Denník N

V mene Slovenskej republiky – trestná činnosť sudkýň v konaniach vedených voči štátu

Počet prípadov, keď voči občanovi po mnohých rokoch bolo zastavené trestné konanie s odôvodnením, že trestného skutku sa nedopustil, prudko narastá a hoci mnohí nezákonne stíhaní občania dokonca pobudli niekoľko rokov bezdôvodne vo väzbe, na Okresnom súde Bratislava 1 príslušnom rozhodovať žaloby voči štátu v konaní o náhradu škody od roku 2010 neuspeli.

V rámci verejnej diskusie v súvislosti s „neštandardnými rozhodnutiami“ je najčastejšie pranierované obchádzanie zákona, nejasný výklad, či procesné pochybenia. Konanie sudkýň riadiacich sa pokynmi ministerstva spravodlivosti v konaniach o náhrady škody za nesprávne rozhodnutia nie je možné označiť iným termínom ako podvod na účastníka konania. Sudkyne v týchto konaniach nielenže súbežne páchajú niekoľko závažných trestných činov z titulu svojej funkcie, ale  zároveň prekračujú pomyselnú hranicu demencie…

Čističi v justícii…

O čističoch v podsvetí zbavujúcich sa nepohodlných svedkov, konkurentov a osôb ohrozujúcich aktivity bossov podsvetia, v posledných rokoch vyplávalo na povrch množstvo informácií.  Verejnosť žasne nad ich brutalitou a psychológovia sa predháňajú v definovaní ich psychickej poruchy. O „čističoch“ pôsobiacich v brachiálnych zložkách, napriek ich oveľa väčšiemu výskytu, médiá striktne mlčia napriek faktu, že spôsobom odporujúcim zákonu, zahladzujú závažnú trestnú činnosť nielen ľudí z podsvetia, ale najmä trestnú činnosť svojich kolegov a politikov. A aj keď vzhľadom na ich konanie a zaužívané postupy, k ich výkonu spravodlivosti skôr prináleží označenie sociopati, v spoločnosti požívajú status prirodzených autorít. Advokátom, účastníkom konania a ľuďom z prostredia justície mená týchto sudcov a prokurátorov sú rovnako známe ako aj dôvody, pre ktoré sa stali vydierateľnými a sofistikovaná trestná činnosť „čističov“ z justície  je prezentovaná ako nesprávny právny názor, či pochybenie.

Snahy účastníkov konania domáhajúcich sa dodržiavania zákona v priebehu trestného konania, či svojich základných práv, najčastejšie stroskotajú na dokázaní úmyslu orgánov činných v trestnom konaní  postupovať a rozhodovať nezákonne, či spôsobiť ujmu. Poškodeným nezákonným konaním  je vyšetrovateľom  odporučené domáhať sa satisfakcie za nezákonné konanie žalobou za nesprávne a nezákonné rozhodnutia v občianskoprávnom konaní, samozrejme po právoplatnom ukončení trestného konania.

Dlhoročné trestné konania, ktoré od začiatku nemajú oporu v zákone nielenže neprimerane finančne zaťažujú štátny rozpočet, ale finančne a psychicky likvidujú osoby nezákonne šikanované mocou, ale aj ich rodiny. Z tohto pohľadu je prirodzené, že poškodení dotknutí nezákonnými rozhodnutiami vydanými  orgánmi moci voči nim požadujú za zákonné a nesprávne rozhodnutia po ukončení konaní satisfakciu. A hoci zákon je striktne na strane poškodených občanov domáhajúcich sa náhrady za škody spôsobené nesprávnymi a nezákonnými rozhodnutiami, drvivej väčšine poškodených súdy žalobu zamietnu bez posúdenia rozsahu vzniknutej škody, ujmy a následkov, spôsobom odporujúcim zákonu.

Zamietnutie nároku na náhradu škody spôsobenej trestným konaním, o ktorom právoplatne rozhodol súd tak, že od vznesenia obvinenia po vynesenie právoplatného rozsudku bolo konanie nezákonné, bez zneužitia  právomoci verejného činiteľa a marenia práva na spravodlivý súdny proces je technicky nemožné, ale v právnej praxi slovenskej justície ničím výnimočné.

Šialené rozsudky…

Priebeh civilného súdneho konania o náhradu škody za nesprávne a nezákonné rozhodnutia  pripomína skôr iné storočie, či sci fi…

Absurdným až zvráteným zaužívaným systémom, respektíve justičnou praxou slovenských sudcov v rámci konania o náhrade škody, je tzv. rozhodovanie o zákonnosti predchádzajúceho konania, v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, že bolo nezákonné, respektíve opätovné posudzovanie a rozhodovanie  právoplatne skončenej trestnej veci civilným sudcom.

Civilný sudca vedie súdne konanie v zmysle podanej žaloby, čiže ak predmetom žaloby je náhrada škody za nezákonné a nesprávne rozhodnutia – má skúmať a vykonať dokazovanie v súvislosti so škodou vzniknutou nezákonným konaním.

Medzi civilným a trestným konaním je priepastný rozdiel. Trestné konanie pred súdom je vedené v zmysle trestného zákona a trestného poriadku, čiže je vedené na základe obžaloby, ktorej predchádzalo trestné oznámenie a vznesenie obvinenia. Jednotlivé rozhodnutia v trestnom konaní v určitých štádiách konania vydávajú orgány činné v trestnom konaní a  o ich zákonnosti  rozhodujú orgány nadriadené. Trestné konanie spravidla končí rozsudkom trestného sudcu, prípadne trestného senátu, ktorý po nadobudnutí právoplatnosti je záväzný pre všetky inštitúcie.

