Michal Viewegh: Literatúra je na okraji…

 

Poznámka: Do textu som vložil básničku aplikujúcu novo-stratégiu v kompozičnom šachu do textu. A na záver niekoľko aforizmov, publikovaných v denníku Práca z verejnej súťaže Archa Snívavcov v 1996.

Do akej miery je úspech, aj Váš, náhodný? 
Do istej miery áno, to je poctivé priznať. Bolo šťastie, keď som na začiatku 90-ich rokov mal napísaný rukopis, na ktorý sa vtedy tak trochu čakalo. Bol to román Báječné léta pod psa, kde sú humorne popísané posledné dve, tri desaťročia života za socializmu. Dostal som Ortenovu cenu, prišli rozhovory, román sa dobre predával. Čiže áno, bola to náhoda, mohol prísť niekto iný. No ako sa hovorí, náhoda praje pripraveným.

Nie každý asi pochopil, že analógia, Báječné léta s Klausem, je satira…
…šlo zjavne o iróniu. Predtým som dlho písal do novín, kde veľká časť fejtónov bola jednoznačne antiklausovská. Hovoril som o tom v rozhovoroch, väčšina čitateľov vedela, že je to paródia.

Asi ste netušil, že Václav Klaus bude prezident.
To som netušil ani v najpesimistickejších predstavách.

Edgar Poe napísal baladu Havran matematickou šablónou. Môže literárne dielo napísať softwér?
Poe priznal, že to vyslovene vyrátal na efekt. Nie je nič zlé na tom, keď umenie vznikne racionálnou konštrukciou. Modelových situácií nejakých medziľudských vzťahov, napríklad on, ona a niekto tretí, je obmedzený počet. Niekto vraj zrátal, že je to niečo medzi dvomi až tromi stovkami.

Vychádzajú všetky literárne diela z toho istého príbehu?
Aj Shakespear opakuje podobné situácie: muž túžiaci po moci, žiarlivý muž, márna láska, atď. Kombináciu týchto situácií počítač zvládne, ľudský rozmer písania je však stále nenahraditeľný. Schopnosť vcítiť sa do postavy, otestovať si vierohodnosť daných situácií. A tiež skúsenosť. Viem si predstaviť kriminálnu zápletku s trochu schematickými postavami. Ťažko si ale predstavím vierohodný psychologický román napísaný strojom.

Ako by ste literatúru kategorizoval?
Snažím sa literatúru nekategorizovať, akurát ju delím na dobrú a zlú. Pripúšťam, že základné delenie povedzme žánrové – román psychologický, s napätím, ženský – má význam. Ostával by som však pri tomto delení, nepotrebujem žiadne ďalšie.

Kam patríte Vy?
Závisí, aké kritéria sa zoberú. Nebránim sa zaradeniu medzi stredný prúd, kam patria aj skvelí autori, námatkovo John Updike.

Aký je vzťah medzi poéziou a prózou?
Školské delenie je, že ak ide o verš aj voľný, je to poézia. Sú ale aj básne v próze, básnik Nezval písal prózu. Téma si vynucuje formu, ak je čo povedať, nájde sa spôsob ako to povedať. Je jedno či je to báseň, novela, román.

---

SA HOMPÁĽAJÚ…
Moje gule sa hompáľajú
prvé vpredu
druhé vzadu
a aj keď sa vyrovnajú
stále sa pritom hompáľajú
a čo keď sa vymieňajú?
druhé vpredu
prvé vzadu
aj pritom sa hompáľajú?
hompáľajú sa…
…sa hompáľajú
Miro Brada, Brusel, Marec, 2008

Bedrich Formánek napísal, že báseň má recipročnú zámenu (AB-BA), čo bola prvá téma novo-strategickej školy (hra v hre), ktorú objavili talianski autori Alberto Mari a Guido Cristoffanini, v 1928. Ide o viacvrstvovú vzájomne prepojenú logiku, s mimoriadnym estetickým prežitkom. Dole je I. cena v medzinárodnom turnaji Práca s cyklickou zámena 2 matov a jednej hrozby (ABC-CAB). Slovenskí autori vytvorili viacero cyklických prototypov, najznámejšia je prvá cyklická zámena matov: Lačného téma, v 1949.

---

Existuje veľká literatúra?
Určite áno. Keď som spomenul Updika a zaradil ho do stredného prúdu, neznamená to, že nenapísal aj veľkú literatúru. Jeho romány o manželstve sú klasické príklady literatúry stredného prúdu. No jeho román Centaur či séria príbehov o králikovi už podľa mňa presahuje rámec stredného prúdu, už je to umenie. Rád by som dúfal, že aj môj román Vybíjaná do umenia presahuje. Pri istom talente a šťastných chvíľkach môže vzniknúť aj veľká literatúra.

