Denník N

Kritické spracovanie informácií

Neverte všetkému čo čítate v novinách, knihách, časopisoch alebo v sieti, už vôbec nie v sociálnych sieťach typu Facebook, alebo Twitter. Mnohí ľudia sa dodnes neponaučili. Mylne si myslia, že ak sa niečo zverejnilo, tak je to v skutočnosti aj pravda. Aj autori, ktorí píšu niečo v najlepšej dobrej vôli robia chyby, lebo nedokonalosť je vlastná všetkým ľuďom.

Dôsledky nesprávneho informovania prostredníctvom tlačeného slova sú úplne reálne. Ľudia si denne ohrozujú zdravie, prijímajú škodlivé profesionálne alebo investičné rozhodnutia, alebo si škodia tým, že nekriticky vnímajú prečítaný text. Najlepším prostriedkom, ktorý chráni od týchto neúspechov je rozvoj kritického čítania. Pozrime si ako má vyzerať stratégia čítania pozostávajúca zo štyroch krokov: 1. prezrieť si; 2. porozmýšľať; 3. prečítať si ; 4. zhodnotiť. Pozrime si každý krok osobitne.

Krok 1: Prezrieť si

Prezrieť si znamená pozrieť si niektoré časti knihy, alebo článku, aby ste získali  všeobecnú predstavu o probléme. Najlepšie je čítať niekoľko informačných zdrojov. Čím viac, tým lepšie. V priemere by táto prehliadka mala trvať pre knihu 15 – 20 minút pre knihu a 5 – 10 minút na článok. Efektívne prezeranie uľahčí vaše ďalšie čítanie, ale aj skráti druhé opakované čítanie celého diela, alebo jeho časti.

Prezeranie by malo dať odpoveď na nasledovné otázky: O akej spornej otázke píše autor? Aký je postoj autora k tejto otázke? Aké sú hlavné časti článku, alebo kapitoly knihy? Ponúka autor dostatočné množstvo faktov, ktoré podporujú jeho postoj? Aký je  to typ faktov?

A je to kniha, pozrite si j predslov a doslov, aby ste si našli cieľ definovaný autorom a základnú správu; obsah knihy, aby ste videli jej časti a následnosť, začiatok a koniec jednej, či dvoch  kapitol, aby ste sa dozvedeli, či autor poskytuje predbežné sumáre, koncentrované zovšeobecňujúce informacie. Ak existujú, pozrite si ich v každej kapitole. Pozrite si aj poznámky a bibliografiu, aby ste uvideli či autor dobre využíva dokumenty a aké druhy prameňov autor využil. Ak máte čas pozrite si celú záverečnú kapitolu, aby ste sa dozvedeli aké súdy a / alebo odporúčania navrhuje autor. V niektorých prípadoch posledná kapitola stručne zovšeobecňuje základné argumenty vyslovené v knihe. V prípade článkov si pozrite úvod, medzititulky častí, prvý odsek v každej  časti a závery.

Krok 2: Porozmýšľať

V danom prípade, rozmýšľanie znamená overenie si vlastných názorov, ale nie názorov autora publikácia. Opýtajte sa sám seba: Aké myšlienky máte k dispozícii o danom predmete, ktoré môžu vytvárať neobjektívnosť v prospech postoja autora, alebo proti nemu, a neprekáža vám to uvažovať o ňom spravodlivo?

Neobjektívnosť sa môže prejavovať dvomi spôsobmi. Prvá cesta, ktorá je najviac očividná cesta vyzerá nasledovne. Treba dobre porozmýšľať o danej otázke, pozrieť si protichodné názory a rozhodnúť, ktoré fakty podporujú jedny názory lepšie, a iné horšie. Koniec koncov, cieľom myslenia je formulácia záverov. Je spravodlivé posudzovať text jedného autora, podľa vačich záverov na základe textu iného autora? Nie. Autor, ktorého momentálne čítate, môže mať nové presvedčivé fakt,y alebo môže zistiť chybu v našom myslení. Jediným spôsobom, ktorému môžeme veriť, je to, že odložíme bokom na dosť dlhý čas náš predbežný záver a budeme čítať nezaujate.

