Denník N

Morena, Morena…naša si Morena

Keď sa povie Morena, určite sa vám v mysli vybaví význam tohto slova. A keďže je opakovanie matkou múdrosti, tak Morena bola staroslovanská bohyňa zimy a smrti a je veľmi známa i v dnešnom folklóre. Nebola to však žiadna škaredá starena. A ak netradične pridáme k jej opisu aj slovo Londýn, tak už niet pochýb, že ľuďom, ktorí sa zaujímajú o folklór a slovenské tradície sa rozjasnia oči. Morena je totiž aj názov folklórneho súboru v Londýne. A práve táto Morena oslavovala 15.rokov vzniku. Pätnásť rokov, poviete si…
Keď dievča oslavuje v živote 15 rokov, je to veľká vec. Dostane občiansky preukaz a tým vstúpila jednou nohou do sveta dospelých. Už nie je dieťa ale nie je ani dospelá. Ešte je veľa vecí, ktoré sú neprístupné. Z dieťaťa v plienkach sa stala mladá slečna a oslava narodenín by preto mala byť veľkolepá.
Pre Slovákov žijúcich v Spojenom Kráľovstve bola táto oslava naozaj veľkou vecou. A nemenej významnou bola hlavne pre členov súboru. Každý kto mohol prísť prišiel a kto nebol, môže ľutovať. Ja som tam bola tiež a poviem vám neľutujem. Snáď iba to, že som odišla trochu priskoro.
Poviem pravdu, chvíľu sme blúdili, kým sme Trade Union našli, ale už si tento bar zapamätáme navždy. Pri vstupe už krojované slovenské devy ponúkali chlieb a soľ a samozrejme mládenci niečo na zahriatie. Tak ako sa patrí! Cítili sme sa naozaj ako na Slovensku. Aspoň na chvíľu…
Pomaly sa priestor začínal napĺňať a ja som len tak pozorovala ľudí. Krása Sloveniek sa nedala prehliadnuť. Make up, sukne ako zo súboru a folklórne prvky na krku, na šatách, či vo vlasoch a dokonca aj na kabelkách. Nenadarmo sa hovorí, že máme najkrajšie ženy na svete. A súboristky tie jednoznačne viedli. Asi to bolo tým krojom…

„Ahoooj, aj ty si prišiel? Ako sa máš? A čo Zuzka? Nepríde? “

Snáď najčastejšie vyslovené vety, v ktorých sa obmieňali iba mená a pri ktorých objímanie a bozky boli povinné. Mohla som vidieť nefalšovanú radosť zo stretnutí po dlhom čase. Možno práve preto, lebo to bolo nie na Slovensku, ale v Londýne.
Vystúpenie Moreny bolo skvelé, iba škoda, že boli tak trochu obmedzení priestorovo oni aj diváci. Na kráse folklóru to však nebolo poznať. Morena vydala zo seba to najlepšie. Bolo úžasné, že spevy a tance z rôznych oblastí Slovenska priblížili nachvíľu domov tým, ktorí tu študujú, žijú a pracujú, alebo sú len na návšteve. Myslím, že každý kto tam bol mal zrazu srdiečko naplnené šťastím.
K oslave jednoznačne patria aj darčeky. A vedúca Moreny Andrea si ich prevzala hneď niekoľko. Za neutíchajúceho potlesku a úprimného smiechu dostala dar, ktorý jej bude pripomínať posledných 15 rokov Moreny. Kniha, ktorá obsahuje množstvo fotografií a množstvo spomienok. Ku gratulantom sa pripojili aj ostatní vzácni hostia.
Po programe sa hladná Slovač vrhla na tradičnú kapustnicu a zemiakový šalát s rezňom. A lepší som od príchodu zo Slovenska nejedla. Kuchár nestíhal dopĺňať. Štrúdľa zase ulahodila všetkým, čo sú „na sladké“.
A po jedle už konečne na parket. Hrali nám skvelí hudobníci a spieval hádam každý. Veď v tom dave sa jeden, dva falošné hlasy predsa stratia. A že sme všetci boli tak trochu v nálade? No a čo… veď 15te narodeniny sa oslavujú len raz.
A na záver ešte gratulácia odomňa:
Milá Morena, želám ti do ďalších rokov veľa energie a chuti do nácvikov, možno aj nových tanečníkov a tanečnice. Nech vás problémy nikdy neodradia od toho čo robíte, lebo to robíte skvele. A aj napriek tomu, že nie ste na Slovensku a máte to o to ťažšie, nech vám nezmizne úsmev z tvárí a potešenie v srdci. Veď asi práve preto to robíte…

Teraz najčítanejšie