Denník N

Menej vykrikovať, viac pracovať

Keď táto vláda na náš podnet zapracovala vzťah k Bratislave ako k hlavnému mestu do programového vyhlásenia, vnímal som to nielen ako symbolický, ale aj prelomový krok. Ukazuje sa, že vzťah vlády a mesta môže byť aj konštruktívny, bez ohľadu na politickú príslušnosť. To hodnotím veľmi pozitívne, pretože to nebývalo zvykom. Po prvýkrát v histórii sa výjazdové zasadanie vlády uskutočňuje v hlavnom meste a ja som rád, že sa tak posúvame od symbolom ku konkrétnym veciam.

Hoci sa v posledných rokoch Bratislave darí ako nikdy predtým, stále čelíme mnohým problémom – a značná časť ich riešení spadá práve do kompetencie vlády. Takéto rokovanie je presne tá pôda, kde môžeme tieto otázky komplexne nastoliť a hľadať konštruktívne riešenia.

Na rokovanie sme sa pripravovali naozaj dôsledne. Naše návrhy a požiadavky sa týkali všetkých ministerstiev a vzišlo z nich viac ako 20 veľmi konkrétnych uznesení a úloh. Samozrejme, za najdôležitejšie považujem otázky dopravy a financovania, ktoré nielen ja vnímam ako najväčšie (hoci zďaleka nie jediné) problémy mesta. Som rád, že vláda našim potrebám rozumie: na zajtrajšom rokovaní vlády je návrh na účelovú dotáciu na opravy ciest, kde je náš investičný dlh asi najciteľnejší. Vďaka tomu budeme môcť opraviť ďalšie desiatky kilometrov ciest v správe hlavného mesta a už teraz môžem povedať, že cesty v Bratislave budú v najlepšom stave v histórii. S dopravou súvisia aj ďalšie naše otázky: železničný uzol Bratislava, ktorý sa týka Hlavnej stanice, ale aj stanice Filiálka, terminálov integrovanej dopravy, či posilnenia vlakových spojov z okolitých miest a obcí. Teším sa z posunu v rokovaniach, ale čaká nás ešte množstvo práce. Verím, že po uznesení vlády sa tieto procesy začnú hýbať vyšším tempom, ako doteraz.

Už pred rokovaním vlády sme dosiahli výrazný posun v riešení toxickej skládky vo Vrakuni, ktorá desaťročia ohrozuje zdravie a životy ľudí. Verím, že zajtra toto potvrdíme a že budú nasledovať ďalšie dôležité kroky, ktoré celý proces ešte urýchlia.

Požiadali sme tiež o také riešenie v stavebnom zákone, ktoré výrazne pomôže v boji s čiernymi stavbami – a to sa týka najmä nelegálnej reklamy a vizuálneho smogu. Doteraz sme počas môjho mandátu zlikvidovali tisíce čiernych reklamných plôch, ďalšie stovky a tisíce čakajú na úradné rozhodnutia. Ak nám vláda pomôže zmenou zákona, budeme môcť tieto veci riešiť násobne rýchlejšie a efektívnejšie – čierne reklamy by tak z mesta mizli podstatne vyšším tempom. A to je, myslím, v záujme všetkých.

Náhradné nájomné bývanie považujem za systémovú krivdu. Aktuálny zákon spôsobil veľmi zlú situáciu ľudí, ktorí bývajú v reštituovaných bytoch a zároveň hodil celé bremeno na plecia miest. Mimo Bratislavy bolo toto riešenie možno dostatočné – lenže rozsah riešenia je v Bratislave násobne väčší ako v iných mestách. Navyše, hlavné mesto má vo svojej štruktúre obmedzenia, ktoré iné mestá nepoznajú. Bez zmeny zákonov je preto táto otázka v bratislavskej realite prakticky neriešiteľným problémom. Preto som rád, že na zajtrajšiu vládu je na stole návrh na vytvorenie medzirezortnej pracovnej skupiny. Pôjdem dôsledne za tým, aby došlo k posunu, ktorý konečne uspokojí aj majiteľov nehnuteľností, aj nájomníkov, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v nepríjemnej situácii. A v neposlednom rade zmierni aj náklady mesta, na ktoré sa teraz musia skladať všetci Bratislavčania.

Riešime aj situáciu amerického veľvyslanectva na Hviezdoslavovom námestí a vládu žiadam o súčinnosť pri riešení tohto mnoho rokov trvajúceho problému – pretože jedine v súčinnosti s ministerstvom zahraničných vecí dokážeme proces presunu ambasády reálne urýchliť.

V našej komunikácii s ministerstvami sme sa venovali aj zdanlivo menším veciam, ktoré však Bratislavčanom výrazne zlepšia každodenný život: napríklad opravám lávok na mostoch Lafranconi a Prístavnom moste, kade chodí alebo bicykluje množstvo ľudí a ktoré sú už v dezolátnom stave. Tieto mosty síce nepatria mestu, no my máme aj tak záujem na tom, aby dobre slúžili ľuďom, preto sa chceme dohodnúť na ich možnej oprave.

Po tomto zasadnutí vlády bude veľmi dôležité, aby boli uznesenia nielen prijaté – ale aby prijaté uznesenia boli čo najskôr aj naplnené. Všetkých nás čaká veľa práce, ale ja verím, že na konci bude výsledok, ktorý ocenia všetci Bratislavčania. A že Bratislava bude hlavným mestom, na ktoré môžu byť právom hrdí všetci obyvatelia Slovenskej republiky.

Ešte raz ďakujem za túto príležitosť: urobíme všetko preto, aby sme ju naplno využili. Pretože Bratislavčania nepotrebujú vykrikovanie a politikárčenie, ale reálne, citeľné výsledky.

Teraz najčítanejšie

Ivo Nesrovnal

Narodil som sa v Bratislave 19. mája 1964. Bývali sme na Jelačičovej. Po ukončení gymnázia som chcel študovať históriu, lebo dejiny ma vždy priťahovali. Nakoniec som však išiel na právo. Vo vzdelávaní som pokračoval ďalej na univerzitách v USA, Nemecku a Francúzsku. Profesionálnu dráhu som začal v Akadémii vied a ako právnik som mal tú česť pracovať so skvelými ľuďmi v kancelárii prezidenta Václava Havla. Ako advokát som žil a pracoval v rôznych európskych krajinách. Trinásť rokov som spoluviedol pobočku renomovanej medzinárodnej advokátskej kancelárie Gleiss Lutz Rechtsanwälte pre Česko a Slovensko. Dlhšie som žil v Hamburgu, Štuttgarte, dobre poznám Viedeň, Mníchov, Zurich či Kodaň. Po návrate zo zahraničia som ostal z mnohých vecí v Bratislave nemilo prekvapený. Odstup od západnej Európy sa zväčšil, Bratislava strácala konkurencieschopnosť a vypadla z rebríčkov kvality života. V roku 2009 som preto vstúpil do komunálnej politiky a stal som sa poslancom mestského zastupiteľstva. Pochopil som, že keď chce človek meniť veci, mal by začať niečo robiť. Pre mesto sme spolu s kolegami, mestskými poslancami vykonali kus roboty. Snaha vyvrcholila v roku 2014 zvolením za primátora hlavného mesta SR Bratislava.