Podľa istej ankety je najväčšie literárne dielo Don Quijote od Cervantesa.  Čo by ste vybrali Vy?
K anketám mám už takmer fyzický odpor, pripadajú mi nezmyselné. Literatúra nie je súťaž. Okolo nás sú tisíce skvelých textov. Podľa akých kritérií ich posudzovať? Čítal som stovky, ak nie tisícky, kníh. Sám neviem vymenovať ani 50, nie to 5 najobľúbenejších. Aj po zúžení hľadiska výberu, trebárs najvtipnejší, najpôsobivejší, stále ostanú desiatky kníh.

Sú možno výnimky. Napríklad Kafkov Proces… 
Našiel by som celý rad menej známych románov, kde je ľudské odcudzenie, nepochopenie sveta zobrazené, pre mňa ako čitateľa, nemenej presvedčivo.

Jozef K. v Procese ako aj Don Quijote unikajú od reality. Je literatúra únik?
Autor aj čitateľ majú právo na sen. Čitateľ si môže čítať skvelú sci-fi: Zemeplocha, Harry Potter, pán Prsteňov. To všetko sú úniky od reality. Potom je tu väčšia časť literatúry, čo neuniká, ale realitu zobrazuje.

Neposúva sa literatúra na okraj záujmu?
Tento trend je nepopierateľný. Som presvedčený, že literatúra sa tomu nesmie pasívne poddať. Musí bojovať o schopnosť konkurencie s atraktívnejšími médiami – filmom, internetom. Niečo preto robím aj ja, a prináša to výsledky.

Prispôsobujete tomu formu? Čitateľ možno nemá čas čítať dlhé pasáže. 
Mám aj opačné reakcie. Ak si čitateľ autora obľúbi, nielenže je ochotný prečítať niečo dlhšie, ale to aj vyžaduje. „Veľmi sa nám to páčilo, škoda, že to tak skoro skončilo“, „prečítame to za dve popoludnia, a potom už niet, čo čítať“. Aj toto sú čitateľské reakcie.

Váš názor na sex v literatúre?
Ako čitateľ aj autor mám jediné kritérium: funkčnosť zobrazovanej sexuality. Ak je potrebná napríklad pre odhalenie charakteru postavy, je ospravedlniteľná.

U autorov ako Bukowsky, Henry Miller, nepôsobí vždy funkčne…
…oveľa viac ako Millera, ktorého som aj parodoval, som čítal Bukowského. Považujem ho za dobrého autora. Písal ako žil. To sa mu nedá vyčítať, hoci nie každý má pre taký životný štýl pochopenie. Bukowsky je dobrý spisovateľ bez ohľadu na to, že písal o sexe. Napokon, napísal aj veci, kde o sexe nie je ani zmienka.

Nie je smola, že nie ste z anglicky či španielsky hovoriacej krajine s väčším trhom? 
Prísne vzaté, áno. V Nemecku by boli moje príjmy desať krát väčšie. No to by si človek nárokoval už maximum. Som veľmi šťastný a vďačný aj tomu, že mi bol dopriaty osud úspešného českého spisovateľa v relatívne kľudnej strednej Európy na prelome 20. a 21. storočia. Mohol som sa narodiť v stredoveku ako syn pastiera. Naozaj si nesťažujem.

Spisovatelia Sartre, Camus boli aj filozofi. O čom by bolo Vaše filozofické dielo?
Nepotrebujem a dodávam ani neviem o živote príliš filozofovať. Som prozaik, nie filozof. Mojou úlohou je vytvárať zaujímavé, pútavé príbehy, nie filozofovať.

Čo keby Vám zaplatili…? Asi sú témy ako smrť, čo aj Vás zaujímajú.
To predsa nie je otázka peňazí. Keď ste už zmienili smrť, samozrejme občas premýšľam, respektíve o nej v rámci daného príbehu premýšľajú moje postavy.

Mohli by ste miesto príbehu vymýšlať chemickú zlúčeninu?
Nie. Dispozície talentu sa prejavia na strednej, základnej škole. Vždy som mal problém skôr s fyzikou, matikou, hoci viem racionálne rozmýšľať. Ak uvažujem o téme budúceho románu, moje úvahy sú vyslovene racionálne, pragmatické. Až potom nastane proces tvorivého písania, kde človek zapája aj akúsi emočnú inteligenciu.