Aj najhlúpejší civilný sudca vie, že nemôže rozhodovať o trestnej veci právoplatne skončenej, respektíve nemôže ani posudzovať a vysvetľovať jednotlivé rozhodnutia, to  zákon umožňuje iba orgánom činným v trestnom konaní v priebehu konania, a aj tým iba do právoplatného ukončenia trestnej veci. Mimoriadne preskúmanie, obnova konania a znovu posudzovanie sa môže  vykonávať iba procesným režimom trestného poriadku pre mimoriadne opravné prostriedky a tiež iba trestnými súdmi.

Zákonnosť rozhodnutí vydaných  v trestnej veci  nie je teda možné riešiť ani skúmať v konaní o náhradu škody, lebo to je konanie civilné!

Právoplatným rozsudkom, ktorým bolo trestné konanie z dôvodu nezákonnosti zastavené, je  súd viazaný rovnako, ako ktorýkoľvek štátny orgán, včítane Ministerstva spravodlivosti, ktoré je žalovanou stranou ako zástupca štátu. Meritórne rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie právoplatne zastavené súdom, je záväzné pre každého a v tej súvislosti aj súd rozhodujúci o náhrade škody je ním viazaný.

Civilní sudcovia niekoľko mesiacov dokonca rokov prezentovali, že posudzujú zákonnosť  jednotlivých  rozhodnutí v trestnej veci, za ktorú žalobca požadoval satisfakciu a odmietali vykonávať dôkazy súvisiace so spôsobenou ujmou. Keďže účastník konania pri podaní  žaloby o náhradu škody  za nesprávne a nezákonné rozhodnutia predkladá súdu údajne sporné rozhodnutie, ktorým vznikla škoda a právoplatné rozhodnutie, ktorým bolo nesprávne a nezákonné rozhodnutie zrušené, prípadne iné listiny potvrdzujúce vznik ujmy, spis z trestného konania nie je súčasťou súdneho spisu v konaní o náhrade škody. A to je nepriamym dôkazom, že sa trestná vec neprejednáva a nepreskúmava, lebo nie je predmetom konania o náhradu škody, tým je ustálený právoplatný výrok trestného súdu ktorým sa o nezákonnosti rozhodlo.

Civilné sudkyne v občianskom súdnom konaní na pojednávaniach posudzovali cez výroky právoplatných rozsudkov trestné spisy, s ktorými nikdy neprišli do kontaktu a  po preskúmaní niektorých častí rozsudku jednoducho vyhodnotili, že trestné konanie, o ktorom bolo rozsudkom súdu právoplatne rozhodnuté (že bolo od vznesenia obvinenia do ukončenia konania nezákonné, prípadne, že osoba trestne stíhaná a súdená sa trestného skutku nedopustila) jednoducho sudkyne „preposúdili“ na konanie zákonné.

Po posúdení (!?)„zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní“ zistili, že orgány činné v trestnom konaní postupovali správne a zákonne a účastníkovi nevznikol nárok na náhradu škody. Vo veci ujmy spôsobenej nezákonným trestným konaním, ktorá bola  predmetom posudzovanej žaloby odmietli vykonať dokazovanie pred súdom.

Postup sudcov v civilnom konaní pre náhradu škody a ich preskúmavanie už rozhodnutých trestných konaní, boli učebnicovým príkladom  marenia práva účastníka konania na spravodlivý súdny proces, úbohým zneužitím právomoci verejného činiteľa a marením úlohy verejného činiteľa, ale aj ústavnej povinnosti sudcu vykonávať svoj sľub.

V rámci verejnej diskusie v súvislosti s „neštandardnými rozhodnutiami“  súdov je zdôrazňované obchádzanie zákona, či nejasný výklad. Avšak pri podvodoch sudkýň v konaniach o náhrady škody za nesprávne rozhodnutia sudkýň politicky sa riadiacich pokynmi ministerstva , tieto podozrenia prekračujú pomyselnú hranicu demencie… Sudkyňa totiž podľa politických zásahov ministerstva musí zabudnúť, na ktorej sekcii pôsobí a akým spôsobom sa označuje trestný spis… musí zabudnúť, že je civilný sudca… nepostrehnúť, že vedie občianskoprávne konanie… a v neposlednom rade zabudnúť na procesnú nestrannosť…

Vypočula som si desiatky príbehov o domáhaní sa satisfakcie za škody spôsobené orgánmi štátu. Príbehov, v ktorých  v psychopatickom  konaní   právnikov ministerstva spravodlivosti a sudkýň absentovala logika a zdravý rozum. Civilné sudkyne sa hrali na sudkyne trestné, právne zastúpenie ministerstva sa prezentovalo ako zástupca prokuratúry a  zastrašovali tým, že ak nedôjde k stiahnutiu žaloby budú vystavení opätovne trestnému stíhaniu.

Absurdným príbehom som uverila až vtedy, keď som sa stala  ja súčasťou zvráteného predstavenia z dielne ministerstva …

Rozsudky z dielne politických orgánov sú po rokoch opäť realitou, za ktorou sa neskrýva iba  materiálny záujem sudcu, ale pud sebazáchovy páchnucich totalitných štruktúr ministerstva, pre ktoré je ideologická solidarita silnejšou motiváciou ako demokracia a právny štát.

Teraz najčítanejšie