 1939 až 1989. Vôbec som sa nedotkol Cielovej dekonštrukcie jednotlivých dobových propagánd na čom je postavená celá kniha. Ani som nespomenul všetky zákutia, ktorým sa venoval. Len som vybral určité opisy scén, ktoré sa môžu človeku s trochou predstavivosti premietnuť na sietnicu oka.

Text bol neskôr publikovaný v spoločenskej revue Přítomnost.

Referencie:
1. s. 9

2. s. 13

3. s. 14
4. s. 17
5. s. 18
6. s. 21
7. s. 25
8. s. 29
9. s. 30
10. s. 32
11. s. 33
12. s. 34
13. s. 37
14. s. 38
15. s. 39
16. s. 43
17. s. 47
18. s. 48
19. s. 54