Blog
štvrtok

Odsúdený Kocúr: Hlavu mi tĺkli o stenu, vrieskali, že ak budem tvrdiť, že som nevinný, dostanem trest smrti

Mal som svoj svet. Vzali mi najkrajšie roky života.

Ing. Miloš Kocúr sa  narodil v roku 1954. Po skončení základnej školy a gymnázia v Nitre v roku 1973 nastúpil na Strojnícku fakultu SVŠT v Bratislave. Dňa 5.6.1976 sa oženil, stal sa otcom  a prestúpil na Mechanizačnú fakultu VŠP v Nitre. Vysokú školu úspešne ukončil v roku 1981. V nedeľu 14. júna 1981 promoval. 15. júna 1981 o piatej hodine rannej bol zadržaný a obvinený za vraždu medičky Ľudmily Cervanovej, neskôr odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 24 rokov...

Po vydaní dvoch dielov knihy Kauza Cervanová od Petra Tótha sa rozhodol, že nebude reagovať na knihy plné klamstiev, fabulácií, prekrúcania faktov, nepodložených konšpirácií a výmyslov hoci vedel, že ide o iniciatívu sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  Juraja Klimenta.  Avšak po prečítaní článku v Denníku Postoj, v ktorom bol publikovaný rozhovor so sudcom Klimentom, sa rozhodol, že na tieto nezmysly už musí reagovať.

Podľa slov JUDr. Klimenta  rozhodnutie o publikovaní kníh zapríčinili dve veci. Relácia Pod lampou z roku 2011 a Kirchoffov dokument označený za kultúrnu udalosť roka 2013...

Sudca Kliment akosi zabudol povedať, že do relácie Pod lampou bol pozvaný, podobne ako aj ostatní, ktorí v kauze Kocúr a spol. -  úmyselne citujem jeho slová -  rozhodovali, no neprišiel nikto z nich. Mal možnosť z očí do očí konfrontovať svoj názor a postoj. Prečo neprišiel, nechám na uváženie čitateľa.

Z dostupných informácií zverejnených v médiách pochádzate z prominentnej „papalášskej rodiny“ ...

Môj otec pracoval ako účtovník v podniku KOVOPLAST a matka v mzdovej učtárni podniku SLUŽBYT. Ani jeden z mojich rodičov nikdy nebol v komunistickej strane. Nebol som synáčikom žiadnej prominentnej rodiny zaslúžilých členov komunistickej strany v okrese Nitra, ako to tvrdia médiá aj  sudca Kliment. Žil som v harmonickej, vyváženej rodine, kde ma učili čestnosti a rešpektovaniu autority.

Dopustili ste sa pred rokom 1976 konania, ktoré riešila polícia?

Nikdy som nemal problémy so zákonom. Keď som ako chlapec z chlapčenskej nerozvážnosti ukradol z mestského kúpeľa dva drevené vešiaky, otec ma prinútil vrátiť ich s vysvetlením: Volám sa Kocúr, som zlodej a vraciam Vám vešiaky. So slzami v očiach, rešpektujúc autoritu môjho otca, som tak učinil. Uvádzam to ako príklad, že v našej rodine neboli tolerované ani takéto maličké prečiny proti slušnosti.

V reakciách pre Postoj ako prvé vyťahuje sudca Kliment vaše  prvé „doznanie“...

Zatkli ma v  pondelok dňa 15. júna 1981 okolo piatej hodiny ráno. Bolo to deň po mojich promóciách. Po ťažkých dňoch, súvisiacich s prípravami na štátnicu a eufórii po promóciách, úplne psychicky vyčerpaný a nevyspatý som bol zo dňa na deň vystavený brutálnemu fyzickému aj psychickému nátlaku. Nemal som v tom čase absolútne žiadne tušenie, prečo ma zatýkajú. Predpokladal som, že moje zatknutie súvisí s emigráciou môjho priateľa Igora Krausa, ktorý emigroval rok predtým na západ a aj po jeho odchode sme udržiavali kontakty.

