Denník N

Masarykov průšvih I.

V poslednom blogu som sľúbil, že sa pozriem na pravdivosť článku, ktorú uviedol Denník N o Masarykovi

Tomáš Kolár vyštudoval Medzinárodné vzťahy a Európske štúdiá na Masarykovej univerzite v Brne. Bol súčasťou projektu Demagog.sk, počas štúdia spolupracoval s českým think-tankom Evropské hodnoty. Okrem žurnalistiky sa venuje prekladateľstvu.

Autor je teda ovplyvnený českým nacionalizmom a najmä tým, že študoval školu nesúcu Masarykove meno a následnú kariéru má priamočiaro jednostrannú.

Článok je kompilátom toho, čo autor našiel na internete lidovky. cz a ČT24

Rozoberme hneď prvú vetu a aký význam má slovo štátnik:

je veľký rozdiel medzi politikom a štátnikom. Politik, napríklad, je človek, ktorý myslí na nasledujúce voľby; zatiaľ čo štátnik myslí na nasledujúcu generáciu. Politik rozmýšľa nad úspechom jeho strany, štátnik nad dobrom krajiny. Politik si želá ustanoviť to či tamto opatrenie, štátnik chce zaviesť tento či tamten princíp. Nuž a napokon, štátnik chce viesť; zatiaľ čo politik sa uspokojí s tým, že je unášaný prúdom.“americký teológ a spisovateľ James Freeman Clarke v eseji Wanted,

Problém je, že či Masaryk rozmýšľal nad dobrom krajiny alebo českého národa v hraniciach českého kráľovstva? Ak by to tak bolo, prečo porušil clevelandskú a pittsburskú dohodu? Ak by bol štátnik a demokrat, predsa by nevytvoril silný centralistický štát založený na národnom čechoslovianskom princípe, teda kde vedúcu úlohu hrá jazykový český národ, kde bolo len otázkou času kedy sa rozpadne. Presný opak Aristotelovho pojatia demokracie založeného na Polis(mesto alebo obce) a prirodzeným vývojom uvoľňovania moci od kráľov na nižšie stupne šľachty, žúp najmä na Slovensku či teda všeobecne v Uhrách, trvajúcich 1000 rokov. Poukazujem napríklad na Spišský komitát, kde boli úradné dve reči. Ak si myslíte, že to boli slovenčina a maďarčina, tak ste na omyle. Boli to slovenčina a nemčina. Uhorsko malo svojím zriadením bližšie k Aristotelovej demokracii ako československý štát. Masaryk to sám predvídal a bol proti tomuto všetkému, jeho názorový obrat začal po afére Karela Švihy, ktorého sa Masaryk vytrvalo zastával. Pôvod slova průšvih jej od Švihovho priezviska. Šviha totiž prehral súd s Národními listami o tom, že je konfident rakúskej polície. Nie je dôležité či to bolo preto, že to bola hra mladočechov o diskreditáciu alebo to, že Masaryk sa živil ako informátor rakúskej polície, a teda mal inštrukcie od rakúskej polície aby zachránil Švihovu povesť, ale ako to v tom čase politicky na verejnosti vyzeralo. Masaryk sa prepadol do politickej bezvýznamnosti ibaže to je taký moment aký udáva Peter Pithart v dokumente Mečiar: snaha pomstít se, ve vás vybudí takovou sílu, že to stačí na to aby ste vyhrál voľby. Inak povedané idú bokom preč všetky zásady.

Ja by som to prirovnal k Ficovi, ktorý rovnako z pomsty SDĽ, že nedostal žiadny post odišiel a tam nastal takisto zásadný obrat, že Fico začal hovoriť všetkým, čo chcú počuť alebo Tomio Okamura, ktorého vyhodila strana Úsvit.

V každom prípade je potrebné uviesť, že Masaryk bol platonista aj promoval s filozofickou prácou o Platónovi, čo sa označuje ako protokomunizmus a keď sa pozriete na to ako bol štát usporiadaný, je vidieť, že sa jednalo o kamuflovanú demokraciu s výraznými monarchistickými prvkami. Na jednej strane vravel, že demokracie potrebuje demokraty, ale zároveň hovoril spolu s Benešom o vláde filozofov vládnucich na základe vedeckých faktov, čo teda nie je demokratický systém, ale platonistický čiže od začiatku nevedomky smerovali ku komunizmu, ktorý pri každej možnej príležitosti obhajovali.  Až do roku 1921 Beneš a Masaryk riadili hospodárstvo centrálne a v spolupôsobení deflačnej politiky Aloisa Rašína viedli hospodárstvo, tak, že v obchodoch nebolo biele pečivo. Socialistický experiment skončil po troch rokoch v troskách.

