BLOG
Michal Révay
Michal Révay
716

Mediácia nie je právna služba.

Verím, že pochopenie podstaty povedie k lepšiemu využívaniu mediácie verejnosťou a k výbornej spolupráci medzi advokátmi a mediátormi.

V laickej, ale i v nezanedbateľnej časti  odbornej verejnosti  pretrváva názor, že mediácia je právna služba. Keďže sa zdá, že takéto vnímanie spôsobuje rôzne komplikácie, ktoré bránia jej lepšiemu využivaniu, dovolím si, ako mediátor, s týmto názorom polemizovať. Najprv si však povedzme, kde môže mať tento názor pôvod.

Mediátori sú zaradení medzi tzv. slobodné povolania. V praxi to znamená, že na takéto podnikanie  nie je potrebné živnostenské oprávnenie, ale zápis do registra mediátorov, ktorý vedie (v súčasnosti s problémami) Ministerstvo spravodlivosti SR. Treba povedať, že ide o podnikanie regulované, pretože mediátor by mal byť v registri zapísaný len ak spĺňa podmienky uvedené v zákone. Ministerstvo spravodlivosti samozrejme vedie aj iné registre, no ide najmä o zoznamy osôb, ktoré sa buď priamo zúčastňujú súdnych konaní (znalci, tlmočníci), vykonávajú štátnu službu v rezorte spravodlivosti (probační a mediační úradníci v trestnom práve), alebo na výkon činnosti sú určení súdom (konkurzní správcovia).  Činnosť mediátora je založená na nestrannosti a dôvernosti. Mediátor by sa preto nemal zúčastňovať súdnych (rozhodcovských) konaní v sporoch, v ktorých poskytoval, alebo poskytuje svoje služby.  Samozrejme, s výnimkou prípadu, že by svojou činnosťou spôsobil sporiacim sa škodu a o jej náhrade by rozhodoval súd.  Nechcem tým povedať, že je niečo zlé na tom, že mediátori sú zapísaní v zoznamoch MS SR. Pre výkon tejto profesie nie je ani tak dôležité, ktorý rezort register vedie. Faktom však je, že ide o syntetický status mediátora, ktorý môže byť najmä v laickej verejnosti prvým pôvodcom toho, prečo je mediácia vnímaná ako právna služba. Niektorí si na tom dosť zakladajú...

Druhým pôvodcom  je (podľa môjho „sedliackeho rozumu“) nesprávne pochopenie definície mediáciezákone o mediácii. Uvádza sa v ňom totiž, že „mediácia je mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu“.  Slová „mimosúdna činnosť“, ale najmä „zmluvný vzťah“, či „právny vzťah“  sa tvária dôležito a právnicky. To môže evokovať, že mediácia je právna služba. A nielen u laickej verejnosti, ale aj medzi mediátormi (to konštatujem na základe viacerých diskusií na rôznych fórach). Pri najbližšej novelizácii by preto mohlo dôjsť k zmene a uvedené -  dôležito sa tváriace - slová by sa mohli zmeniť (alebo vypustiť).

Tretím pôvodcom môže byť fakt, že medzi mediátormi je mnoho právnikov. Právnické vzdelanie samozrejme nie je pre mediáciu ničím zlým. Teda pokiaľ sa mediátor – právnik, dokáže úplne odosobniť, oprostiť od práva a rozhodovania. Totiž, podľa zákona, mediátor nesmie v spore rozhodovať. Nesmie tiež vykonať mediáciu sporu, ak  v ňom poskytol právne, notárske služby, alebo poradenstvo a odbornú pomoc. Poznám mnoho šikovných mediátorov – právnikov, ktorí dokážu svoje vzdelanie, trénované a profesormi na fakulte drilované právnické a právne vedomie oddeliť od mediácie. No poznám aj mnoho takých, u ktorých mám o tom pochybnosti.

Prečo o tom píšem?  Jednoducho preto, lebo klienti (ak už vyhľadajú mediátora), veľmi často naozaj  očakávajú právne služby – právne poradenstvo, zastupovanie, či „rozsúdenie“ v ich veci. Ako som už písal, takéto niečo mediátor nesmie poskytnúť ani podľa zákona. Klienti sú potom často sklamaní. So sklamaním však ako správni mediátori vieme pracovať. Horšie je, že vnímanie mediácie ako právnej služby robí zlú krv. Chápem, že väčšinová časť advokátov, (ale i sudcov) vníma mediátorov a mediáciu ako cudzorodý prvok, či ako tých, ktorí ich chcú nekvalitnými právnymi službami obrať o chlieb. A presne to zrejme bráni spolupráci týchto profesií.

Čo je teda mediácia? Mediácia je nestranné sprostredkovanie komunikácie, jej obnova a náprava vzťahov (aspoň) na takú úroveň, aby došlo k uzavretiu obojstranne prijateľnej dohody. Verte, či nie, väčšina sporov sa ocitá na súdoch len preto, že v istom momente úplne zlyhala komunikácia. A práve mediácia túto komunikáciu dokáže v mnohých prípadoch naozaj obnoviť. Mediátori totiž nepoužívajú paragrafy, ale komunikačné a sprostredkovateľské  techniky a budujú most medzi sporiacimi sa.  Na rozdiel od súdneho konania nejde o určenie či je niečo čierne, alebo biele, ale o  to, aby si strany sporu namiešali taký odtieň sivej, s ktorým sa dokážu stotožniť. Samozrejme, za predpokladu, že výsledná farba - dohoda nie je v rozpore so zákonom, či dobrými mravmi. Mediácia je (spolu s vyjednávaním – negociáciou, zmierovaním – konciliáciou a moderovaním – facilitáciou) spôsobom alternatívneho riešenia sporov. Alternatívneho podčiarkujem, pretože sú alternatívou k súdnemu konaniu.

Verím, že pochopenie podstaty povedie k lepšiemu využívaniu mediácie verejnosťou  a k výbornej spolupráci medzi advokátmi a mediátormi. O tom, ako môžu efektívne spolupracovať však niekedy nabudúce.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|