MDD v Rači: Cintorín na školskom dvore

Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislavy schválilo vo štvrtok (28. mája 2015) odpredaj časti pozemku cintorína vo Vrakuni ministerstvu vnútra za účelom vybudovania tureckého vojenského cintorína a pamätníka. A pribalilo k tomu kúpu iného pozemku od ministerstva vnútra na účely rozšírenia cintorína v Rači.

Voči navrhovanej transakcii sa medzi poslancami zastupiteľstva objavili výhrady dvoch typov. Časť poslancov mala zrejme problém už so samotným umiestnením pamätníka moslimskej krajiny z dôvodov takpovediac ideových. Iná časť sa pozastavovala nad spôsobom a okolnosťami predkladania uvedeného materiálu. Patril som k tej druhej skupine, lebo niektoré okolnosti sa mi zdali naozaj zvláštne. A niektoré ešte zvláštnejšie okolnosti sa vynorili až dodatočne.

Utajení Turci na Slovensku

Ak sa pýtate, pamiatku akých tureckých vojakov, ktorí bojovali a padli na území Slovenska, si ide pamätník určiť a ako prvé vás napadnú výboje Osmanskej ríše v 16. storočí, budete na omyle. Pamätník si má uctiť pamiatku tureckých vojakov, ktorí zahynuli počas prvej svetovej vojny. Nepadli síce priamo na Slovensku, ale bojovali na východnom fronte a sú pochovaní na Slovensku. Zaujímavé je, že túto informáciu sa nedozviete priamo zo schváleného materiálu (ten sa slovu „turecký“ vyhýba a dôsledne používa slovné spojenie „na uctenie si pamiatky vojakov, ktorí zahynuli na východnom fronte počas prvej svetovej vojny a boli pochovaní na Slovenku“), len z jeho príloh. Prečo?

A potom aj z informačného materiálu, ktorý bol poslancom dodatočne poskytnutý až priamo na zasadnutí zastupiteľstva. Z toho, mimochodom, vyplynula ďalšia otázka, prečo má byť cintorín a pamätník umiestnený v Bratislave, a nie napr. v Nitre alebo Trenčíne, kde sú dotyční tureckí vojaci reálne pochovaní. Prílohou materiálu sú totiž fotografie z podobných pamätníkov v Pardubiciach, Valašskom Meziříčí, Hodoníne a Krakove. Je lepším riešením prenášať hroby padlých vojakov do hlavného mesta, než si ich pamiatku uctiť postavením pamätníka tam, kde sú už sto rokov pochovaní?

Cintorín za cintorín. Alebo za niečo iné?

Problémom materiálu je, že nezískal podporu orgánov, v ktorých bol prerokovaný (mestská rada, finančná komisia), ale predovšetkým, že vôbec nebol prerokovaný v komisiách, v ktorých by prerokovaný byť mal (kultúrna komisia, pomníková komisia).

Napriek vysloveným pochybnostiam a nezodpovedaným otázkam potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov návrh schválila ako prípad hodný osobitného zreteľa. Zároveň na návrh mestského poslanca a račianskeho starostu Petra Pilinského zastupiteľstvo odsúhlasilo, že od ministerstva vnútra kúpi iný pozemok, hraničiaci s cintorínom v Rači, a to za účelom zriadenia hrobových miest. Zdanlivo logické riešenie – mesto o nejaké hrobové miesta príde (vo Vrakuni) a nejaké nové získa (v Rači).

Drobný problém však spočíval v tom, že Pilinského návrh neobsahoval písomné odôvodnenie, kópiu katastrálnej mapy, fotografie pozemku, ani informáciu o doterajšom využití pozemku a o využití susedných pozemkov. Čiže informácie, ktoré sú bežne dostupné, keď sa zastupiteľstvo zaoberá predajom nehnuteľností. Tu poslancom akosi nechýbali.

Cintorín na školskom dvore

A veru mali. Ak by tieto informácie boli k dispozícii, poslanci by sa z nich boli dozvedeli, že kupovaný pozemok je pomerne úzkym pásom medzi cintorínom a areálom školského dvora Spojenej školy de la Salle. V minulosti tvoril súčasť školského dvora, bol na tento účel využívaný a bol od cintorína oddelený múrom. Múr bol v časti hranice medzi pozemkami odstránený a v súčasnosti sa tam už nenachádza. Časť pozemku, ktorá je od cintorína naďalej oddelená múrom, je ešte stále využívaná ako súčasť areálu školského dvora. Nepoznám dôvody, prečo uvedený pozemok od ministerstva vnútra neodkúpila škola, ale bez veľkého zveličovania sa dá povedať, že v Rači sa bude cintorín rozširovať na úkor školského dvora.

Na predmetnom pozemku sa navyše nachádzajú vzrastlé stromy. To vyvoláva pochybnosti o možnosti jeho využitia na umiestnenie hrobových miest bez odstránenia týchto stromov vzhľadom na ich koreňové systémy. Likvidácia týchto stromov by sa pritom negatívne dotkla celého prostredia cintorína, pretože predstavujú prirodzenú bariéru medzi cintorínom a školou.

Keď už dnes máme ten Medzinárodný deň detí, obrátili sme sa spolu s kolegami Katarínou Šimončičovou a Gáborom Grendelom na bratislavského primátora Iva Nesrovnala a požiadali ho, aby to uznesenie nepodpísal. Pochovávanie obyvateľov Bratislavy je nepochybne vážny problém, ktorý treba riešiť. Či však práve takýmito „zámenami“, je trochu otázne.