Krystlík dobre poukazuje, že ak platí výrok Abrahama Lincolna, že demokracie je vláda väčšiny ľudu v záujme všetkého ľudu, tak vláda jednej štátotvornej národnosti nad ostatnými siedmimi a len v záujme českej národnosti, demokracia nemohla byť. Je však pravda, že individuálne mali v ústave práva všetci rovnaké, a to aj volebné právo. Český národ bez Slovákov nemal väčšinu v štáte a vo vlastnej časti vôbec, preto vytvorili novú národnosť židovskú, keďže väčšina z nich bola nemeckého pôvodu, tak papierovo zmenšil počet nemeckej 3,5 miliónovej menšiny o 180 tisíc na 3,3 mil. Toto malo neskôr za protektorátu práve naopak neblahý následok.

Vedľajším produktom vzniku multikultúrneho Československa bol vznik dvoch pravých národných štátov Maďarska a Rakúska a vplyvom českého nacionalizmu pretvorenie Weimarskej republiky na národne sociálny štát. Kultúrne obohacovanie prebieha v oboch smeroch ako v pozitívnom, tak aj v negatívnom.

Multikultúrnosť českých zemí sa paradoxne dobre vysvetľuje na Masarykovom pôvode. Jeho matka moraváčka nehovorila česky, ale po nemecky, otec Masárik pôvodne Maszárik, čo dokladá Masarykovo aj pôvodné meno Thomas Johan Masárik aj keď pravdivejšie by bolo, keby to bolo Tamás, pretože T.G. Masaryk vedel po maďarsky a nakoniec fakt, že sa so ženou už požehnanom stave prvý krát videli až v svadobný deň, biologickým otcom teda nemohol byť.  Wiki: Na prelome rokov 2016 a 2017 mala prebehnúť analýza DNA Masarykových príbuzných, ktorá by vyvrátila nebo potvrdila domnienku o jeho príbuznosti s Františkem Josefem I.[14] alebo statkára Redlicha. Výskum bol však pozastavený na žiadosť pravnučky Charlotty Kotíkové.[15]

Masaryk napriek deklarovanému slovanstvu snahy Chorvátov o autonómiu v rámci rakúsko-uhorska potápal a viacej podporoval srbských politikov, pretože tí takisto usilovali o odtrhnutie z monarchie. Masaryk tak má podiel na 1. svetovej vojne a jej pokračovaní v roku 1916, keď propagandou vytváral obraz Rakúsko-Uhorska ako tyranského režimu a neskôr vytvorenia Juhoslovanského kráľovstva a koniec koncov srbo-chorvátskych vojen v 90. rokoch. Masaryk sa zásadnou mierou zaslúžil o nepotlačenie bolševickej revolúcie, totiž práve dobe, keď ho Briti vyslali do Ruska aby Rusi pokračovali vo vojne s Nemeckom, skupina slabo vyzbrojených robotníkov o počte 5000 zahájila bolševickú revolúciu, ktorú financovalo Nemecko a obchodné kruhy, teda proti bielej armáde. Pripomeňme, že sa vždy zdôrazňovalo, že českí a slovanskí branci v rakúsko-uhorskej armáde prebiehali na druhú stranu aby bojovali za oslobodenie po boku bielej armády, čiže sme boli spojenci a dobre vyzbrojené československé légie, pretože spadali pod Francúzku armádu, by mohli potlačiť vzburu kedykoľvek a tiež je potrebné zdôrazniť, že Rusko bolo súčasťou dohodových mocností. Možno ste zaznamenali vo filme Kolčak jeho posledné slová: „Nemal som veriť čechosabaki.“ V roku 1918, povedal spojencom, že sa bolševikov nebojí, Bolševická vláda jest demokratická a socialistická. Dôležitá otázka je prečo to neurobil? Mocnosti považovali Rakúsko-Uhorsko za vankúš proti expanzii Ruska a zas nemohli dovoliť aby Nemecko malo priveľký vplyv. Ibaže tu vstupuje do úlohy Francúzky odpor k monarchiám. Masarykovi z toho vypadlo len jedno ak chce aby vznikli národné štáty z Rakúsko-Uhorskej monarchie, musí sa stať Rusko bezvýznamnou silou, a to sa dá len tak, pokiaľ sa bude Rusko neustále zmietať v občianskej vojne a československé légie neskôr začali rabovať ruský zlatý poklad, ktorý mali paradoxne strážiť. Irkutská revolučná vláda sľúbila za vydanie Kolčaka nerušený odchod na východ(Zubov 2014)