Chcete povedať, že od zmiznutia študentky vás polícia pred zatknutím ani raz nevypočúvala ani iným spôsobom nekontaktovala?

Nie, tento fakt dosvedčuje aj zahajovacia reč prokurátora Milana Valašíka pred Krajským súdom v Bratislave z roku 1982,  v ktorej konštatoval, že „s Kocúrom vyšetrovatelia zámerne nenadviazali žiaden kontakt“. O tom, že tento dátum nebol vybraný náhodne, svedčí aj výpoveď nebohého forenzného psychológa doc. Dobrotku, ktorý vypovedal, že o dátume môjho zadržania rozhodoval v spolupráci s ním celý tím vyšetrovateľov.

Máte vôbec predstavu na základe čoho ste sa ocitli v údajnej partii Nitranov?

V roku 1979, keď vyťažovala polícia Čermana k tomu, koho z Nitry videl na diskotéke v Mlynskej doline povedal, že Nitrana s prezývkou Kocúr. Ibaže on videl Kysuckého, ktorý mal túto prezývku. S Ďurom Lachmanom sme vyrastali, s Brázdom sme boli kamaráti, ale Andrášika a Čermana som nepoznal.

Ako prebiehal prvý výsluch po zadržaní, kto ho viedol?

Brutálny výsluch plný nátlaku, ktorý trval od 6:30 do 20:05 bez prítomnosti obhajcu a bez zápisnice, viedli vyšetrovatelia Augustín a Pintér. Kričali na mňa, vyhrážali sa mi a tĺkli mi hlavu o stenu. Vyšetrovateľ Augustín ma držal za uši, tĺkol hlavu o stenu a vrieskal:  „Pôjdete do basy!  Nemyslite, že sa z toho dostanete ako Dúbravický!“. Keď som svoju účasť v Bratislave popieral, boli mi zo strany vyšetrovateľov podsúvané časti scenáru, na ktorom som sa mal zúčastniť.

Na druhý deň, 16.júna 1981 brutálny výsluch pokračoval znovu. Na  výsluchu boli prítomní vždy minimálne piati vyšetrovatelia. Keď jeden z nich odišiel, prišiel ďalší. Spomínam si na Gerbela, Augustína,  Vanína a Taligu. Najdeprimujúcejšie na mňa pôsobil vyšetrovateľ Taliga, ktorý mi pripadal ako mäsiar z bitúnku. Ruky mal ako lopaty, jeden prst mu chýbal a na ruke mal vytetovanú kotvu. Mal som z neho strach. Neustále mi kričal za chrbtom, oháňal sa rukami nad mojou hlavou.

Stretli ste sa niekedy osobne s Ľudmilou Cervanovou?

Boli mi predložené nejaké fotografie z ich albumu, ktoré som mal identifikovať. Túto poznám, to je Zimáková, túto nepoznám, túto poznám to je Beňová, túto nepoznám atď.  Pri neopoznaní jednej fotky som dostal od chrbta od Taligu takú facku, že mi stôl dal druhú.

To je Cervanová kričal! Takýmto spôsobom ma neustále vyťažovali. Stále mi „zdôrazňovali“, že Andrášik, Čerman a Brázda sú už tiež uväznení a celú vinu zvaľujú na mňa,  čo nebola pravda.

Oni v tom čase svoju vinu popierali...

Avšak vtedy som to ešte nevedel. V predchádzajúcom období  som nemal skúsenosti s orgánmi činnými v trestnom konaní a v zúfalstve som si nevedel vysvetliť, čo sa deje.  V tom čase som Andrášika a Čermana poznal len z videnia, ale prečo Brázda? S ním som bol kamarát a celé mi to nešlo do hlavy, prečo ma nespravodlivo obviňuje. Bol som už v takom zúfalom psychickom stave, že som týmto klamstvám pomaly začal veriť.

Takže prvý tzv. spontánny výsluch nebol až taký spontánny?