Druhá cesta, ktorou sa môže prejaviť neobjektívnosť, je menej viditeľná, je tak málo viditeľná, že si ju v podstate nemusíte, ani len všimnúť. Každý z nás má veľa myšlienok, ktoré sme si nevytvorili samostatne. Prenikli do nášho umu, hoci sme si ich vážne nevšímali. K týmto myšlienkam patria myšlienky, ktoré hovorili naši rodičia a učitelia keď sme dospievali. Boli to tvrdenia, ktoré ľudia povedali v rámci „talk show“ alebo hrdinovia filmov, reklamných klipoc, ale aj naše každodenné vnemy, zážitky a predpoklady.

Mnohé z týchto myšlienok nesporne miznú, ale niektoré z nich, zvlášť tie populárne, ktoré počujeme znovu a znovu, žijú a môžu ovplyvňovať naše myslenie. Tieto často opakované myšlienky sa stávajú nielen známymi , a tak pohodlnými, že sme schopní brániť ich, hoci sme ich nikdy nehodnotili, a ktoré nám vôbec nepatria. Pretože tento typ neobjektívnosti si neuvedomujeme, je iracionálny, sám o sebe predstavuje oveľa väčší problém, ako očividnejší druh neobjektívnosti. Cieľ rozmýšľania je dozvedieť sa o týchto dvoch druhoch neobjektívnosti, aby sa dali kontrolovať počas naplnenia nasledovných krokov.

Krok 3: Prečítať si.

Ak bolo vaše prehliadanie efektívne, tento krok bude relatívne jednoduchý. Už viete čo hovorí autor; chápete tiež následnosť autorských myšlienok, druh a množstvo navrhnutých faktov. Teraz je vašou úlohou prehĺbiť a spresniť poznanie. Pozorne si prečítajte celé dielo, najlepšie ak je to možné bez prestávky. Vezmite si pero alebo ceruzku, aby ste si podčiarkli najdôležitejšie vety. Snažte sa v niekoľkých odsekoch podčiarknuť len jednu vetu. Kde to považujete za nevyhnutné, urobte si na okrajoch poznámky so svojimi úvahami, alebo otázkami.

Ak je to kniha, alebo dlhý článok, nie zlou myšlienkou je urobiť poznámky a zovšeobecniť prečítané.  Aby ste to urobili, prečítajte si vety, ktoré ste si podčiarkli ako dôležité. Porozmýšľajte koľko viet môžete spojiť do jedného celku tak, aby sa nezmenil význam, ktorý prináša v nich autor. Potom napíšte svoje poznámky v podobe uzavretých viet a čo najvernejšie dodržiavajte originálne formulácie a pôvodnú následnosť výkladu tak, aby ste sa vyhli deformáciám. Potom stručne prerozprávajte fakty, ktoré vyriekol autor. Nesnažte sa príliš konkretizovať fakty, tak ako to urobil autor, lebo vaše poznámky budú veľmi dlhé a neprinesú vám úžitok.

Ak vaše poznámky boli efektívne, musíte získať skrátenú verziu originálnej práce, ktorá jej zodpovedá obsahom, ale je oveľa ľahšia pre analýzu. Týmto spôsobom sa dá celá kniha redukovať na niekoľko odsekov a článok na sedem či osem viet. Keď si robíte poznámky, pamätajte na nebezpečenstvo deformácií a zjednodušení. Kritizovať autora za to čo nehovoril, je nielen nespravodlivé, ale to nemá ani zmysel.

Krok 4: Hodnotiť

Začnite čítať pozorne svoje poznámky, aby ste zachytili hlavné myšlienky autora a fakty, ktoré navrhuje pre každú z myšlienok. Potom odpovedajte na niekoľko poznámok. A ešte jedna poznámka. Niektoré otázky si vyžadujú, aby ste skontrolovali aj samotné dielo, nielen jeho kontext. V takýchto prípadoch vám kontext pomôže do akej kapitoly, alebo do akej časti článku nazrieť.