Ktorý český autor je Vám najbližší: Čapek, Erben, Hašek, Hrabal, Křesadlo, Kundera, Páral, Škvorecký? 
Každý autor verí, že má  vlastný nezameniteľný štýl. Dúfam, že som si ho aj ja rokmi vypestoval. Jeden z najväčších českých autorov vôbec je myslím Bohumil Hrabal. Aj keď objektívne, trebárs štýlovo, mám bližšie k Škvoreckému, ktorého skoršie veci sú tiež skvelé. So Škvoreckým zdieľam aj jeho názor, že všetko, čo chce spisovateľ povedať, má byť v príbehu.

Ste spokojný s prijatím románu Vybíjaná na Slovensku?
Od Apríla sa predáva paralelne s českým originálom. Ten je lacnejší, čo predajnosť prekladu veľmi nepodporuje. Na turné v Bratislave, Košiciach, Poprade a Ružomberku vznikla mierne absurdná situácia. Všade sa pýtali: „Načo to vydávate v slovenčine, keď všetci čítajú česky?“ Spolu s nakladateľom veríme, že je to priekopnícky čin. Na to, že Slováci budú čítať česky stále sa nedá spoliehať. Obávam sa, že ak dnešní 20-roční Slováci budú mať 30, 40 a budú chcieť čítať českú knihu, siahnu po preklade, nie originály.

Píšete niečo ďalšie?
V lete som dolaďoval scenár románu pre ženy, ktorý točí Filip Renč. Píšem aj akýsi muzikál, či skôr hru so spevmi. Požiadal ma o to Michal Horáček, píše texty piesní, hudbu bude zase skladať Peter Hapka. Teraz v Novembri začínam písať nový román z prostredia školy, kde som učil tvorivé písanie. Príbeh vznikne pred očami čitateľa, na hodine tvorivého písania.

Myslíte, že Vaša najväčšia vec ešte len príde?  
Chcel by som veriť, že vrcholy sú predo mnou, nie za mnou. No nemôžem to ovplyvniť.

Posledná otázka. Budú Vaše knihy čítané aj o päťdesiat, sto rokov?
Úprimne povedané za sto rokov to myslím bude dávno mŕtva záležitosť. Za 50 rokov budem odhadom 10-20 rokov po smrti. To by som ešte nemusel byť úplne zabudnutý. Hezký záver…

---

Na záver pár aforizmov z verejnej literárnej súťaže Archa Snívavcov v denníku Práca, ktorá prebiehala každú sobotu na jar a leto 1996. Dostal som sa medzi 4 víťazov a zúčastnil sa aj slávnostného vyhlásenia v redakcii Práca. Každému víťazovi mala výjsť knižka, no nakoniec od toho vydavateľ Bagala, bez vysvetlenia, upustil. Vtedy som mal tiež publikovaných viac šachových úloh, a moja literárna snaha bola okrem iného transformovať idey kompozičného šachu do literatúry, no bol som spokojný s asi len 20% textov. Obzvlášť ťažké to bolo aplikovať do dlhších útvarov, kde bolo príliš veľa kombinácií, kde som sa úplne strácal… Kompozičný šach mal toho času výbornú podporu, cez rôzne novinové rubriky, a veľké medzinárodné úspechy. V priebehu pol roka som aj vďaka spätnej väzby Bedricha Formánka, dokázal urobiť výrazný pokrok. No literárna obec, podľa mojej skúsenosti, nemala jasné pravidlá, mal som problém vôbec získať nejakú kvalifikovanejšiu reakciu. Nesťažujem sa, len konštatujem… Napokon, umenie sa postupne stáva doménou počítačov, a literáti vyzerajú ako podivíni…

VEDEC AKO PREDSTAVA
Vedec je ten kto má v 1. skúmavke modrú. V 2. zelenú.
Definícia vedca: Ak zmieša modrú a zelenú a začne sa mu to tam dymiť.
Veľkosť vedca: Čím väčší dym tým väčší vedec.

NAJDÔLEŽITEJŠÍ ZÁKON
Jožo je idiot. Jano nie je idiot. Po chvílke:
Jožo nie je idiot a v tom istom okamihu sa Jano stáva idiotom.
Práve sme sformulovali zákon zachovania idiotizmu.

OVEROVANIE HYPOTÉZY
Nič nemôžme povedať na isto. Ak sa to nezopakuje.
Aj vo fyzike sa meranie nepovažuje za relevantné ak sa nezopakuje.
A tak ten kto nachytá manželku pri nevere má šancu, že pri druhom verifikovaní sa to nepotvrdí.

FILOZOF KONTRA MASA
Masa tvrdí, že filozof je zaťažený, v skutočnosti obmedzený. Príliš racionálny nepozná neresti. Filozof to logicky vyvrátil, pričom mase vôbec nehovoril o svojich nerestiach.