Celá táto brutalita trvajúca už dva dni vyvrcholila o 15:25, keď sa vo mne niečo zlomilo a pod vplyvom skratového konania som začal tieto podsúvané nezmysly diktovať do zápisnice. Bol som stresovaný, nevyspatý a potreboval som ten brutálny výsluch konečne ukončiť.

Váš údajne spontánny výsluch sa  diametrálne odlišoval, vlastne bol v úplnom rozpore s neskoršou verziou obžaloby...

Pri tomto prvom výsluchu som si musel vymyslieť, s kým som cestoval dňa 9. júla 1976 do Bratislavy. Keďže tento údaj mi nebol podsunutý a vedel som, že Brázda, Andrášik a Čerman sú už zavretí, uviedol som ako posádku auta okrem mňa Brázdu, Andrášika, Čermana, Beňovú alebo Zimákovú ( č.l.710 zápisnice ).

O dva dni neskôr, dňa 18. júna 1981 ma predviedli k ďalšiemu výsluchu, kde som musel zmeniť svoju prvú výpoveď. Vyšetrovatelia sa mi vyhrážali, prečo si vymýšľam - vraj majú zistené, že Andrášik s Čermanom nemohli ísť 9. júla 1976 so mnou z Nitry do Bratislavy, keďže v ten deň boli preukázateľne v práci ( pracovali v Omnii v Bratislave ). Tak som si musel vymyslieť inú posádku. Keďže som nevedel koho, vymyslel som si okrem mňa Brázdu, Beňovú a Piačeka ( č.l. 715 zápisnice ). Piaček bol z Nitry, z videnia som ho poznal a videl som jeho fotku vo fotoalbume, ktorý mi predložili vyšetrovatelia. Neskôr sa preukázalo, že Piaček v tom čase nemohol s nami cestovať do Bratislavy, pretože bol preukázateľne na dovolenke v Bulharsku. Tento výsluch trval celý deň.

Kedy a za akých okolností vznikla nahrávka Vášho údajného spontánneho priznania?

Ešte v ten deň okolo 17:30 som bol nezákonne predvedený pred prokurátora KP JUDr. Majerhofera. Je zaujímavé, že prokurátor Majerhofer bol pripravený vo vedľajšej miestnosti. Tento mi navrhol, či by mi nevadilo nahrať moju výpoveď na magnetofónový záznam, pretože je už dosť neskoro a zapisovateľka M. Pecharová nie je z Bratislavy a nestihla by autobus.

Mne v tom čase už bolo všetko jedno, pálili ma oči a každý ťuk písacieho stroja mi pripadal, akoby do mňa pichali ihlou. Keď mi sľúbili, že už mi dajú pokoj, povedal som tie nezmysly do záznamu. Už som chcel mať len pokoj, pokoj, pokoj...

Sudca Kliment sám pripustil, že „takéto nahrávky neboli štandardné vtedy a nie je to štandardné ani dnes.“

Na nezmyselnosť tejto výpovede poukazuje fakt, že stále som uvádzal ako posádku auta aj Piačeka. Na diskotéke som bol namiesto internátu v Mlynskej doline na internáte v Horskom parku.  Privát som umiestnil niekde pri Slavíne namiesto Prievozu. V pozadí tejto nahrávky je počuť, ako mi vyšetrovatelia našepkávajú a usmerňujú ma.

Podľa sudcu Klimenta ste sa ako Nitran mohli v týchto dôležitých detailoch pomýliť...

Ešte raz musím poukázať na skutočnosť, že od roku 1973 do roku 1975 som študoval na Strojníckej fakulte SVŠT v Bratislave, býval som na internáte Mladá garda a Bratislavu som veľmi dobre poznal. Tento dôležitý fakt sudca Kliment akosi zabudol spomenúť.

Vo vašich prvých výpovediach, z môjho pohľadu dosť neštandardne, sa nevyskytuje  zmienka o  Dúbravickom, Beďačovi  a Lachmanovi...

V tom čase totiž ešte neexistovali ako podozriví.

