BLOG
Miroslav Kizák
Miroslav Kizák
2 021

Moje uši kŕmim pestrou stravou, najťažším metalom aj najcukrovejším popom

Mnohí z vás ma majú zafixovaného ako bloggera, ktorý sa zaoberá prevažne metalom. Možno vás prekvapím, ale počúvam aj diametrálne odlišnú hudbu. Okrem orchestrálnych a inak epických soundtrackov občas ulietavam aj na tom najcukrovejšom pope.

Zdroj: www.danmilligan.com / Dan Milligan

Čo už môže obsahovať viac cukrovej vaty a iných kudrliniek ako 80s alebo 90s oldiesky alebo neskoršie veci, ktoré v sebe nesú ducha týchto dvoch dekád?

Zdroj: vlastný obrázok / MusicBee

Na obrázku vidíte môj najnovší playlist, pretekajúci pátosom, pred ktorým kedysi, ale aj dnes nezostáva mnoho slzných kanálikov zavretých, srdcia pukajú a zomiera sa za lásku.

Prečo by ste si aj Vy mali spríjemniť deň takto poskladaným zoznamom skladieb? Poďme jedna po druhej.

Falko je už bohužiaľ dávno po smrti, ale jeho hitovky prirodzene žijú ďalej. Nikdy som na ňom veľmi nefičal a poznám od neho dokopy dva songy, a Out of the dark je môj fav. Nemčina nie je mojou silnou stránkou, ale text nie je zložitý, takže vcelku rozumiem. V spevákovom hlase počujete to utrpenie, ktoré ešte cíti, keď sa prediera do pomyselného svetla.

Self Control by sme mohli brať ako song s "jemne" sexuálnym podtónom, ale ja tam počujem aj istý romantický smútok, kedy na "stratu kontroly" nad sebou stačí aj pomyslenie na danú osobu.

Out of touch je len jedna z mnohých hitoviek tohto zoskupenia. Ideálna melódia na prechádzky vonku, v tme, v daždi a melanchólia k vám hneď pricupitá.

Aká náhodička, že kapela, od ktorej pochádza hitovka Alone sa volá Heart. Veruže počas jej krátkej stopáže sa bude lámať srdce na kúsky, znova skladať a následne rozbíjať na ešte menšie ždibance.

Skladba The Riddle má jemne záhadný text a dosť psycho klip. Zvuk znie hravo, až veselo, ale keď doň vpláva text, kútiky úst vám nikdy nestúpnu viac ako do vodorovnej polohy.

Dalo by sa povedať, že Chesney Hawkes a jeho One and only sú asi najznámejším príkladom fenoménu "one hit wonder", čiže hviezdičky, ktorá zažiarila jednou pesničkou a rovnako rýchlo aj zhasla. Ale, hernajs, aj jedinou bombou sa dá zrovnať mesto so zemou. Klip je slizký až strach, že by ste si ním mohli celú zimu mazať lyže a ešte by vám ostalo aj na ďalšiu, ale keď sa cez to prenesiete a necháte sa unášať over-the-top pátosom textu, skrýva v sebe neskutočný optimizmus, taký úsmev cez slzy.

Take the pressure down je len jeden z mnohých energetických vypaľovákov od Johna Farnhama, ktorého možno poznáte aj z kultovej pesničky You're the voice. Po niekoľkých songoch, z ktorých každý osve by rozhádzal vaše EKG, ide o upokojujúci element.

A good heart predkladá poslucháčovi akúsi ideálnu víziu lásky, ktorej by sa nemal vzdať, nech sa deje čokoľvek. Zároveň zdôrazňuje, že nájdenie lásky a šťastia nie je vôbec ľahká vec. No sh** Sherlock, ale podáva to veru pekne, až máte chuť si zatancovať valčík s najväčším plyšovým medveďom, akého máte (ak nie, tak aspoň s imaginárnym).