Na druhú stranu fronty prebehol aj Karel Čapek, ktorého zážitky s kamarátom poslúžili ako predloha knihy Vojaka Švejka. Karel Čapek bol neskôr Masarykov dvorný informátor a po nástupe Hitlera k moci nabádal Beneša k fašistickému štátu po talianskom vzore. Možno očakávate, že demokrat Beneš to odmietol, ale nebola to ani demokracia ani fašizmus, bolo to niečo medzi tým. Beneš dosiahol, že parlament sa od roku 1936 nestretával a vydal tzv. dočasný zmocňovací zákon, ktorý umožnil vláde vydávať zákony bez parlamentu a tento stav trval až do protektorátu. Napriek tomu, že štát mal od začiatku pod kontrolou spolky a združenia, čo urobil takisto Hitler po nástupe k moci, pre utekajúcich židov to ešte bol ostrovček skôr humanity a slobody ako demokracie a pre sudetských Nemcov bol návrat do Nemecka po Mníchove 1938 prestup z dažďa pod odkvap, lebo Hitler im spolky, cez 2000, zrušil úplne. Každopádne Weimarská republika bola väčšou demokraciou.

Je tam určitá analógia s oddielmi SA. Navrátilí legionári mali prednosť v obsadzovaní miest v štátnych úradoch, a to aj na Slovensku, či v Chebsku napriek tomu, že Cheb tvorili takmer 100 % Nemci.

Masaryk s Benešom tak vytvorili predlohu ako ovládnuť štát veteránmi z vojny. Ak si všimnete, každý diktátor sa ospravedlňuje, že tú metódu najprv použili demokratické štáty. Sokoli mali takisto prednosť a všimnite si ako často sa vyskytujú v českých filmoch.

V článku sa píše, že Masaryk založil československú národnú radu, čo teda nie  je pravda, v skutočnosti sa volala Národní rada zemí českých. Vysvetlenie tu.

Masaryk  sa vždy vydával za morálnu autoritu, ale činmi bol skôr machiavelista. Napríklad aby získal sympatie USA pre vznik Československa, povedal na návšteve v USA verejne, že jeho manželku s deťmi v monarchii popravili. Vzápätí sa dozvedel, že manželka čaká na nástupišti rozhodnutá odísť za ním. Poslal telegram, že za žiadnych okolností nesmie nastúpiť do vlaku.

V tom videu napríklad hovorí, že parlament si nemôže odhlasovať čo je pravda, no ale nerobilo mu problém uzákoniť zákon na ochranu republiky a nekritizovateľnosti prezidenta, za čo mohol ísť človek do väzenia.

V preambule stojí My, národ Československý, chtějíce upevniti dokonalou jednotu národa,

Kde sú ostatné menšiny a slovné spojenie dokonalá jednota národa vyjadruje ako bude s ostatnými menšinami do budúcna naložené. To je podobné ako keď Karadžič hovoril o vytvorení homogénneho národa. Výsledok bol asi 250-tisíc zabitých Nemcov po tzv. vyhnání po druhej svetovej vojne. To, že sudetskí Nemci Čechy nezradili dokladá, že pri mobilizácii ich zo záloh nastúpilo cez 80 %. Henleinove autonomistické prvky išlo bez problémov splniť ibaže to by bola demokracia založená na kantónoch, a tým menej moci. Beneš s Masarykom neoklamali len Nemcov a Slovákov, ale aj občanov podkarpatskej Rusi, ktorým sľúbili zachovanie regionálneho parlamentu, čo im ihneď potom zrušili.

V jednom mal pravdu, štát vzniká a padá na ideách, na ktorých vznikol. Idea čechoslovakizmu je to, na čom štát padal a Hitler toho využil.

Teraz najčítanejšie