Tento dôležitý fakt sudca Kliment konšpiračne vysvetľuje: „ Bolo preukázané, že pred zadržaním sa všetci opakovane tajne stretávali a dohovárali na taktike. Jej súčasťou bola aj dohoda o rozdelení skupiny na dve časti s tým, že druhá mala vonku ovplyvňovať dôkazovú situáciu.“

Doktor Kliment nehorázne klame! Takáto takzvaná, vymyslená  skupina v tom čase  neexistovala. Nikdy predtým sme sa osobne nestretli, niektorých som poznal len z videnia. S Ďurom Lachmanom sme vyrastali, s Brázdom sme boli kamaráti, ale Andrášika a Čermana som nepoznal. V súdnom spise neexistuje jediný dôkaz, na základe ktorého by bolo toto tvrdenie preukázané! Túto údajnú skupinu z nás spravil až rozsudok.

Podľa sudcu Klimenta sa Váš advokát odmietal zúčastňovať výsluchov ...

Počas prvých výsluchov od 16.6.1981 do 18.6.1981 nebol prítomný môj obhajca  JUDr. Kubál, ktorý mi bol pridelený ex offo. Nemal mi kto poradiť. Až neskôr som sa z archívu z Levoče dozvedel, že JUDr. Kubál bol úmyselne neupovedomený o výsluchoch. Ako dôkaz predkladám časť súdneho spisu, ktorý bol zámerne zo spisu vyňatý a uložený v archíve v Levoči. Tento dokument jednoznačne usvedčuje sudcu Klimenta z ďalšieho klamstva, keď tvrdí, že JUDr. Kubál sa na prvé výsluchy nedostavil napriek tomu, že bol riadne upovedomený.

V rozhovore sa sudca Kliment pozastavuje nad tým, že ste nevyužili právo odmietnuť výpoveď a podať sťažnosť proti obvineniu...

Pri brutalite vyšetrovania, v mojej zúfalej situácii a za neustáleho fyzického a psychického tlaku mi ani nedali možnosť takto reagovať a tým, že mi bolo odopreté právo na obhajobu, si vyšetrovatelia so mnou robili,  čo chceli.

Dňa 30.6.1981 pri prvom výsluchu, už vo väzbe v Trenčíne, bol pri výsluchu prvýkrát prítomný môj nový obhajca JUDr. Beresecký, ktorý žiadal, aby bol predvolaný ku každému vyšetrovaciemu úkonu ( č.l. 731 ). Zároveň žiadal, aby mi mohol právne poradiť, čo mu bolo zo strany vyšetrovateľov zamietnuté!

Počas vyšetrovania v roku 1981 bolo so mnou vykonaných 32 rôznych vyšetrovacích úkonov,  8 výsluchov bolo bez zápisnice a môj obhajca bol pripustený len k šiestim.  Ako dôkaz, že môjmu advokátovi nebola povolená účasť pri výsluchu, predkladám úradný záznam zo 14.7.1981, v ktorom bolo môjmu advokátovi „zo závažných dôvodov odopreté zúčastniť sa pri výsluchu“.

Pri tomto prvom výsluchu konanom v prítomnosti advokáta ste  predchádzajúce, respektíve prvé nezákonné, vynútené výpovede v plnom rozsahu odvolali.

Navrhol som vypočuť svedkov Františka Daňu, Jozefa Daňu, Dagmar Daňovú, Jozefa Šubu, Michala Lupricha a moju sestru, s ktorými som bol v inkriminovanom čase v Ivánke pri Nitre.

Sudca Kliment  zdôvodňuje, že ste  zmenili výpoveď, keď ste zistili, že ste sa okrem Zimákovej priznali iba vy  sám ...

Sudca Kliment aj v tomto klame! Bol som v tom čase vo väzbe v Trenčíne a okrem vyšetrovateľov ku mne nikto nemal prístup. Naopak. Vyšetrovatelia ma celý čas zastrašovali tým, že ak budem tvrdiť, že som nevinný, ostatní spoluobvinení ma usvedčia, nebudem sa môcť brániť, ja dostanem trest smrti a oni sa z toho vyvlečú.