Kto z vás videl film Do útoku (Over the top) so Sylvesterom Stalloneom, Meet me halfway zrejme už počul koncom filmu, resp. v titulkoch. O úrovni snímky by sme mohli polemizovať (aj keď mne sa vcelku páčila), o kvalitách songu však nepochybujem ani na sekundu. S takýmto songom by ste pokojne mohli požiadať svoju vyvolenú o ruku, a zrejme by sa na mieste roztopila (ak samozrejme má aspoň trochu pochopenie pre emóciami nabité 80s pecky) :)

Pri Separate Ways neodporúčam pozerať pôvodný klip, je údesný a akurát vám skazí jeden z najkrajších po-rozchodových songov, aké kedy vznikli. Žiaden hnev ani rezanie žíl. Srdcia sa tu síce budú lámať na márne kúsky, ale zároveň s citom a úsmevom, aký človek má, keď spomína na niečo z minulosti, čo už nevráti, ale bolo to pekné.

Film Armageddon je síce fakt starý, ale aj dnes sa ešte vyskytuje v zostavách na romantické filmové večery, nerozlučne spätý s hitom I don't wanna miss a thing. Plnokrvný doják so songom, pri ktorom sa pomaličky zmenšuje vzdialenosť medzi párikom a ku koncu tvoria už len jedno mačacie klbko :) Tyler síce môže byť hocijako škaredý škret, ale spieva teda nádherne :)

Nerehocte sa, no, pššt! Priznajte si, že aj mnohí z vás ako malí usmrkanci hltali film Nekonečný príbeh aj s titulnou melódiou Neverending Story. Aj mne pri ňom vyjde nostalgická slza do oka. Akože ani Mrázik nie je zlý, ale rozhodne sa nevyžívam v kukaní Fica jr. s medveďou hlavou, radšej mám kameňožrúta :D

Z Robina Hooda síce nepokladám tehly, ale pri Everything I do I do it for you, bisťu, vždy musí byť poruke vreckovka, dve či tri. Ak vás tento song nerozcíti, vyhľadajte prosím kamenára.

Toľkokrát parodovaná, v slovenskom podaní dnes už muzeálnym exponátom menom Miška Marienková, či ako sa vlastne volala? Vtipy bokom, (Simply) The Best je nádherný lovesong, spolu s Tell Him od Celine Dion a Barbry Streisand jeden z tých songov, ktorý je naozaj možné venovať aj smerom od ženy k mužovi. Nesmejte sa, radšej schyťte svojho partnera alebo partnerku a zatancujte si :) Aby som vám trošku odpálil dekel, poviem vám, že pôvodne todle naspievala Bonnie Tyler. Puf, tam to máte!

Ani neviem, odkiaľ začať pri vymenúvaní dôvodov, prečo mi pri When you believe vždy ujde aspoň malá slzička, napriek všetkej sebakontrole. Možno spomienka na nádherný animák od Disney, korunovaný týmto. Spolu s klasikou I believe I can fly od R.Kellyho dokáže otvoriť studňu, ktorú sa bránite otvoriť, ale potom sa cítite lepšie, napriek početným mŕtvym vreckovkám naokolo. Na konci na vás hlasovo mrkne aj obyvateľka neba s hlasom, akých bolo aj je málo.

Netuším, koľkí z vás videli snímku Mannequin (Figurína) z roku 1987. Dej si už presne nepamätám, niečo absurdné okolo figuríny z obchodu, ktorá obživne, týpek sa do nej po uši zamiluje a rodinka je hotová. Čo vám poviem, roky 80te, všeličo vtedy dali na film. Nič z toho ale neuberá Nothing's gonna stop us now na čare.

Zdroj: Second Life Marketplace

Nie som síce guru lásky ako Peter Stašák s jedným výrazom every day, ani obháňač výrazne starších typov ako nekonečný zvodca Martin Jakubec, ba ani frajer skalických trdelníkov Otto Weiter (nepýtajte sa ma, ako mi takéto prirovnanie napadlo, netuším), jedno ale viem určite. Pustite si tento playlist buď s vašou blízkou osobou, alebo aj ako forever alone, ako sa vám páči.

Ak ešte rozdýchavate fakt, že existuje osoba, ktorá je schopná si hneď po Behemothe pustiť hoc aj Michaela Jacksona alebo Air Supply, nečudujem sa vám :)

Niežeby takých ľudí bolo málo, ale iba niektorí sa vedia podeliť verejne o svoje "guilty pleasures".

Viete ako, človek nemôže byť akože drsňák celý čas, tak tu máte malú ukážku z mojej "softer side" a vidíme sa pri ďalších blogoch :)))

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|