Denník N

Matovičov experiment

O Igorovi Matovičovi sa dá povedať hocičo, len nie, že je nudný a konformný.

Spolu s Alojzom Hlinom patria medzi dvorných bláznov slovenskej politiky. Majú síce rozumné názory, ktoré sa neboja otvorene povedať svojim politickým súperom, to je však jediné, čo sa im zatiaľ podarilo. Je to spôsobené jednak tým, že ako zástupcovia opozície nemajú proti Smeru žiadnu šancu svoje myšlienky a možno i návrhy zákonov presadiť a jednak tým, že nemajú ani viditeľný záujem robiť serióznu politiku.

Matovičov nový nápad dať pri najbližších voľbách šancu nepolitickým kandidátom nie je ani nový a nie je to v podstate už ani nápad. Je to recyklovaný produkt z minulých volieb. Už aj v minulosti sa o niečo také pokúšal a chvíľu to vyzeralo ako pomerne dobrá myšlienka. Na kandidátke mal známych ľudí, politikov i takých, ktorí nemali s politikou dovtedy nič spoločné, keď prišiel so šialeným návrhom, aby sa podrobili testu na detektore lží. Niektorí sa zľakli, a zdôvodňujúc svoje rozhodnutie stratou dôvery odstúpili z kandidátky. Niektorých to len jednoducho urazilo, či naštvalo, a tak odstúpili tiež.

Po tomto odchode nezostávalo Matovičovi nič iné, len ísť do volieb s tým, čo mu zostalo a zostal mu teda skutočne poriadny výkvet, ako neúspešná kandidátka na prezidenta a osoba žijúca z vesmírnej energie Mezenská, a Kuffa so Škripekom, ktorí sa viac než životnou úrovňou a problémami Slovenska zaoberali homosexuálmi a erotickými časopismi. Všetci vieme, o čom sa sníva hladnému prasaťu…

Nech si o Matovičovi však myslíme hocičo, jedno sa mu uprieť nedá. Už dávno pochopil, že ľudia majú plné zuby „tradičných a starých politikov“ a že chcú vidieť nové, neopozerané tváre. To sa ukazuje čoraz častejšie a jedným, i keď nie zrovna najšťastnejším a najžiarivejším príkladom skvelej voľby, je banskobystrický župan a fašista Kotleba. Omnoho lepšie volila Trnava, keď si do jej čela ľudia zvolili nezávislého Petra Bročka a úplne najkrajšie je vidieť, že ľudia majú dosť politikov, na voľbe prezidenta, keď Andrej Kiska bez veľkých problémov prevalcoval Roberta Fica. Tomu nepomohlo ani to, že sa na niekoľko dní zmenil na komunistu, katolíka, anarchistu, homosexuála, Róma a supermana v jednom. Možno mal skúsiť scientologistu.

Matovič sa zrejme sa do parlamentu dostane, keďže zatiaľ nič zásadné nedomrvil. Pravda je síce taká, že ani veľmi nemal ako, celý ten jeho cirkus bol už keď nie užitočný, tak aspoň niekedy pomerne zábavný. To ľudia potrebujú. Zábavu. Chlieb a hry. Zmenu. Bude zaujímavé sledovať, či sa mu podarí získať na svoju kandidátku niekoho, kto mu ešte uverí, kto bude mať záujem s ním spolupracovať. Ako sa už viacerí mohli presvedčiť na vlastnej koži, ťahať sa s ním za prsty sa nevypláca. Zdalo by sa, že je tímový hráč a najlepší „nahrávač“ na slovenskej politickej scéne, avšak on každú „nahrávku“ využíva proti svojim súperom a niekedy i „priateľom“ a spolupracovníkom. Matovič je jednoducho nezvládnuteľná a samostatná jednotka.

Ak sa však ešte nájdu múdri, vzdelaní, rozumní ľudia, odborníci vo svojich oblastiach, takí ktorí sa nebudú báť podať si s Matovičom ruky a budú sa snažiť posunúť Slovensko vpred bude to len dobre. Nebude potom nutné spoliehať sa len na tých starých a „osvedčených“, ale voliči budú mať na výber z nových odborne zdatných ľudí, ktorí by mohli na Slovensko priniesť nielen tu zábavu a hry, ale aj chlieb a zmenu. Treba len dúfať, že tento jeho druhýkrát opakovaný experiment dopadne lepšie než ten prvý a neskončí sa, skôr než sa začne.

Teraz najčítanejšie