Ešte raz opakujem,  že som nikdy v predchádzajúcom období nemal „česť“ stretnúť sa s vyšetrovacími metódami a keďže mi bolo odmietnuté, aby mi môj advokát právne poradil, začal som vyhrážkam vyšetrovateľov reálne veriť.

Môj spoluväzeň v tomto vyšetrovateľov výdatne podporoval. Bol som zúfalý a spoluväzeň mi intenzívne dohováral „nebuď sprostý a zvaľ vinu na Andrášika a ostatných, lebo inak naozaj ten trest smrti dostaneš“. Neviete si predstaviť, aké to je - byť nevinný a chcú vás popraviť. Aj potkana, keď zaženiete do kúta, začne sa brániť. To bol dôvod pre návrat k mojim pôvodným výpovediam.

Po vzatí Beďača, Dúbravického a Lachmana Vaša pôvodná výpoveď nemohla sedieť s verziou pripravenou vyšetrovateľmi ...

Samozrejme, že ten pôvodný paškvil bol nepoužiteľný, musel som ho zmeniť. Keď už Bedač, Dúbravický a Lachman boli zavretí, „museli“ sa objaviť aj v mojich výpovediach.

Ako dôkaz o manipulácii vyšetrovateľov predkladám plán konfrontácie medzi mnou a Čermanom zo spisu úmyselne vyňatý a uložený v archíve v Levoči. Najvýstižnejšie sú v ňom posledné dva odseky:

„V prípade, že obv. Čerman bude aj po tomto naďalej popierať akúkoľvek účasť na čine – konaní, ďalšie otázky medzi obvinenými ako aj otázky zo strany obhajcov nepripustiť.

V prípade, že obv. Čerman začne doznávať účasť na konaní – čine, podľa okolnosti pokračovať vo výsluchu obv. Čermana, ale bez prítomnosti obv. Kocúra.“

Kedy nastal prvý vážny zlom v konaní a kedy ste si povedali, dosť...

Pokračujúce nezákonnosti v konaní dosiahli vrchol v októbri 1981, keď sa mi vyšetrovatelia bez prítomnosti môjho obhajcu vyhrážali tým, že mi zavrú sestru. V tom čase si dali konečne námahu vypočuť mnou navrhnutých svedkov. Bolo ich šesť a všetci potvrdili to, čo som ja vypovedal 30.6.1981, že 9. Júna 1976 som bol s nimi 90 kilometrov od Bratislavy. Vyhrážkami o tom, že mi zavrú sestru, chceli odo mňa vynútiť priznanie. Citujem: „my veríme, že vaša sestra spolu s uvedenými svedkami v Ivánke pri Nitre bola, no keď poviete, že ste tam s nimi nebol a bol ste v Bratislave, vašu sestru nezavrieme“. To už bolo na mňa priveľa.

Napísali ste moták, v ktorom tento nátlak podrobne opisujete...

Dňa 29.10.1981 nasledoval ďalší výsluch, na ktorý bol prizvaný už aj prokurátor Majerhofer aj môj obhajca Dr. Beresecký.  Vyšetrovatelia počítali s tým, že v obave o osud mojej sestry spravím to, k čomu ma na predchádzajúcom výsluchu nezákonne tlačili.  Ja som túto príležitosť využil,  prokurátorovi som moták  odovzdal a odvolal som všetky nezákonne vynútené doznania. Moták je súčasťou súdneho spisu. Od tej doby som už mal pokoj.

 

Kedy ste sa oboznámili s výpoveďami spoluobvinených ?

Po uzavretí spisu v decembri 1981, keď mi bolo konečne umožnené nazrieť do spisu. Potom už mohol aj môj obhajca prísť prvýkrát za mnou bez prítomnosti vyšetrovateľov.

V roku 1982 začal súdny proces, zúčastňovali sa Vaši rodičia na pojednávaniach?

Otec nie, mama chodila na každé pojednávanie. Zo začiatku s priateľkami, neskôr, po vypočutí mojej sestry pred súdom, chodila so sestrou.

