Denník N

Mita, Minca a Ayni – Práca v časoch Inkov

V časoch inkskej ríše existovali 3 typy spoločnej práce. Dva zostali do našich dní. Jeden bol zneužitý Španielmi.

Ayni (čítajte ajni)

Je taký typ práce, ktorý môžeme charakterizovať ako: „Dnes ja pomôžem Tebe a zajtra Ty pomôžeš mne“. Tento druh prác sa hodne využíva dodnes. Náš kuchár José pochádza z Puna, z roľníckej rodiny. On mi rozprával, ako prebieha zber quinuy. Quinua je hlavným zdrojom proteínov v Andách. Quinuu treba rýchlo pozbierať.

Rodina, ktorá pestuje quinuu, keď sa pripravuje na zber, dá vedieť susedom a známym nech, prídu pomôcť. Deň predtým kríky quinuy vytrhnú a nechajú ich ležať. Na druhý deň ráno prídu všetci a každý prinesie veľkú kožu. Väčšina ľudí má lamie kože, ale niektorí majú aj veľké kravské kože. Kože položia na zem, každý dostane kríky quinuy, ktoré zoberie do rúk a budú s nimi mlátiť do kože, kým nespadnú všetky zrnká. Zrnká sa budú celý deň zbierať do hlinených nádob, kde budú skladované prakticky celý rok a budú sa konzumovať postupne. Členovia hostiteľskej rodiny, budú rozdávať nové kríky quinuy a listy koky, aby ľudia vládli pracovať celý deň. Večer po práci ľudia dostanú jedlo a pôjdu naspäť domov.

Minca (čítajte: minka)

Je práca pre komunitu. Starosta organizuje čistenie korýt riek, alebo úpravu ciest, či mostov. Celá komunita pomáha. Niektorí varia pre ostaných, niektorí pracujú v danej úlohe. Stavba mostu Queswachaka je v súčasnosti zapísaná v UNESCO, ako nehmotné dedičstvo ľudstva. Od časov Inkov dostali 4 komunity za úlohu starať sa o údržbu mostu. V súčasnosti každý rok most rozoberajú a znovu stavajú. Je to ich povinnosť a je to pre dobro všetkých.

InskskyMost2 InkskyMost1

Mita  (čítajte: mita)

Bola to práca pre štát. V časoch Inkov sa platili  „dane“ formou práce. Každá komunita mala povinnosť posielať určitý počet ľudí, aby pracovali pre štát niekoľko mesiacov do roka. Niektorí stavali cesty, alebo poľnohospodárske terasy. Mladí chlapci pracovali ako inkskí poštári (chasqui). Niektorí obrábali inkské polia, alebo pracovali v inkských baniach. Práve skutočnosť, že andskí indiáni boli zvyknutí odchádzať na prácu pre štát, zneužívali Španieli. Jedno z najväčších povstaní proti španielom sa začalo kvôli tomu, že Španieli stále žiadali od komunít viac ľudí na „banícku mitu“. Rozdiel oproti Inkom bol v tom, že indiáni sa už nikdy nevrátili zo španielskej Mite …

Teraz najčítanejšie

Carlos Arturo Sotelo Zumaran

Prišiel som na Slovensko študovať pred viac ako 30 rokmi a potom som sa vrátil do Peru, žil som istý čas v Mexiku, ale nakoniec som sa s rodinou rozhodol vrátiť na Slovensko, kde som nepretržite 14 rokov. Som certifikovaný turistický sprievodca a majiteľ peruánskej reštaurácie CASA INKA v Bratislave a CK Eslovaquia Travel. Viac ako 10 rokov sprevádzam Slovensko, Peru, Bolívia, Ekvádor s Galapágmi a Mexiko. Napísal som knihu: „Eslovenčina je ťažká“. [email protected] travel. eslovaquia.sk