Denník N

Moje dobrovoľníctvo medzi utečencami

OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Mladá žena: „Chcela by som v lete pár mesiacov dobrovolníčiť… Môže byť v zahraničí. Napríklad v Grécku. Aby to bolo spojené s kultúrou, prírodou… V podstate čokoľvek. V krajnom prípade hoc aj ako servírka.“

Mladý muž: „Moja kamarátka práve odchádza do Grécka pomáhať utečencom. Čo si o tom myslíš?“

Mladá žena: „Utečenci? Nie ďakujem. Prosím, hocijaké iné ponuky.“

To bola krátka konverzácia mojho kamaráta s jeho známou. A tá kamarátka na ceste do Grécka, o ktorej hovoril, som bola ja.

 

Vtedy som sa prývkrát zamyslela nad tým, prečo sa ľuďom nezdá dobrovoľníctvo s utečencami atraktívne. Človek by povedal, že v tak aktuálnej oblasti je dobrá každá pomocná ruka.

A naozaj, skúste si vygoogliť „Greece volunteering“. Vyskočí vám hŕstka programov, cez ktoré môžete zachraňovať morské korytnačky alebo delfíny na Kréte. To je zhruba všetko.

Dobrovoľníctvo sa už v Európe stalo bežným javom. Ešte pred pár rokmi som žiaľ aj ja len krútila hlavou nad tým, že niekto robí nejakú prácu zadarmo.

Nie je jedno, čo robíte

No nie je dobrovoľníctvo ako dobrovoľníctvo. Moja prvá skúsenosť v zahraničí bola negatívna. Vtedy som tri mesiace dobrovoľníčila pre jednu enviro-organizáciu a okrem toho, že som mala pocit, že som im na záťaž, lebo mi museli vždy niečo vymyslieť, s čím ma zamestnať, som sa tam toho veľa nenaučila. Nezostalo mi iné, len to zobrať ako určitú skúsenosť, formu dovolenky a príspevok do životopisu.

To je síce pekné… ale. Celý čas som si hovorila, že som mohla robiť aj niečo zmysluplnejšie. Kľúč je v tom, že si musíte naozaj dobre vybrať a vopred rozmyslieť, do čoho idete.

Tak som tento rok hľadala ďalej a pozornejšie. A prišla som do Grécka. Bez dobrovoľníckeho programu. Pretože na to, aby som robila, čo naozaj chcem, a bez zdĺhavých vybavovačiek, žiaden oficiálny program neexistoval.

Čas s utečencami

Práca s utečencami je skrytý poklad, o ktorom vie len málokto. Každý deň tu stretnete niekoho nového, každý deň si vymieňate pohľady a úsmevy s desiatkami ľudí. Nehovoriac o tom, že si tu nájdete priateľov, hádam aj na celý život.

Do našej jedálne, ktorá funguje vďaka dobrovoľníkom, chodieva na obed približne 300 ľudí. Už dve hodiny pred tým, než otvoríme, stoja viacerí ľudia pred vchodom. Ráno sa vždy pretlačím cez skupinku pri dverách. Pozdravy, úsmevy, „How are you?“ a vyjdem po úzkych schodoch do jedálne.

V kuchyni nás býva osem až desať. Každý z inej krajiny, s vlastným neopakovateľným príbehom. Angličanka, ktorá sa pred 40 rokmi vydala za Gréka. Mladý Afganec, ktorý opustil krajinu z politických dôvodov, v Grécku je tri roky. Americká profesorka archeológie, ktorá rok a pol učí na aténskej univerzite. Osemročné grécke dievčatko, niečia vnučka. A mnohí iní.

A tak sa tam niekoľkokrát týždenne všetci na pár hodín stretneme, vydáme obedy, umyjeme riady, najeme sa (zatiaľ nám vždy niečo zostalo v hrnci) a občas sa potom stretneme aj v meste. Je to práca, zábava, príjemný čas.

Ďalšie miesto, kde pôsobím ako dobrovoľníčka, je mimovládna organizácia, ktorá zastrešuje komunity utečencov v Grécku. Táto organizácia má neskutočne veľa práce. Som tu len pár týždňov, no už robím rozhovory s ľuďmi, čo sú v azylovom konaní celé roky, boli mesiace zadržiavaní v policajných staniciach alebo prežili potopenie člna a neľudské zaobchádzanie. Chystáme publikáciu o porušovaní základných práv utečencov v Grécku, organizujeme podujatia a mnoho iného…

Práca, ktorá má zmysel

Niekedy sa v noci prebudím a vtedy mi napadne, čo by sa ešte dalo urobiť, čo by sa mohlo zorganizovať… Ráno si to potom zapíšem.

Ako raz povedala jedna enviro-aktivistka: „Za tieto nočné hodiny mi nikto nezaplatí“. Keď vás niečo zaujme natoľko, že tomu venujete takmer 100% svojho času, môže sa stať, že vás tie najlepšie myšlienky napadnú v noci. Možno to znamená, že vás tá práca napĺňa a že má zmysel? Rozmýšľam nad tým, nechám si to prejsť hlavou.

Ďakujem však aj kamarátovej kamarátke. Naučila ma, aby som si vždy dobre premyslela, na čo sa chystám odvrknúť: „Toto? Nie ďakujem“. Snáď sa jej darí, nech je kdekoľvek.

Teraz najčítanejšie