Ako prežívala mama  Vaše zatknutie a konanie pred súdom ?

Neviem, my sme sa nemohli ani otočiť, vedel som,  že mám za sebou rodinu. Neskôr, keď sme sa rozprávali, hovorila, že bola šokovaná z toho, čo sa deje, pretože vedela, že som sa skutku nedopustil. Mama bola silná, v priebehu celého konania mi zabezpečovala advokátov, urobila by pre mňa všetko. Nikdy nezapochybovala o mojej nevine.

V roku 1982 ste si prvýkrát vypočuli návrh obžaloby na udelenie trestu smrti . Ako ste  prijali návrh prokurátora ?  

Veľmi som sa nazlostil, takú vnútornú zlosť som dostal... Pýtal som sa sám seba,  čo chce urobiť Valášik, ale v kútiku duše som veril, že nás na tresty smrti neodsúdia. V procese bolo priveľa  nezrovnalostí, falošných svedectiev a nevykonaných dôkazov, neveril som,  že nájdu sudcu, ktorý by také niečo spravil.

Môžem ďakovať nebohej Viere Zimákovej za jej odvahu. Vedela, že pôjde sedieť, odvolala všetky nezmysly narozprávané pod tlakom a povedala pravdu. Pokiaľ by Viera neodvolala vynútené výpovede, dnes by sme sa spolu nerozprávali. Hoci mala malé dieťa, vybrala si radšej väzbu,  ako by mala mať na svedomí štyri ľudské životy.

V roku 1982 ste si vypočuli prvýkrát  odsudzujúci  rozsudok  vynesený senátom JUDr. Bilčíka vo výmere 24 rokov nepodmienečne... 

Sudca Bilčík nebol presvedčený o našej vine, čo potvrdzuje spôsob, akým bol vynesený rozsudok. Sudca bol biely ako stena. Po slovách  ... Rozsudok v mene republiky... dostal triašku, položil papiere na stôl a chytil sa toho stola. JUDr. Bilčík sa triasol, kým nedočítal rozsudok.

Vtedy som si uvedomil, že vnútorne sa s tým, čo musel predniesť, nestotožňoval. Bilčík bol iba jedno z koliesok celej tej komunistickej mašinérie. O tom som presvedčený dodnes.

Podľa Klimenta ste sa  obávali trestu smrti, ktorý požadovala obžaloba, pretože ste si boli vedomý viny. S uložením trestu vo výmere 24 rokov ste boli preto mimoriadne spokojný...

Sudca Kliment klame. Proti rozsudku KS SSR som podal na NS SSR odvolanie, a neskôr sťažnosť pre porušenie zákona. V obnovenom procese som opäť využil všetky opravné prostriedky na preukázanie svojej neviny.

Pamätáte sa aj na posledný rozsudok vynesený senátom JUDr. Michálika v roku 2006?

Pri vynesení rozsudku som nebol, pretože som vopred vedel, ako rozhodnú. Rozhodnutie vyplývalo zo samotného priebehu. Senát JUDr. Michálika odmietol  vykonať všetky dôkazy navrhnuté obhajobou.  Nielen dôkazy z Levoče, ale aj ďalšie, ktoré nariadil vykonať v predchádzajúcom období NS ČSFR.

Vedel som, že po vynesení rozsudku pôjdem do väzby, potreboval som si zariadiť nejaké veci.

Pri čítaní šestnásťstranového paškvilu som si uvedomil, že sudca Michálik, podobne ako v minulosti, aj teraz hodnotil dôkazy, ktoré nevykonal. Neskôr, keď som získal nahrávku z vynesenia rozsudku a porovnal ju s rozsudkom v písomnej forme, som bol šokovaný.

Ako vníma človek, ktorému v konaní vymerali súhrnný trest vo výške  24 rokov odňatia slobody,  vyjadrenia sudcu, ktorý odmietol vykonať navrhnuté dôkazy?