  1. Nemá autor akékoľvek hmlisté, alebo dvojzmyselné pojmy, ktoré majú viac ako jeden význam? V týchto prípadoch sa musíte rozhodnúť aký význam si vyberiete.
  2. Nepoužíva autor emocionálne zafarbený jazyk, namiesto toho, aby navrhol fakty. Sú to slová ako napríklad hrozba, terorizmus, znásilnenie, cenzúra, rôznorodosť, národnostné menšiny, práva človeka, rodinné hodnoty, spravodlivosť, právomoci, sloboda, nezávislosť, právo a výber, vyvolávajú emocionálnu reakciu. Ich písomný výklad s cieľom presviedčania nás môže prinútiť nielen myslieť, ale aj cítiť, namiesto toho, aby sme rozmýšľali, a to je nečestné.
  3. Majú fakty, ktoré používa autor, vzťah k danej otázke, problému? Nemá význam aké vyčerpávajúce a autoritatívne sú fakty, keď nemajú vzťah k problému, o ktorom sa diskutuje. Vtedy nemá zmysel ich brať do úvahy.
  4. Nevynechal autor určitý dôležitý fakt? Slabá argumentácia pozostáva v tom, čo autor nehovorí. Napríklad autor tvrdil, že americký technik spolu s manželkou navštívili Kongo. Tam sa snažili nájsť dôkazy o tom, že tam žije zviera podobajúce sa dinosaura. Vrátili s fotografiou, ktorá podľa nich dokazuje jeho existenciu. Všetko čo hovoria tieto fakty je pravda. Avšak bol vynechaný jeden dôležitý fakt, fotografia nie je ostrá. Preto fotografia ako dokument nemá žiadnu hodnotu.
  5. Sú autorove postupy typické a univerzálne? To, že sa autor odvoláva na niekoľko príkladov a prípadov, neznamenajú pravdivosť argumentácie. Ak sú príklady nezvyčajné, sú skôr výnimky, ako typické príklady. Preto majú malú hodnotu. Ak reprezentujú úzky aspekt sporného problému, môže sa ukázať, že slabo podporujú argumentáciu autora.
  6. Ak sa autor odvoláva na vedecký výskum, zopakoval sa? Prax vedeckej komunity je taká, že odmieta priznať vedecký výskum dotedy, pokiaĹ ho neoveria nezávislé autority. Je to rozumný prístup lebo niektoré výskumy sú „mydlovými bublinami“.
  7. Ak sa autor odvoláva na výskum, vieme aká organizácia ho vypracovala a urobila? Aká veľká bola pokusná vzorka, výberový súbor? Bol vybraný náhodne? Výskum, ktorý nedodržiava známych štatistických princípov nemá žiadnu hodnotu.
  8. Aj dnes sú aktuálne zdroje informácií, na ktoré sa odvoláva autor? Staré informačné zdroje nemusia byť zlé. Niečo čo sa napísalo roku 1800 môže byť dobré aj dnes. Neskoršie závery bádania môžu negovať doterajšie názory.
  9. Všetci experti, na ktorých sa odvoláva autor majú autoritu a sú spoľahliví? To, že človek je verejne známy, neznamená to, že je autorita. Laureát Nobelovej ceny za fyziku nemusí byť kompetentný pre oblasť verejnej správy alebo psychológiu. Ak človek, na ktorého sa odvolávajú, dokonca má aj autoritu v danej oblasti, jeho názory treba spochybňovať vtedy keď v minulosti sa dokázalo, že je nespoľahlivý.
  10. Súhlasia aj iní experti, s expertmi, na ktorých sa odvoláva autor? Pri polemických otázkach je súlad medzi expertmi presne taký istý, ako medzi nie expertmi. Malý výskum môže dokázať, že experti citovaní autorom sú v menšine.
  11. Aké kritické poznámky a protiargumenty môže poskytnúť človek, ktorý má iný názor, ohľadom daného článku alebo knihy? Nič neodhaľuje nedostatky jednej zo strán sporného problému lepšie, ako komentár druhej strany.
  12. nerobí autor určité chyby z hľadiska logiky? Napríklad, nie veľmi často autor zovšeobecňuje, zjednodušuje, a nenavrhuje nepotvrdené fakty?
  13. Je záver autora o faktoch najviac zdôvodnený, ale je viac zdôvodnený iný záver? Tak ako my všetci, autori sa niekedy oddávajú predpojatosti a interpretujú fakty takým spôsobom, aby potvrdili svoje predošlé názory. V týchto prípadoch môže objektívne hodnotenie faktov priviesť k iným záverom.

(Z prednášky na Fakulte žurnalistiky Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova 27. septembra 2017, 12.00)

John Lennon: Give Me Some Truth 1971. Album Imagine. EMI, Apple Records

 

Teraz najčítanejšie