Denník N

Mišo

Úryvok z knihy pre deti…

Mišo žije s rodinou vo veľkom meste na sídlisku. V okolí sú väčšinou samé vysoké paneláky. Ocko im
hovorí jedným slovom krabice. Našťastie, oni v takých nebývajú. Mama často spomína, sťahovali sa,
keď bol maličkým bábätkom. Z tohto obdobia si nepamätá nič. Ale v jednom si je istý, tie časy sú
dávno preč. Neďaleko nákupného strediska stoja dva domy. Oproti panelovým sú nízke, zaujmú farbou. Jeden
modrý, druhý zelený. Modrá je sympatickejšia, ale oni našli svoj domov v zelenom. Niektorí spolužiaci
sa mu vysmievajú, vraj býva v „uhorkovom“ dome. No a čo? Lepšie ako v krabici, smeje sa im na
oplátku Mišo.

Medzi domami je celkom sympatický dvor, teda podľa mamy. Tá si často pochvaľuje, že majú v okolí
aspoň nejakú zeleň. Skutočne sa tu nájde zopár stromov, nedávno pribudlo detské ihrisko, väčšinou je
plné malých detí. Mišovi je to jedno, nechodí tam. Prekážajú mu len lavičky, v teplých dňoch sú plné
tetušiek zo susedstva, sú otravné a strašne zvedavé. Medzi ich najobľúbenejšie témy patrí škola. Musí
odpovedať na ich otázky aj keď nechce. Keby nebol slušný, dozvedela by sa to mama, mal by po
chlebe. Školu má kúsok od domu. Je to výhodné, ale neplatí to vždy, ráno je to super, žiadne skoré vstávanie
a cestovanie za školskými povinnosťami. Komu by sa chcelo? Jemu určite nie. On má problém večer
zaľahnúť a ráno vstať. Mama mu to často pripomína, najmä vtedy, keď ho nevie vytiahnuť z postele.

„No poďme, Michal, najvyšší čas vstávať,“ súri ho mama.
„Mne sa nechce,“ zabrble a pretočí sa na druhý bok.
„Vstávaj, keď za tebou prídem ešte raz, tak jedine s vedrom vody.“
Mišo radšej rýchlo rozlepí oči, maminu trpezlivosť sa skúšať neoplatí, už sa o tom niekoľkokrát
presvedčil.

Nedokáže pochopiť, prečo je práve jeho mama taká prísna, ešte pred niekoľkými mesiacmi to bolo
lepšie, mama chodila skoro ráno do práce a vracala sa popoludní, po návrate zo školy mal pohov.
Lenže situácia sa zmenila. Narodila sa mu sestra a mama zostala doma. Hovorí sa tomu materská
dovolenka, on to volá obdobie zvýšeného dohľadu. Ocko je presný opak, je celkom v pohode. Skoro nikdy nie je doma, pracuje v počítačovej firme, často chodí domov v noci, niekedy ani to nie. Je pracovne vyťažený, ale aj keby nebol, s ním je sveta žiť. Väčšina spolužiakov to má doma presne naopak, prísnosť je vlastnosť otcov. Len u nich to tak nie je, keby sa dalo, hneď by menil.

Mama sedí na sedačke, dojčí sestru, vtedy nesmie rušiť. Radšej rýchlo zmizne v kúpeľni. Ošpliecha sa
vodou, aby bolo vidno, že je mokrý. Pozrie na stôl, zase čaj, radšej by si dal kakao, to by mohol piť
každý deň, ale čaj nenávidí. Je jedno, o aký druh ide, nerozlišuje ich. Pozrie do izby, mama sa ešte
venuje Katke, teraz alebo nikdy, rýchlo vezme zo stola hrnček a do umývadla vyleje čaj. Hrnček položí
na stôl vedľa seba a venuje sa raňajkám, na chlebíku so šunkou si celkom pochutil. Mama sa objaví v kuchyni s Katkou na rukách.