Všetky sugestívne, konšpiratívne, zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia sudcu Klimenta sú len akýmsi balzamom na jeho dušu za 16-stranový  rozsudok, pod ktorý sa podpísal a za ktorý, ako on sám tvrdí, sa hanbí!!! V rozhovore pre Denník Postoj uviedol, že „bolo to neospravedlniteľné“.

Jediné pozitívne na celom rozsudku je to, že sa sudca Kliment má za čo hanbiť.

Na otázku redaktora sudca Kliment odpovedá, že „si je vedomý toho, že v archíve v Levoči je uložených viac ako tristo prvých výsluchov svedkov z roku 1976...

V rámci odvolacieho konania predložila obhajoba päť dôkazov, ktoré boli súčasťou starého spisu vrátane výpovede manželov Bačových. Ja sa pýtam, koľko spisov môže byť v jednej trestnej veci?  Päť, desať, starý (1976) nový ( 1981 )? V zmysle zákona môže existovať len jeden trestný spis!

Výpoveď manželov Bačových uskutočnená 23.8.1976 pre sudcu Klimenta „nebola v ničom nová ani zaujímavá“...

Opäť klamstvo. Nová bola, pretože bola vytiahnutá z archívu v Levoči. Zaujímavá nebola pre sudcu Klimenta preto, že manželia Bačovi, ktorí stáli 9.7.1976 na zastávke autobusu, videli Cervanovú dobrovoľne nastupovať do auta, v ktorom sedeli nejakí Arabi. Pani Bačová sa s Cervanovou dokonca aj rozprávala.

Sudca Kliment na otázku, prečo tieto nové dôkazy senát Najvyššieho súdu SR nepripustil, odpovedá nasledovne:

„Inak by proces dokazovania trval donekonečna. Museli by sme totiž zrušiť rozhodnutie Krajského súdu a nariadiť mu, aby vykonal ďalšie dôkazy. Vrátilo by sa to teda späť na krajský súd sudkyni Smolovej, ktorá bola tesne pred dôchodkom. V prípade jej odchodu do dôchodku by nastúpil nový predseda senátu, ktorý by si to musel všetko opäť naštudovať, prebehlo by nové dokazovanie a takto by sa to naťahovalo ďalších desať rokov“.

Musím pripomenúť, že konanie pred Najvyšším súdom SR bolo v roku 2006 a sudkyňa Smolová išla do dôchodku v roku 2011. Sudkyňa Smolová bola ako jediná zo senátu KS za naše oslobodenie.

Aká je to argumentácia sudcu  Najvyššieho súdu ?! Sudkyňa Smolová ide do dôchodku a trvalo by to ďalších desať rokov. Veď mi zobrali najlepšie roky môjho života! Zimáková zomrela bez toho, aby bola očistená. Z Brázdu, kedysi úspešne začínajúceho kameramana, spravili ľudskú trosku. Naše rodiny celé  roky trpeli. Sudcovi Klimentovi však stačí moje paškvilné, pod hrubým fyzickým  a psychickým nátlakom nezákonne vynútené „priznanie“.

Podľa vyjadrenia sudcu Klimenta, pokiaľ sa väčšina jeho kolegov zaujíma o právo, on sa zaujíma o spravodlivosť.

Preto volil formu, že čitateľov nezákonne oboznámil s nejakými pochybnými dôkazmi  operatívneho charakteru, ktoré sa v spise nenachádzajú, a ktoré sa mi napriek veľkej snahe nepodarilo vypátrať ?  Takýchto irelevantných operatívnych záznamov môžem vyprodukovať koľko chcem.

Klimentovi sa údajne prihlásil nejaký synovec  Mateja Blažeja, ktorý si po štyridsiatich rokoch „spomenul“, že jeho strýko 9.7.1976 náhodne viezol Zimákovú do Bratislavy a ona ho poprosila, aby v prípade potreby pred políciou zamlčal, že ju ako stopárku viezol do Bratislavy, lebo ju chce niekto do niečoho namočiť...

Aké sú to argumenty sudcu Najvyššieho súdu SR ! Zimáková už vopred vedela, že sa zúčastní nejakého únosu, znásilnenia a vraždy ?!

Pred niekoľkými týždňami bol v Denníku Postoj zverejnený rozhovor so Zdenkou Kováčovou s názvom Skutočná svedkyňa únosu...

Zdenka Kováčová v prvej svedeckej výpovedi uvádzala, že v aute sedel mladík tmavej pleti s dlhšími tmavými vlasmi po plecia, ktorému do tváre nevidela. Videla mu iba temeno hlavy a pokiaľ by ho aj znovu videla, nespoznala by ho. Ja som bol blondiak s krátkymi vlasmi. Vidieť to aj na mojej svadobnej fotke dva týždne predtým.

Neskôr v roku 1982 pred súdom veľmi razantne vypovedala, že jedného z páchateľov pozná a na jeho pohľad nezabudne. Potom sa otočila a ukázala na mňa. Bolo to pre mňa šokujúce, pretože ja som tú dámu nikdy predtým nevidel.

Sudca JUDr. Máder už v roku 1983 svedeckú výpoveď Kováčovej na základe toho, že bola tma, mala silné dioptrie,  videla iba temeno hlavy atď. hodnotil  ako nedôveryhodnú.

Sudca Kliment vyprodukoval aj ďalšieho zaujímavého bezmenného „svedka“, ktorý mu po 40-tich rokoch prezradil, že mal kamarátku, ktorú raz z jednej diskotéky zobrala skupina štyroch mužov a znásilnili ju. Mali to byť aj niektorí ľudia z nitrianskej partie. Bol aj jedným z účastníkov diskotéky...

Pár dní po objavení mŕtvoly neznámej ženy, ktorú stotožnili s Cervanovou, boli predvolaní všetci účastníci diskotéky. Dostali papier a mali si spomenúť, kde sedeli a koho na diskotéke videli. Prečo nás ten „svedok“ už vtedy nespomenul, a že vie o ďalšom, nami spáchanom znásilnení? Nevidel nás ani svedok Škrobánek, ktorý bol účastníkom brigády,  ktorý je z Nitry, ktorý chodil na to isté gymnázium ako ja a poznal ma.

Sudca Kliment to vysvetľuje tým, že to bola špecifická akcia určená len pre brigádnikov, takže Vás nikto nepoznal...

Práve tým, že to bola špecifická akcia, by si niekto skupinu cudzích ľudí musel všimnúť. Veď sme mali byť pod vplyvom alkoholu, správať sa arogantne, ja som mal ťahať Cervanovú proti jej vôli do tanca a dokonca dať Urbánkovi facku. Nikto nás nevidel...

Ďakujem za rozhovor ...

Ing. Miloš Kocúr mal na dobu skutku nepriestrelné alibi. Dňa 9.7. 1976, keď podľa obžaloby bol v Bratislave, reálne nastúpil do  pracovného pomeru.  Miloš Kocúr bol prvý deň v práci, čo mu potvrdili kolega a nadriadený, ktorý pri výsluchu predložil dochádzkovú smenovú  kartu zamestnanca. Večer bol s priateľmi na Štrkovisku v Ivanke pri Nitre.

Do styku prišiel s množstvom ľudí, ktorí napriek nátlaku a vyhrážaniu boli  ochotní potvrdiť, že v čase, keď mal údajne páchať trestnú činnosť v Bratislave, zdržiaval sa v Nitre. Svedkovia navrhnutí obhajobou, ktorí boli vypočutí a svedčili v prospech obvineného Kocúra v prípravnom konaní – Jozef Daňo, Dagmar Daňová, Michal Luprich, Štefan Tarko, ... neboli v roku 1982  pripustení do konania pred súdom, okrem Dagmar Luprichovej - sestry Miloša Kocúra, ktorej výpoveď súdy odmietli akceptovať  z dôvodu príbuzenského vzťahu.

V obnovenom súdnom procese senáty JUDr. Smolovej  a JUDr. Michalíka  svedecké  výpovede svedkov  obhajoby odmietli.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|