„Čaj si vypil?“
Mišo na ňu pozrie a prikývne.
„Na desiatu ti stačí banán, dnes nebudeš dlho.“
„A drobné na keksík nebudú?“ dranká.
„To si hovoril mne?“ otočí sa začudovaná mama.
Mišo sa uvedomí a snaží sa o nápravu.
„Mami, prosím ťa, nedáš mi drobné na nejakú sladkosť?“
„Už sa nesnaž, sám dobre vieš, že si sa o maškrtu pripravil ty.“

Mišo sa oduje, nevie, na koho sa má hnevať, v tomto prípade má asi mama pravdu, zrejme je na vine
jeho podrezaný jazyk. Ocko ho tak nazval pri jednej slovnej potýčke a mame sa to zapáčilo, povedala,
že je to veľmi presné označenie, udomácnilo sa.
Katka sa rozplakala, nevedno prečo, hladná nie je, asi sa jej nechce ležať. Nečuduje sa, ani on by
nemal chuť, kto to kedy videl tráviť čas stále v posteli, bábätká to majú ťažké.
„To je hnusné, nemôže s tým už prestať? Nedá sa to počúvať.“
Mama sa otočí od detskej postieľky a škaredo na neho pozrie.
„Ty si už načisto rozum potratil? Keď si bol taký maličký ako ona, bolo to s tebou rovnaké.“
„Neverím, veď ona len pije mlieko, spí a vreští.“„Radšej si pobaľ veci a choď do školy, ty mudrlant.“
Mišo sa rýchlo zbalí a nachystá sa v predsieni na odchod. Mama sa na neho pozrie prísnym
pohľadom, asi to trocha prehnal, z času na čas sa mu to stáva.
„A pusa na rozlúčku nebude?“ podíde k nemu mama.
„Budeme sa s Katkou na teba tešiť, maj sa pekne,“ zatvorí za ním dvere.

Mišo sa vlečie do školy, na prvý pohľad vidieť, že sa mu nechce.
„Čau,“ pozdraví ho Lukáš, „môžem dnes prísť
k tebe? Dokončili by sme tú načatú hru.“
„Ja som ju už odvtedy hral, nestíhaš,“ vyťahuje sa Mišo.
„Nevadí, dáme ju od začiatku.“
„Dobre, ako chceš, tipujem, že neprejdeš ani do druhého levelu.“
„Čau, Michal, švihni si, už je skoro osem,“ robí si starosti Lucka prechádzajúca okolo nich.
„Staraj sa o svoje, bifľoška,“ to sa mu prihovorila tá pravá. Predsedníčka triedy, miláčik pani učiteľky,
neznáša ju. Nech sa radšej rýchlo rozbehne, sadne si do prvej lavice a prihlási sa, že všetko vie, ale
jeho nechá na pokoji. Neznáša typy, ako je ona.

Nechce sa mu ani nohami prepetať, nieto ešte vojsť do budovy školy. Ide si pekne po svojom
ležérnym krokom. V šatni si sadne na drevenú lavičku, zhodí topánky a obuje si prezuvky. Keby
nemusel, určite by zostal neprezutý. To by nemohli mať hodinu s triednou, je na prezuvky zaťažená. U
neho je to naopak, mama mu kúpila hnedé sandále s remienkami, bola s nimi mimoriadne spokojná. Je
to zdravotná obuv, vôbec sa mu nepáčia, keby si mohol vybrať podľa seba, o tieto by ani nezavadil.
Lenže mama bola presvedčená, že tieto sú najlepšie, vraj majú výbornú klenbu. Je tam toho, nejaká
klenba pre neho nie je kritériom, on sa na to pozerá inak, musia sa mu páčiť.
Na chodbe na ich poschodí bolo celkom ticho, dvere triedy zavreté. Zaklopal a vošiel, ešte sa len
chystal pozdraviť, nestihol, predbehla ho učiteľka.
„Dobré ráno, Michal, hádam si pred odchodom do školy neuspával sestričku.“
Po tejto hláške sa v triede okamžite ozvala salva smiechu. Smiali sa všetci, aj ona. Oči mu padli na
Luciu v prvej lavici, zadúšala sa smiechom. Dlhé vlasy sa jej zošmykli na plecia, nakláňala sa dopredu
a rukou si držala brucho. Keby nešlo o ňu, povedal by, že je celkom pekná. Otrasné, baví sa na jeho
účet.

Teraz najčítanejšie

Darina Matichová

Obľúbili ste si moju tvorbu? Chceli by ste si prečítať viac nových kúskov? Na mojej osobnej webstránke http://darinamatichova.sk nájdete množstvo ďalších poviedok, niektoré aj v zvukovej podobe a nechýbajú ani informácie o mojich knižných počinoch.